Čo si treba predstaviť pod pojmom gastronomický luxus? Uznávaný britský autor Francis Percival v časopise World of Fine Wine píše, že vo svete súčasnej gastronómie na túto problematiku prevládajú dva rozdielne názory.
Prvý pohľad je upriamený na kategorický luxus, a upriamuje sa na zážitok z kvalitných pokrmov. Za luxus teda považuje večeru, na ktorej sa podáva jemný steak typu filet mignon a homár. Tento druh luxusu sa dá charakterizovať istými kategorickými veličinami, spomedzi ktorých sa najčastejšie prihliada na cenu tovarov.
Druhý prístup ku gastronomickému luxusu zdôrazňuje odbornosť spojenú s výberom a prípravou jednotlivých pokrmov. Je založený na kombinácii poľnohospodárskych znalostí a jedinečnosti surovín. V tomto prípade sa chápanie luxusu opiera predovšetkým o poznanie luxusných produktov.
Oba pohľady majú svojich prívržencov. A oba názorové smery sa tiež dajú aplikovať vo svete vína. Pomocou nich môžeme skúmať víno na hlbšej úrovni. Nebudeme vnímať iba jeho chuť, ale budeme sa venovať oveľa sofistikovanejším charakteristikám. V rámci nich môžeme diskutovať o najvyberanejších detailoch, ktorých vnímanie bude často ovplyvnené naším vlastným spoločenským postavením, vzdelaním a odbornosťou.
Predpokladáme, že väčšina našich čitateľov vyhľadáva práve túto stránku luxusu, to znamená že luxus vychádza z odbornosti. Práve preto predpokladáme, že mnohých prekvapí výsledok súťažnej ochutnávky červených vín s názvom „Top luxury red“, ktorú každoročne organizuje svetový dodávateľ luxusných vín – The Wine Cellar. 35 odborníkov z Kapského mesta a 36 znalcov z Johannesburgu počas roka 2016 hodnotilo vína pochádzajúce z vinárskych oblastí v Južnej Afrike.
12 adeptov prihlásených do súťaže bolo zvolených na základe svojej dobrej povesti a vysokej ceny. Prirodzene, súťažiaci boli sčasti zvolení aj na základe osobných preferencií organizátorov, ktorí do ochutnávky pretlačili niekoľko svojich obľúbených odrôd. Väčšina hodnotených vín spadala do kategórie luxusných vín. O prestížnom charaktere vína vypovedá predovšetkým jeho cena. Skúsení marketéri vedia, že vysoká cena je takmer stále zárukou toho, že dané víno upúta pozornosť náročných konzumentov. Medzi kritériá luxusného vína by sme v tomto prípade mohli zaradiť nasledujúce činitele: zrelosť a zamatovú jemnosť, výrobu založenú na odrode cabernet sauvignon, pôvod v oblasti Stellenbosch, sladkú dochuť a výraznú dubovú arómu.
Skutočnosťou je, že z 12 kandidátov mali iba 3 vína pôvod mimo vinárskej oblasti Stellenbosch. Tieto tri značky sa od svojich konkurentov líšili aj tým, že neboli založené na odrode cabernet sauvignon. Dve z nich boli najlacnejšími značkami zo všetkých hodnotených vín: Sadie Columella a Mullineux Schist Syrah. Dalo by sa dokonca diskutovať o tom, či práve tieto tri značky by sa najviac hodili do kategórie luxusu, ktorá sa zameriava na odbornosť a poznanie.
Značka La Motte Hanneli R bola tretím vínom, ktoré nepochádzalo z oblasti Stellenbosch a nebolo založené na odrode cabarnet sauvignon. Napriek tomu sa táto značka umiestnila v rámci prvých piatich pozícií (možno vďaka dlhému zreniu v dubových sudoch a obsahu zvyškového cukru na hodnote 3 g/l). V Top 5 sa ďalej umiestnili značky Kanonkop Black Label Pinotage, De Toren Book XVII, Vilafonte Series C a Mvemve Raats de Compostella.
Na blogu organizácie Wine Cellar sa bohužiaľ neuvádza celkové poradie všetkých zúčastnených vín. Na verejnosť však prenikli správy o tom, že značka Columella „v ochutnávke nedosiahla žiadny výnimočný úspech“. Bolo by zaujímavé, keby sme získali názory konzumentov na zvolené značky ešte pred tým, než absolvovali ochutnávku. Predpokladáme, že značky Columella a Schist Syrah by sa ukázali ako favoriti. Samotná ochutnávka však ukázala, že odborníci s nimi neboli nadmieru spokojní.
Situácia je podobná paradoxne aj pri bielom víne. Mnoho ľudí tvrdí, že preferujú suché biele vína. V skutočnosti majú však oveľa radšej sladšie odrody.
Môžeme bez výhrad predpokladať, že všetky z drahých testovaných vín sa úspešne predávajú. Z toho sa dá dedukovať, že Južná Afrika uznáva skôr prvý pohľad na chápanie luxusu. Inými slovami, ľudia v tomto regióne považujú za luxusné to, čo je drahé. To platí pravdepodobne aj pre zvyšok sveta. Usudzujeme tak na základe toho, že všeobecne sa ešte stále vo veľkej miere rešpektuje hodnotenie vína podľa stobodovej stupnice uznávaného vinárskeho kritika, Roberta Parkera. Typickým luxusným vínom juhoafrického regiónu je značka De Toren Book XVII. V ochutnávke „Top luxury red“ sa umiestnila medzi prvými vďaka bohatej dubovej aróme, jemnej textúre a výrobe založenej na odrode cabernet sauvignon. V neposlednom rade oslovila netradičným balením, v ktorom sa predáva. Vinárstvo De Toren je producentom mnohých popredných značiek, ktoré sú ekvivalentom jemného steaku typu filet mignon a homára.
S ľútosťou musíme poznamenať, že väčšina drahých vín má v dnešnej dobe spoločnú aspoň jednu vec. Tou je balenie. Zbytočne ťažké fľaše sú v súčasnom vinárskom svete kľúčovou známkou kvality a luxusu. Eben Sadie je síce uznávaným producentom vysoko cenených juhoafrických vín, ale v tomto ohľade je vinný v plnom rozsahu. Jeho obrovské fľaše sa iba s ťažkosťami zmestia do vášho chladiča na víno.
Zdroj:
