Značky Louis Vuitton či Marine Serre sú dôkazom toho, že upcyklácia je novou kreatívnou vlnou módneho priemyslu
Koncepcia udržateľnej módy, ktorá je dostupná priamo zákazníkovi, nie je len stelesnením obchodného modelu, ale aj estetiky. Stačí sa pozrieť na vychýrené módne značky zamerané na miléniovú generáciu ako Allbirds, Everlane a Outdoor Voices a pochopíte, že okrem spoločného záväzku produkcii oblečenia s ohľadom na životné prostredie, zdieľajú aj desivý, bezduchý minimalizmus. Tenisky značky Allbirds sú akousi anonymnou verziou populárnych modelov tenisiek Flyknit a Presto značky Nike a značka Everlane sa snaží ovládnuť bežné a víkendové obliekanie svojimi neznačkovými kašmírovými svetrami ku krku, skinny džínsami a chino nohavicami.
Tieto značky prenikli do nejasného amerického ideálu dobrého vkusu, vekovo neurážlivého, ktorého výsledkom je zvláštna spoločenská dokonalosť. Oblečenie nevyzerá ako navrhnuté, ale skôr ako optimalizované.
Problémom je, že tento model je v rozpore so základnými princípmi trvalo udržateľného dizajnu. Ako v júli odhalil článok New York Times, minimalizmus značky Everlane má nejasné problémy so svojimi sľubmi transparentnosti a spravodlivej práce.
Súvisiace: Nový švédsky trend s názvom „köpskam“ má potenciál ohroziť svetový módny trh
No ešte aj “udržateľná” móda neustále zdôrazňuje novosť každého kúsku svojho oblečenia, čo je žiarivo banálny postoj, ktorý móda musí prekonať, aby sa stala skutočne trvalo udržateľnou. Ak sa majú vaše šaty v konečnom dôsledku vytratiť, možno vôbec nebudete mať príležitosť zamýšľať sa nad tým, odkiaľ tieto šaty pochádzajú, alebo ako boli vyrobené.
Rozumnejšou alternatívou, ktorá v módnom priemysle preberá kontrolu, je upcyklácia (upcycling), alebo proces využitia starých skladových zásob či starých látok na výrobu nového oblečenia. Prvé lastovičky medzi luxusnými návrhármi, ktorí preferujú upcykláciu sú Marine Serre, 29-ročná parížska módna návrhárka, známa svojimi obtiahnutými tričkami s potlačou mesiaca a apokalyptickou atmosférou a 30- ročná Emily Adams Bode, ktorá šije nohavice a bundy zo starých prikrývok. Serre sama seba však nepovažuje za návrhárku “udržateľnej” módy, skôr opisuje svoj prístup ako základ jej tvorivého procesu, ktorý teraz tvorí 50% jej podnikania.
Ešte v apríli zverejnila sériu videí, na ktorých ukazuje, ako vyrába svoje upcyklované kusy oblečenia. Brilantne v nich vysvetľuje, ako sa v procese upcyklácie mení starý kus oblečenia alebo látky na nový model, čo je presný opak komoditného fetišizmu, ktorý definuje DTC udržateľnú módu. Výroba pánskej červenej hodvábnej dželaby (druh tuniky) začína výberom starších hodvábnych šatiek rôznych farieb, ktoré vo svojom ateliéri farbí tmavočervenou farbou a následne zošíva do ležérneho patchwork topu. Veľká škatuľa so žakárovými uterákmi bielej a čiernej farby sa premení na pánske basketbalové krátke nohavice, pulóvre na zips či dámske kostýmy v štýle Chanel (geniálna narážka na módnu posadnutosť definovania luxusu ikonografiou, a nie kvalitnou výrobou alebo materiálmi).
Predošlý život oblečenia, ako napríklad uteráku, šálu alebo posteľnej bielizne, sa stáva súčasťou toho nového. Serreine krátke filmy takisto podčiarkujú silu upcyklácie ako kreatívnej výzvy, pretože iba zručný návrhár dokáže premeniť odpad na niečo nové, a to hneď v niekoľkých veľkostiach a štýloch.
Niekoľko mladých štýlových návrhárov, ako Botter, Pentimento, Collina Strada a Chopova Lowena, pokračuje v šľapajách Serre a Bode. Väčšina z nich neupcykluje len látky, ale aj svoje predošlé nápady: Botter opakuje svoje najpredávanejšie kusy oblečenia z predošlej kolekcie. Serre, Bode a Chopova Lowena prišli na to, ako prevziať svoje charakteristické tvary a zapracovať ich do každej sezóny bez toho, aby len opakovali niečo, čo im prinieslo v minulosti úspech, ale to aj nejako zmenili a posunuli hranice svojej kreativity.
Upcyklácia ale nie je lacná záležitosť—takmer všetky z týchto návrhárskych kúskov stoja štvorciferné čísla. No zdôrazňujú tvorivosť a kvalitu, pretože toto oblečenie je vyrábané tak, aby sa dalo nosiť mnoho rokov, a to je najpresvedčivejšia odpoveď na otázku, ako sa móda môže posunúť v ústrety udržateľnej a kreatívnej budúcnosti.
Hoci to nie je úplne nová myšlienka, keďže tento neortodoxný prístup k materiálom už predstavil belgický módny návrhár Martin Margiela (z rukavíc robil košele, z rozbitých tanierov vesty a z opaskov tuniky), a aj Xuly Bet, parížsky módny dom založený na začiatku 90. rokov návrhárom z Mali menom Lamine Kouyaté. Kouyatého obtiahnuté modely s červenými švami ušité z odpáraných skladových kusov oblečenia mu závideli aj samotní Karl Lagerfeld a Jean-Paul Gaultier. Kouyaté, ktorý v marci v Paríži predviedol úžasnú kolekciu, je uprostred svojho návratu na módnu scénu.
Najnovšie vstupuje do sveta upcyklácie aj Virgil Abloh, čo je jasným dôkazom toho, že je tento proces trendom. Začiatkom tohto leta oznámil tento návrhár módneho domu Louis Vuitton, že viac nebude predvádzať sezónnu módu, ale namiesto toho pôjde so svojimi prehliadkami na svetové turné, ktoré odštartoval v čínskom Šanghaji.
Abloh ponúkal upcykláciu vo svojich poznámkach ku kolekcii, ukrývajúcu sa medzi 63 stranami manifestu, opisu modelov a nových kúskov v jeho sezónne aktualizovanom slovníku: “Upcyklácia vytvára nový rámec pre Louis Vuitton kolekciu Jar-Leto 2021. Umelecký riaditeľ pánskeho obliekania, Virgil Abloh, sa snaží preprogramovať zastaralé obrázky v našej mysli, ktoré vedú k preťaženiu, nadmernej produkcii a odpadu .” 30 modelov je vyrobených z nových materiálov, 25 je recyklovaných z predchádzajúcich kolekcií módneho domu. Možno si berie príklad od Rafa Simonsa, ktorý nedávno oznámil, že opätovne uvedie niekoľko zo svojich najvýznamnejších archívnych modelov s tým rozdielom, že Abloh, verný svojmu štýlu, zrýchľuje proces a zdvojuje modely zo svojich kolekcií spred roku alebo dvoch.
Myšlienky, ktoré o význame módy Abloh objavuje, sú ďaleko zaujímavejšie ako modely, ktoré nedávno predviedol, hoci väčšinu z nich odborne upravila hviezda módneho priemyslu, stylista Ib Kamara. Problémom je, že sa nápadne ponášajú na jesennú kolekciu módneho domu Walter Van Beirendonck z roku 2016. (Ako povedal online obchodu Hypebeast samotný Van Beirendonck, “Toto nie je len kopírovanie, toto je použitie môjho sveta, nápadov, farieb, podpisu, strihov, tvarov…”)
Súvisiace: Nie ste veľkým fanúšikom požičovní? Títo newyorskí módni návrhári možno váš názor zmenia
V módnom dome ako Vuitton, ktorý je od príchodu Abloha na čele rýchlo sa vyvíjajúceho hnutia v pánskom obliekaní, je bezsezónna upcyklácia smelým návrhom. Najmä preto, že za posledné roky sa v rámci pánskeho obliekania kladie dôraz na novosť a neustály konzumerizmus, a to ešte vo väčšej miere ako v dámskom obliekaní, a svojich konzumentov učia, že oblečenie by malo prísť a odísť kedykoľvek. U módnych domov Off-White a Vuitton je Abloh popredným uplatňovateľom tejto rýchlej módy. Jeho náhly záujem o upcykláciu ukazuje, že má v úmysle otočiť svoju loď novým smerom.
Pánske oblečenie potrebuje radikálnu zmenu koncepcie svojich modelov túžby. (Dámske oblečenie tiež, no to je zapletené do zastaralého systému fantázie a influenceriek, voči ktorému je pánske oblečenie blažene imúnne.) Ako sa môže muž posunúť od kopírovania k hľadaniu vecí, ktoré skutočne chce, ktoré pre neho naozaj niečo znamenajú? Jedným zo spôsobov môže byť prestať sa snažiť vymazať starý svet, a namiesto toho začať tvoriť z vlastných prebytkov materiálu.
Zdroj: WayFair, FashionUnited
