Obchodníci s umením a špecialisti na aukcie sa v januári zotavujú z prázdninovej sezóny a nemajú naplánovanú žiadnu významnú aukciu až do februára. Práve začiatok roka je preto správnym časom na analýzu trendov, ktoré by mohli v priebehu tohto roka ovplyvniť smerovanie trhu s luxusným umením.
Vo všeobecnosti sa očakáva pokles
Clare McAndrewová, autorka správy The Art Market 2018, uviedla, že v priebehu roka 2017 sa celosvetový objem predajov luxusného umenia zvýšil o pozoruhodných 12% a dosiahol vďaka tomu hodnotu 63,7 miliardy dolárov. Jednalo sa navyše o významný medziročný nárast v porovnaní s dvoma prepadovými rokmi predtým. Všetky náznaky svedčili o pokračovaní pozitívneho vývoja aj v roku 2018, keď sa objem predajov aukčnej spoločnosti Sotheby‘s zvýšil o 11% a aukčný dom Christie’s si polepšil o 6%. Správa analytičky však berie do úvahy aj predaj umeleckých diel na veľtrhoch a v galériách, čo znamená, že úplnú istotu budeme mať až v marci.
Pokiaľ je reč o roku 2019, niektorí analytici očakávajú pokles objemu predajov v porovnaní s poslednými dvoma rokmi. Tad Smith, generálny riaditeľ spoločnosti Sotheby’s, v kvartálnej správe z októbra poznamenal, že potenciálni kupci umenia by mohli byť vystrašení politickou destabilizáciou v Číne a rozpadajúcou sa ekonomikou Spojených štátov, pričom sa rozhodli radšej si chrániť svoje majstrovské diela. Smith uviedol, že aukčný dom na rok 2019 počíta so všeobecne pokojnejšou trhovou atmosférou. Predajov sa pravdepodobne neobjaví toľko, ako koncom roku 2017 a začiatkom roka 2018.“
Smith dodal: „Keď sa pozrieme na trhové podmienky, v celom prostredí jednoznačne prevládajú neistoty. Ako v dôsledku politického šumu doma či v zahraničí, tak aj v súvislosti s narastajúcimi úrokovými mierami a spomaľovaniu celosvetového rastu.“
Smith a jeho kolegovia obvykle využívajú kvartálne hlásenie o ziskoch ako diskusné fórum, na ktorom podávajú zlú správu v čo možno najlepšom svetle. Strohosť tohto vyjadrenia tak iba podčiarkuje, aký nervózny je v skutočnosti človek stojaci na čele aukčného domu Sotheby‘s.
Scéna newyorských galérií v pohybe
Stredne veľké galérie v posledných rokoch museli čeliť rapídne narastajúcim cenám nájomného v štvrti Chelsea na Manhattane v New Yorku, ktorá dominovala umeleckému svetu v meste už od začiatku milénia. V roku 2019 sa v úlohe životaschopnej alternatívy ukázala ďalšia štvrť, známa ako Tribeca, ktorá je domovom umeleckej scény už od roku 1980, ale až do nedávnej doby bola známa predovšetkým v spojení so štýlovými kokteilmi a rovnomenným filmovým festivalom. Do tejto vyhľadávanej newyorskej štvrte však už zamierili galérie ako napríklad James Cohan a Andrew Kreps, a pripoja sa tu k slávnej galérií Bortolami, ktorá opustila štvrť Chelsea už v roku 2017. Zo štvrte Lower East Side prichádza Canada a z Brooklynu zase galéria The Journal, ktorá sa nasťahuje do budovy hneď vedľa umeleckej konzultantskej agentúry Lisa Schiff.
Súvisiace: Skrytý svet súkromných múzeí
Veľké galérie, ktoré si môžu dovoliť zotrvať v štvrti Chelsea, medzitým budujú pre svojich návštevníkov nové zážitky. Nová osemposchodová budova galérie Pace s celkovou rozlohou takmer 7 000 metrov štvorcových bude na jeseň otvorená na adrese West 25th Street, kým Hauser&Wirth ešte stále pripravuje svoj koncept päťposchodovej účelovej galérie na 542 West 22nd Street a David Zwirner, ktorý už síce prevádzkuje výstavný priestor aj na ulici West 20th Street, plánuje novú päťposchodovú budovu v hodnote 50 miliónov dolárov na 540 West 21st Street. Tú navrhne taliansky dizajnér Renzo Piano a má byť sprístupnená v roku 2020.
Odliv mozgov v povojnovom oddelení aukčného domu Christie’s
Koniec roka so sebou obvykle prináša niekoľko personálnych zmien na pôde popredných aukčných domov, ale spoločnosť Christie‘s snáď ešte nikdy nezažila taký odchod talentu z jediného oddelenia ako na prelome rokov 2018 a 2019. Medzinárodný riaditeľ oddelenia povojnového umenia Koji Inoue sa odišiel postaviť na čelo novej galérie Hauser&Wirth na Upper East Side, zatiaľ čo Francis Outred a Loic Gouzer, ktorí boli riaditeľmi povojnových oddelení v Európe a New Yorku, odišli bez udania svojich plánov do budúcnosti.
Talentovaní zamestnanci odchádzajúci z aukčných domov v prospech umeleckých galérií sú relatívne novým fenoménom. Takýto trend zásadným spôsobom podporuje vzostup sekundárneho trhu s umením a neprimerane okresáva tímy aukčných spoločností – Christie’s nepochybne prišla o troch veľkých lovcov predajov, ktorým sa môže rovnať iba málokto v tomto sektore.
Pre objasnenie, Gouzer bol hlavným organizátorom predaja diela Salvator Mundi od legendárneho Leonarda da Vinciho približne z roku 1 500, pričom tento obraz sa v novembri roku 2017 stal najdrahším umeleckým dielom predaným v aukcii. Kúpil si ho saudskoarabský korunný princ Mohammed bin Salman. Outred medzitým pre aukciu predal triptych Tri štúdie Luciana Freuda z roku 1969 od slávneho maliara Francisa Bacona, ktorý bol v roku 2013 vydražený za pozoruhodných 142,4 milióna dolárov. Inoue bol zase pre aukčný dom kritický v nadväzovaní vzťahov s Áziou a v roku 2017 získal pre spoločnosť Christie’s unikátne dielo od autora menom Cy Twombly, ktoré bolo po dlhý čas ukryté v súkromnej zbierke tajomného japonského obchodníka.
Predsedom predstavenstva aukčného domu Christie‘s je ešte stále Alex Rotter, ktorému asistuje tím odborníkov pôsobiacich vo svete umenia už dlhé roky. Avšak najbližšie veľké predaje v Londýne sa očakávajú už na prvý marcový týždeň a ak tu Christie‘s plánuje mať silnú pozíciu, príležitosti si musí začať vytvárať už v súčasnosti.
Vzostup Tchaj-peja voči pevninskej Číne
Keďže aukčné domy v nedávnej minulosti zaznamenali výrazný pokles predajov na území pevninskej Číny, trh je pripravený zamerať sa na Tchaj-pej, teda najväčšie mesto na polo-nezávislom ostrove Taiwan, ktoré by sa mohlo stať najväčším zdrojom kapitálu pre celosvetový trh s umením. 18. januára sa v meste po prvýkrát konal veľtrh Taipei Dangdai, ktorý sa venuje výhradne súčasnému umeniu. Podujatie sa konalo pod vedením Magnusa Renfrewa, ktorý je bývalým riaditeľom veľtrhu Art Basel v Hongkongu, pričom vo výstavnej hale sa so svojou ponukou objavili prominentné mená ako David Zwirner, Hauser&Wirth, Gagosian, Thaddaeus Ropac, Pace a tiež Lisson.
Skutočnosť, že svetové galérie sa v takejto miere snažia presadiť na veľtrhu Taipei Dangdai, dokonale podčiarkuje, že žiadna seriózna galéria si nemôže dovoliť ignorovať zberateľov v Taiwane. Treba poznamenať, že táto krajina v súčasnosti nesie názov Čínska republika a síce nie je nezávislým štátom, ale s pevninskou častou regiónu je spojená iba veľmi slabo. Galéria Sean Kelly, ktorá doteraz prevádzkovala iba jednu pobočku v New Yorku, sa rozhodla otvoriť svoju novú zámorskú expozičnú halu práve v Tchaj-peji, do ktorej vedenia sa postaví Gladys Linová. A keď galéria Lévy Gorvy v novembri ohlásila svoju novú pobočku v Hongkongu, na verejnosť sa tiež dostali prvé správy o prenikaní tejto inštitúcie aj do Tchaj-peja.
Vzostup nového ázijského centra obchodu s umením prichádza v čase, keď zberatelia z pevninskej Číny nakupujú na aukciách a veľtrhoch omnoho menej umeleckých predmetov. Hlavným dôvodom poklesu objemu kapitálu smerujúceho do umenia sa zdá byť zásah čínskej vlády, ktorá tvrdo bojuje proti míňaniu lokálnych peňazí mimo krajiny. To je z veľkej časti spôsobené obchodnou vojnou so Spojenými štátmi, ktorá má negatívny dopad na zisky. Na konci prvého kvartálu tohto roka sa v Hongkongu uskutoční prestížny veľtrh Art Basel a práve tam by sa malo ukázať, ktoré časti Ázie sú zodpovedné za najintenzívnejšie obchodovanie s umením na tomto kontinente.
Vplyv investícií zo Saudskej Arábie
Politická neistota môže nepriamo ale zásadne ovplyvniť všeobecnú náladu na trhu. Obzvlášť to platí pre aukčné domy a veľtrhy, ktoré sú často priamo zasiahnuté rozhodnutiami zahraničných mocností. Ideálnym príkladom fungovania týchto vzťahov je prominentný hollywoodsky umelecký agent Ari Emanuel, ktorý v domove producenta Briana Grazera a jeho manželky v Santa Monice hostil luxusnú večeru pre korunného princa Saudskej Arábie, ktorým je v súčasnosti Mohamed Bin Salman.
Večera sa odohrávala v obklopení umeleckých diel od autorov ako Richard Prince, Gerhard Richter či Ed Ruscha a konala sa na oslavu princovho nákupu 5 až 10 percentného vlastníckeho podielu v Emanuelovej spoločnosti Endeavour, ktorá je väčšinovým vlastníkom veľtrhu umenia a mediálneho giganta s názvom Frieze. Saudskoarabský štátny investičný fond odkúpil akcie zábavnej a mediálnej spoločnosti Endeavour za pozoruhodných 400 miliónov dolárov.
Súvisiace: Tento start-up využíva blockchain pri boji s falzifikátmi
Táto dohoda bola kontroverzná už od začiatku – najmä v dôsledku slabých výsledkov Saudskej Arábie na poli ľudských práv, bombardovania v Jemene a spôsobu konsolidácie moci korunného princa Salmana, ktorý zahŕňal uväznenie jeho nepriateľov v prepychovom hoteli Ritz-Carlton v hlavnom meste Rijád. Emanuel sa však snažil vycúvať z dohody až po tom, ako bol na saudskom konzuláte v Istanbule zavraždený novinár Jamal Khashoggi. Umelecký agent vtedy pre Hollywood Reporter povedal, že on „osobne… je skutočne znepokojený“. Jedná sa však o obrovskú sumu a zvrátenie obchodu môže byť problematické. V každom prípade budeme so záujmom sledovať, ako sa takýto krok prejaví na organizácii a priebehu veľtrhu Frieze na domácej pôde spoločnosti Endeavour – teda na výstave Frieze Los Angeles, ktorej prvý ročník prebehne už v priebehu februára.
Ďalšie subjekty zo sveta umenia tiež postupne zisťujú, ako veľmi si môžu dovoliť angažovať sa s bohatou saudskoarabskou vládou, ktorá sa zdá byť viac než ochotná investovať do kultúrnej infraštruktúry. V decembri sa dokonca ukázalo, že spoločnosť Sotheby‘s rokovala s korunným princom Salmanom o vybudovaní mesta umenia v archeologicky bohatej časti púštnych regiónov v Saudskej Arábii. Tento projekt sa však v súčasnosti nachádza vo „fáze objavovania možností“.
Za zmienku tiež stoja umelecké časopisy ARTnews a Art in America, ktoré boli v novembri minulého roka predané spoločnosti Penske Media Corp. Táto mediálna spoločnosť zase vo februári 2018 prijala peňažnú injekciu v hodnote 200 miliónov dolárov z verejného investičného fondu saudskoarabského kráľovstva.
Zdroj: NYTimes
