Celkové bohatstvo sveta rastie a predstavuje to pozitívny výsledok, no podľa novej správy Svetovej banky sa nerovnosť stále nerieši.
Rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími krajinami zostáva veľký, a bohatstvo na človeka sa po celom svete rozširuje pomalšie ako jeho celková hodnota. S týmito výsledkami prišiel tento veľký svetový veriteľ, v správe nazvanej „Zmena bohatstva národov“. V niektorých krajinách, najmä v štátoch Saharskej Afriky, bohatstvo na obyvateľa podľa štatistík v rokoch 1995 až 2014 klesalo. V tomto prieskume bolo sledovaných 141 krajín.
Definícia blahobytu, podľa Svetovej banky, zahŕňa výrobný kapitál, ako sú stroje, prírodný kapitál, ako sú ropné ložiská a poľnohospodárska pôda, individuálny zisk a čisté zahraničné aktíva. Celosvetové bohatstvo podľa údajov Svetovej banky v rokoch 1995 až 2014 vzrástlo o 66 percent. Podiel krajín s priemernými príjmami sa zvýšil na 28 percent z 19 percent, pričom podiel krajín OECD klesol zo 75 percent na 65 percent – čo je trend, ktorý veriteľ pripisuje „fenomenálnemu“ rastu Ázie.
Podiel globálneho bohatstva, ktorý drží subsaharská Afrika, však klesol pod 1 percento. Niektoré národy čelili zníženiu svojho bohatstva, vrátane Demokratickej republiky Kongo, Madagaskaru a Tanzánie. Svetová Banka navrhuje, že by ich bohatstvo mohlo byť užitočným doplnkom k hrubému domácemu produktu, z ohľadom na udržateľný rozvoj.
Banka naliehala na krajiny, aby efektívnejšie využívali svoj prírodný kapitál a investovali výnosy do infraštruktúry a vzdelávania, ktoré sú pre rastúce bohatstvo rozhodujúce.
Správa pripísala konvergenciu bohatstva k akumulovaniu ľudského kapitálu, ktorý profitoval z masívnych investícií na zlepšenie vzdelania a výsledkov v oblasti zdravia.
Súvisiace: Vrchné 1% – demokracia či oligarchia?
Podľa správy však nerovnosť počas tohto obdobia zostala značná, keďže bohatstvo na obyvateľa v krajinách s vysokými príjmami v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) bola 52-krát vyššia než v krajinách s nízkymi príjmami.
Pokles bohatstva na obyvateľa zaznamenali niektoré veľké krajiny s nízkymi príjmami, krajiny bohaté na prírodné zdroje z oblasti Blízkeho východu, ako aj niekoľko krajín OECD s vysokými príjmami, ktoré boli postihnuté globálnou finančnou krízou v roku 2008.
Jim Yong Kim vo vyhlásení prezidenta Svetovej banky uviedol: „Vytvorením a podporou ľudského a prírodného kapitálu môžu krajiny na celom svete posilniť svoje bohatstvo.“
Kim ďalej uviedol: „Nemôžeme mať trvalý a spoľahlivý rozvoj, ak ľudský kapitál nepovažujeme za najväčšiu zložku bohatstva národov.“
Podľa Svetovej banky práve ľudský kapitál bol najväčšou súčasťou bohatstva, zatiaľ čo prírodný kapitál tvoril takmer polovicu bohatstva v krajinách s nízkymi príjmami.
Zdroj: Bloomberg, WSJ
