Mnohé udalosti rôzneho charakteru boli v posledných týždňoch v dôsledku zúriaceho koronavírusu preložené alebo dokonca aj zrušené. Kultúrny sektor so svojimi mnohopočetnými veľtrhmi, výstavami a festivalmi pritom nie je výnimkou a do značnej miery je novou pandémiou tiež ovplyvnený.
Ako je v súčasnosti známe, nespočetné umelecké inštitúcie, múzeá a galérie boli z hygienických dôvodov preventívne dočasne uzavreté. Práve preto aj napríklad známe múzeum Louvre v Paríži, v ktorom sa nachádza svetoznáma „Mona Lisa“, ostáva pre návštevníkov uzavreté až do odvolania. Rovnako aj talianska výstava, otvorená v Ríme pri príležitosti osláv 500. výročia úmrtia talianskeho renesančného maliara Raphaela, bola odvolaná len niekoľko dní po svojom zahájení.
Organizátori taktiež zastavili prípravy najväčšieho britského hudobného festivalu Glastonbury, ktorý mal v priebehu tohto roka osláviť svoje už 50. narodeniny. V New Yorku zasa zhasli svetlá Broadway až do polovice apríla. Rovnako tak aj jedna z najväčších udalostí módy s názvom Met Gala, bola preložená.
Je zrejmé, že v porovnaní so súčasnou krízou spôsobenou koronavírusom a jeho smrtiacimi dôsledkami, sa uzatváranie múzeí môže zdať maximálne nepodstatné. Ľudia predsa vírusu podliehajú čoraz častejšie, oprávnene sa boja a neustále hľadajú spôsoby, ako ostať v bezpečí, ako získať potrebnú starostlivosť a ako sa účinne postarať o svojich milovaných a blízkych.
No kultúra, dokonca aj počas tej najmimoriadnejšej stiuácie, by nemala byť prehliadaná a ostávať bokom. Miesto toho by mala byť využívaná ako istý spôsob úteku z drsnej reality a nástroj duchovného nasýtenia. Len vďaka nej je totižto možné aspoň na chvíľku sa stratiť v tak dokonalých ťahoch štetcom, ktoré tvoria viac než storočnú maľbu, alebo sa maximálne ponoriť do melódií upokojujúceho hudobného koncertu.
V časoch dezinformácií, polarizácie spoločnosti a všadeprítomnej nenávisti a strachu môže byť práve kultúra prvkom, ktorý nás opätovne poľudští a do značnej miery o niečo viac vzdelá. Ide o alternatívny prostriedok toho, ako do seba vstrebať stále zložitejší a úzkosťou poháňaný svet.
Finančné náklady a stratené príležitosti
Je zrejmé, že neočakávané narušenie kalendáru kultúrnych udalostí bude mať za dôsledok katastrofické finančné straty. Napríklad newyorské múzeum Metropolitan Museum of Art sa pripravuje na predpokladané straty vo výške 100 miliónov dolárov, s ktorými bude súvisieť aj viac než možné hromadné prepúšťanie jeho zamestnancov.
V prípade kultúrnej udalosti Art Basel Hong Kong ľudia pocítili dopad krízy na mnohých úrovniach. Dotklo sa totižto ako samotných organizátorov, tak aj jednotlivých galérií predávajúcich výhradne diela popredných umelcov, z ktorých mnohé značne prispievajú k rozvoju cestovnému ruchu. Vzhľadom na to, že daný veľtrh len v priebehu minulého roka prilákal do krajiny takmer 90 000 návštevníkov z viac ako 70 štátov je zrejmé, že bolo potrebné nájsť iný spôsob, akým by sa mohol uskutočniť. Práve preto sa organizátori po niekoľkých konštruktívnych diskusiách rozhodli vystavovať priestory jednotlivých galérií virtuálne, a to prostredníctvom tzv. online výstavných miestností. Riaditeľ veľtrhu Marc Spiegler pritom uviedol, že tieto miestnosti aspoň čiastočne pomôžu galériám obnoviť svoje predaje v „kompletne novom a neprebádanom prostredí“.
Podľa jeho slov však aj napriek nezvyčajnej celosvetovej situácii, ešte nenastal čas na kompletnú zmenu fungovania daného sektora. Jednoznačne však dúfa, že galérie si nájdu čas na to, aby dôkladne premysleli ako zdigitalizovať trh s umením spoločne aj s aktivitami, ktoré bežne galérie vykonávajú. Ak sa im to podarí, bude možné tvrdiť, že v istom slova zmysle bude všetko pokračovať rovnako, ako tomu bolo aj doteraz.
Na základe toho, čo je v súčasnosti možné vidieť, je vhodné konštatovať, že zatiaľ čo veľkí hráči v umeleckom sektore tieto novozavedené opatrenia pravdepodobne prežijú, menšie podniky a mladé talenty budú zrejme zasiahnuté najviac. Práve v ich prípade totižto prichádzajú do hry nehmotné skutočnosti, akými sú napríklad zmeškané príležitosti.
Dvojtýždňový filmový a hudobný festival South by Southwest (SXSW) každoročne priláka do texaského mesta Austin tisícky návštevníkov. Podľa starostu Stevena Adlera priniesol do miestnej ekonomiky približne 350 miliónov dolárov a preto jeho tohtoročné zrušenie bolo veľmi ťažkým rozhodnutím.
Filmárka Nicole Riegelová, pôsobiaca v Los Angeles, aj preto uviedla, že správa o definitívnom zrušení tohto ročníka SXSW festivalu je jednoducho devastačná.
Čo je však dôležitejšie, festivaly sú pre ňu jediným miestom, kde „je možné pocítiť tú špeciálnu atmosféru premiéry vlastného filmu, kde dochádza aj k odhaleniu jednotlivých autorov, kde sa vo veľkej miere poskytujú rozhovory a taktiež rozširuje publikum. Práve preto zrušenie jedného z takýchto najväčších festivalov je doslova zničujúce.“ Autorka si však uvedomuje to, že „aktuálne je nespochybniteľným faktom, že čelíme mnohým nepoznaným veciam. Súčasná kríza nám zobrala pevnú pôdu pod nohami, ktorá mala byť našou odrazovou plochou.“
Práve v priebehu tohto ročníka festivalu SXSW sa mala odohrať premiéra Riegelovej filmu s názvom „Holler“. Ide o príbeh mladého dievčaťa, ktoré hľadá spôsob ako sa dostať preč zo svojho malého rodného mesta v štáte Ohio.
Daný film sa natáčal v priebehu piatich rokov a jeho produkcia stála milión dolárov. Ako jeho autorka uviedla: „Môj film sa dotýka reality mladej dievčiny, ktorá žije v jednom z klasických amerických miest a usiluje sa uniknúť zo spôsobu života, ktorý ju doslova ubíja.“
Autorka v snímke opisuje aj „paniku“ v kinematografickom priemysle a to predovšetkým medzi prvotvorcami filmov, ktorí sa usilujú nájsť iné distribučné kanály pre svoje diela, medzi ktoré je možné zaradiť napríklad online streamovacie platformy využívané miesto klasického premietania filmu na festivale. Takáto premiéra vlastného projektu však rozhodne nie je prípadom filmu Riegelovej. Podľa jej názoru sa „na filme „Holler“ nadrel skutočne každý“. Práve z toho dôvodu by jeho premiéru nikdy nezdieľala online. Bola by to podľa nej urážka celého hereckého obsadenia a technického tímu, ktorý na ňom tvrdo pracoval.
Prehodnotenie modelov a nové inovácie
S mnohými reštrikciami sa dnes aj umelci usilujú o kreatívne riešenia súčasnej situácie, ktoré zahŕňajú predovšetkým online platformy.
Berlínsky pianista, Igor Levit, preto taktiež začal experimentovať s tým, čo nazýva „domáce koncerty sociálnych médií“. Svojich fanúšikov tak prostredníctvom živého vysielania sociálnej siete Twitter alebo Instagram pravidelne zahŕňa dávkou klasických skladieb v jeho podaní.
Zakladateľka londýnskej spoločnosti Artichoke a umelecká riaditeľka módneho festivalu Galway 2020, Helen Marriageová, uviedla, že všetky plány sa z dôvodu šírenia pandémie museli na poslednú chvíľu radikálne zmeniť.
Podľa jej slov až približne 20 000 ľudí s nadšením očakávalo premiéru projektu fínskeho umelca Kari Kolu s názvom „Savage Beauty“, ktorý spočíval v osvetlení jazera Loch Na Fuaiche na írskom vidieku. Pestrofarebná práca autora, ktorá mala byť prezentovaná až po dobu štyroch dní, sa však v dôsledku súčasnej krízy musela zdokumentovať a prezentovať iba vo svojej „špeciálnej digitálnej verzii“. Ako Marriageová uviedla: „Takýmto spôsobom sme ale dokázali, že naša organizácia je stále pružná a životaschopná, že je vynachádzavá a mieni aj naďalej pokračovať v podpore svojich umelcov“.
V Taliansku, ktoré je v súčasnosti uzavreté do karantény, umelci taktiež streamujú svoje vystúpenia miesto toho, aby ich odprezentovali na festivale Milan Trienalle, ktorý prezentuje architektúru, dizajn a umelecké projekty. Hlavný festivalový kurátor dizajnu Milan Trienalle, Joseph Grima, preto na svojom instagramovom účte informoval o tom, že súčasnú karanténu spolu so svojim tímom vnímajú ako príležitosť preskúmania svojich zvykov tvorenia rôznorodých výstav a taktiež ako test nových foriem kultúrnej produkcie, ktorá je kompatibilná so súčasnými pracovnými podmienkami. Spolu s príspevkom rovnako publikoval aj fotografie umelcov v plynových maskách, pózujúcuch v obklopení kúdolov farebného dymu.
Hlavná kurátorka ázijského umenia v Guggenheim Museum, Alexandra Munroeová, zasa konštatovala, že tieto dni sú jednoznačne obdobím experimentovania. Rovnako ako ostatné inštitúcie, aj tá, v ktorej pôsobí, bola totižto donútená pracovať prostredníctvom online platforiem. Práve preto dnes Munroeová poukazuje aj na virutálne prehliadky a hashtag #museumfromhome, ktoré spolu s inštitúciou pravidelne využíva. Hlavná kurátorka sa pritom v rozhovore taktiež zamýšľala nad tým, ako sa vnútorné spytovanie seba samého stalo v posledných dňoch bežnou súčasťou každodennej rutiny v kruhoch umeleckého sveta, a to najmä v súvislosti s nevyhnutnosťou usporadúvania medzinárodných umeleckých veľtrhov a ich environmentálneho dopadu.
Kombinácia katastrofických scenárov pre planétu ( vrátane pandémie ) núti ľudí premýšľať nad tým, čo sa v priebehu posledného desaťročia stalo manickým zvykom účasti na rôznych veľtrhoch, ktoré sa môžu odohrávať aj dva krát do mesiaca. Stojí to všetko vyčerpanie a cestovanie za to? Je vytváranie tak veľkej uhlíkovej stopy nutné? Ako sama uviedla: „Vzhľadom na to, že som človekom, ktorý všetky tieto umelecké veľtrhy navštívil, môžem konštatovať, že ide o nesmierne vyčerpávajúce záležitosti, či už na nich vystupujete v pozícii kurátora alebo kupujúceho. Domnievam sa preto, že súčasná pandémia je zaujímavou pripomienkou toho, že všetci sme odvádzali dobrú prácu aj predtým, než sa jej nevyhnutnou súčasťou stalo cestovanie a kultúrne predpoklady.“
Ide o sentiment, ktorý sa ozýva aj v iných odvetviach, vrátane módy, kde sa preplnené dvojročné cykly newyorského, londýnskeho, milánskeho a parížskeho týždňa módy neustále opakujú a vytvárajú tak trvalo neudržateľný, no zároveň povinný harmonogram redaktorov, kupujúcich, dizajnérov a modeliek. V rámci tejto oblasti je taktiež možné hovoriť o exotických prehliadkach, ktoré sa uskutočňujú v priebehu leta a ktoré sa stále viac spoliehajú na cestovanie do čo najvzdialenejších a najunikátnejších miest, počínajúc módnou značkou Fendi, ktorá svoju módnu prehliadku uskutočnila na Veľkom čínskom múre, a končiac značkou Chanel, ktorá zasa uskutočnila prehliadku na umelo vytvorenom ostrove v Dubaji. Doslova pohlcujúce technológie, akými sú napríklad tzv. virtuálne showroomy, sa tak v posledných dňoch ukazujú ako potenciálne riešenia pre nasledujúce mesiace.
„Ľudia sa neopúšťajú. Práve naopak. Každý robí niečo iné a experimentuje. Ide o obrovskú príležitosť vzdelávania samého seba.“ – Zakladateľ tzv. BOH Projects, Bohan Qiu
V Číne, kde koronavírus prevracal životy hore nohami už od januára tohto roku, sa tvorcovia a viaceré kreatívne duše už dokázali maximálne adaptovať na nové pracovné podmienky. Z dôvodu cestovateľských obmedzení sa mnoho dizajnérov nezúčastnilo amerických a európskych módnych týždňov, no v súčasnosti usilovne pracuje na šanghajskom týždni módy, ktorý bol síce pôvodne preložený, no v posledných dňoch sa rozhodlo o jeho digitálnom spístupnení pre verejnosť. Bohan Qui, ktorý vedie komunikačné poradenstvo BOH Projects, spolupracuje s rôznymi značkami na tom, aby dokázali vhodne nainscenovať a odprezentovať jednotlivé prehliadky. Niektoré z nich budú pritom skutočne prepracované, nakoľko budú zahŕňať aj počítačom vytvorené modelky prechádzajúce surrealistickými pozadiami.
Mladší návrhári a tí, ktorí sú zbehlí v oblasti digitálneho marketingu, tak budú mať v blízkej budúcnosti pravdepodobne obrovskú výhodu. Ako Qui konštatoval: „Práve v týchto časoch začínajú trpieť aj tie väčšie značky. Nikdy sa totižto nepripravovali na to, že by sa museli zmieriť s digitálnou formou prezentácie. Avšak na druhej strane menšie značky, ktoré sú zvyknuté pracovať s menšími rozpočtami a poctivo pracujú na budovaní svojej silnejšej prítomnosti v módnom priemysle, sú zbehlé v tom, ako prostredníctvom internetu odvysielať živý prenos a posunúť svojim divákom odkaz na základe online platforiem, akými sú napríklad Little Red Book, WeChat a Tik Tok.“
Experimentálny kolektív japonských umelcov teamLab, ktorý je zložený z tzv. „ultra-technológov“, vyvíja pohlcujúce digitálne zážitky, ktoré zahŕňajú aj napríklad výhradne digitálne múzeum s výmerou 10 000 metrov štvorcových. No dokonca aj tí, ktorí sú zvyknutí pracovať s digitálnymi technológiami tvrdia, že vstrebávanie kultúrneho zažitku naživo je jednoducho nenahraditeľné.
Digitálne múzeum teamLab-u v Tokiu:
Zdroj: NYTimes, TheTelegraph
