Ktokoľvek sa môže stať podnikateľom a jedného dňa si založiť spoločnosť. Ďalší chce byť rovnako slávny ako Jobs, Bezos alebo Gates. Iný sa chce pripojiť k davu v Davose, alebo byť súčasťou iného zoskupenia významných osobností.
Stručne povedané, takíto ľudia vidia budovanie úspešnej spoločnosti ako prostriedok k slávnemu koncu.
Ale pouvažujme.
Speváčka a skladateľka Sia raz napísala: „Keby niekto okrem slávnych ľudí vedel, aké to je byť slávnou osobou, nikdy by slávni byť nechceli.“
To je dôvod, prečo niekoľko hudobníkov, ktorých poznáme, opovrhuje hraním na festivaloch každé leto. Všetko, čo kedy chceli, bolo byť rockovými hviezdami; teraz, keď sú hviezdami, hranie ich hitov je záťažou a nie radosťou.
A to je dôvod, prečo je Kirk Hammett zo skupiny Metallica aj po štyridsiatich rokoch stále rád hudobník. Ako nám povedal: „Všetko, čo som kedy chcel, bolo hrať hudbu so svojimi priateľmi.“ Všetko ostatné – sláva, majetok a uznanie verejnosti je pre neho (samozrejme významná) omáčka.
Snaha o dokonalosť tiež môže viesť k sláve, čo nie je vždy pozitívne.
Spisovateľ Chuck Palahniuk (autor známej knihy Klubu Bitkárov) vo svojej knihe o písaní s názvom “Consider This”, poukazuje na príbeh priateľky „Stephena Kinga“.
Ako promotérka musela zariadiť niekoľko vecí, aby prinútila Stephena Kinga zorganizovať autogramiádu. Do miestnosti sa muselo zmestiť najmenej 5 000 ľudí. Zároveň musela byť bezpečná. Účastníci mohli priniesť na podpis iba tri položky. Pretože táto udalosť mala trvať približne 8 hodín, niekto – v tomto prípade Palahniukova priateľka – musela po celú dobu držať vrecko s ľadom na ramene ruky Kinga, s ktorou fanúšikom podpisoval svoje knihy.
Po 15 000 podpísaných knihách požiadal King o obväzy, pretože pľuzgiere na jeho prstoch praskli. King jej teda povedal, že na papieroch je vidieť jeho krv. Ďalší človek videl, čo sa deje a povedal: „Ak pán King krváca na svoje knihy,“ kričal a ukazoval na osobu pred sebou v rade, „musí krvácať aj na moju!“
King teda podpisoval a krvácal do kníh. Na konci podujatia potreboval pomoc s nástupom do auta.
A potom potreboval pomôcť pri výstupe zo svojho havarovaného automobilu, pretože fanúšikovia, ktorí nemali lístky na akciu, narazili do jeho vozidla, keďže sa s ním chceli stretnúť.
Ako píše Palahniuk, „následne som zakrútil hlavou nad príbehom Stephena Kinga a spýtal som sa:„Takže toto je tá veľká sláva, o ktorú sa všetci usilujeme?““
Je zrejmé, že Kingovým prvoradým cieľom nebolo, aby bol slávny. Alebo bohatý. Tieto úspechy sa objavili pred desiatkami rokov; King každým rokom napíše jednu alebo dve knihy, pretože sa rád delí o príbehy.
Všetko ostatné ako sláva, majetok a verejné uznanie je (samozrejme významná) omáčka. A dosť možné, že je viac záťažou ako radosťou.
Najznámejším citátom francúzskeho spisovateľa Jean-Pierra Clarisa de Floriana je: „Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.“
Ale ak hľadáte slávu ako odmenu, môže byť použitý citát: „Aby ste žili šťastne, žite v utajení.“
Sláva sa vám môže náhodne dostať do cesty. Brilatnosť je okamžite rozpoznateľná. Dokonalosť vie byť pozoruhodnou a jednoznačnou.
Pozoruhodní ľudia si zaslúžia pozornosť.
Ale ak začnete podnikať – alebo či už začnete čokoľvek – jednoducho preto, že chcete byť slávni, mohlo by sa vám podariť vyhrať túto bitku, ale v tejto vojne by ste mohli prísť o naplnenie, uspokojenie a zmysel života.
A to je ten cieľ, ktorý chceme všetci dosiahnuť.
Zdroj: Yahoo
