Je pomerne náročné predstaviť si, ako vyzerá skutočná kúpna sila miliardárov v porovnaní so štandardmi bežných smrteľníkov. Priemerný ročný príjem amerického občana predstavuje zhruba 50 000 dolárov. Ak túto hodnotu prirovnáme k príjmu priemerného miliardára, zistíme, že 4 000 dolárov bohatého jedinca je ekvivalentných približne k 1 doláru bežného občana. Ak teda uvažujeme v takejto mierke, ročné školné na prestížnej univerzite by stálo asi 15 dolárov a cena luxusnej vily na kalifornskom pobreží by zodpovedala asi týždennému platu.
Najbohatším ľuďom na svete sa v súčasnosti darí výnimočne dobre. Údaje aktuálne k februáru tohto roka hovoria o tom, že po celom svete žije približne 2 000 miliardárov. Táto elitná skupina jedincov disponuje súhrnným majetkom v celkovej výške viac než 7,6 bilióna dolárov. Oproti roku 2016 sa jedná o medziročný nárast tejto hodnoty o 18%.
Je iba veľmi ťažké predstaviť si plný potenciál kúpnej sily svetových miliardárov. A to hneď z dvoch dôvodov. Odborná štúdia totiž uvádza, že väčšina ľudí ma problém správne si predstaviť nadmerne vysoké čísla a sumy. Druhým dôvodom je zrejme fakt, že drvivá väčšina z nás nemá akékoľvek skúsenosti s miliardovým majetkom.
Súvisiace: 9 neuveriteľných faktov o najbohatších ľuďoch sveta
Ako vyzerá domáci rozpočet miliardárskej rodiny? Pre lepšiu ilustráciu sme sa rozhodli vytvoriť analógiu medzi príjmom miliardára a priemerným príjmom amerického občana, ktorý predstavuje 50 000 dolárov. Všetky položky teoretického rozpočtu sme následne prispôsobili tejto mierke.
Rok v živote miliardára
Pre začiatok potrebujeme zhodnotiť ročný príjem bežného miliardára.
Bill a Melinda Gatesovci v období rokov 1987 až 2016 zhromaždili bohatstvo na úrovni približne 120 miliárd dolárov. Táto čiastka zahŕňa čistý majetok v hodnote 80 miliárd dolárov, pričom zvyšných 40 miliárd dolárov pripísali na účet svojej charitatívnej organizácie. Charitatívna nadácia The Bill and Melinda Gates Foundation je strategickým partnerom analytickej a spravodajskej agentúry The Conversation US a financuje jej aktivity po celom svete.
Priemerný ročný príjem rodiny Gatesovcov teda získame, keď 120 miliárd vydelíme 30 rokmi, čo predstavuje 4 miliardy dolárov ročne.
Magazín Forbes uviedol, že bohatstvo Jeffa Bezosa, generálneho riaditeľa spoločnosti Amazon, sa v priebehu minulého roka zvýšilo z hodnoty 72,8 miliardy dolárov až na 108,7 miliardy dolárov. Majetok tohto uznávaného magnáta sa tak za jediný rok navýšil o viac než 32 miliárd dolárov, čo znamená, že každú sekundu zarobil vyše 1 000 dolárov. A to aj napriek niekoľkým miliardovým stratám, ktoré spôsobili každodenné výkyvy na akciovom trhu.
Treba však poznamenať, že Gates a Bezos sú skutočne extrémnymi prípadmi. Ako však vyzerá ročným príjem o niečo typickejšieho miliardára?
Povedzme, že nový miliardár na scéne zhromaždil svoje bohatstvo v priebehu desiatich rokov. Priemerná výška majetku jedincov na zozname magazínu Forbes predstavuje približne 2 miliardy dolárov, čo znamená, že ročný príjem miliardára v takomto prípade dosahuje 200 miliónov dolárov.
Tento hypotetický miliardár by za takýchto okolností zarábal šesť dolárov za sekundu. Čo sa týka svetového priemeru, šesť dolárov zodpovedá priemernému zárobku za osem minút. Dostávame sa teda k výsledku, že bežný miliardár v priebehu každého roka zhromaždí 4 000 priemerných amerických príjmov.
Jeff Bezos však v roku 2017 zarobil 150-krát viac než bežný miliardár. Na účet si teda pripísal celkovo 600 000 priemerných príjmov.
Rozpočet domácnosti miliardára
Keďže bežný miliardár zhromaždí za jeden rok 4 000 priemerných amerických príjmov, výdavky v hodnote 4 000 dolárov sú pre neho takým istým podielom jeho príjmu, aký predstavuje 1 dolár pre priemerného zárobkovo činného Američana.
Označme si 4 000 dolárov ako „jeden dolár bežného miliardára“, teda BM$1. Ročný príjem bežného miliardára tak môžeme vyjadriť ako BM$ 50 000. Takto dospejeme k tomu, že dovolenka v hodnote $2 000 stojí bežného miliardára iba BM $0,50. Táto suma je analogická 0,5 dolára z príjmu príslušníka strednej triedy populácie.
Keď sa pozrieme na situáciu miliardára v tomto merítku, uvedomíme si, že štedrý ročný rozpočet na potraviny pre neho predstavuje BM$ 3. Ročné školné na prestížnej univerzite ho nevyjde na viac ako BM $15. Za dlhodobý pobyt v nemocnici prvotriednej kvality zaplatí približne BM$ 50. Bežný milionár si už za BM$ 150 môže dovoliť kúpiť veľkú obytnú nehnuteľnosť, takmer v ktorejkoľvek časti Spojených štátov. Ak by sa mu to zdalo príliš skromné, za týždenný príjem by si mohol dovoliť luxusné sídlo v meste Rancho Palos Verdes, v štáte Kalifornia. Študentské pôžičky, zdravotná starostlivosť a hypotéky by pre neho neboli žiadnym problémom.
Súvisiace: 7 faktov o tom, aké to je, pracovať pre miliardárov
Priemerný miliardár má možnosť kúpiť si produkty a služby, ku ktorým my ostatní často vôbec nemáme prístup. A často toto privilégium využíva. Za BM$ 2 500 si môže kúpiť vplyvnú pozíciu v niektorej zo svetových mediálnych spoločností. Príspevky v podobnej hodnote mu dokonca môžu zabezpečiť miesto v americkej vláde.
5 000 dolárov je pre bežného človeka relatívne vysokým výdavkom. Bežný miliardár si však môže dovoliť minúť BM$ 5 000 a žiadnym spôsobom sa to neprejaví na jeho celkovej kúpnej sile. Stále totiž uvažujeme v rámci mierky, kde honosné obydlie stojí nanajvýš niekoľko stoviek „dolárov bežného miliardára“. Takýto bohatý jedinec zarobí v priebehu budúceho roka ďalších BM$ 50 000.
Otázka perspektívy
Americký prezident Ronald Reagan sa počas výkonu svojej funkcie pohoršoval nad ženou, ktorá v sedemdesiatych rokoch minulého storočia poberala príspevky v hmotnej núdzi a podvodnou činnosťou okradla štát o 8 000 dolárov. V súčasnosti sa bohužiaľ neobjavuje rovnaké pohoršenie nad krádežami a stratami súm, ktoré si bežný občan nevie ani predstaviť.
Úverové škandály, hypotekárna kríza a každoročné úniky na daniach prostredníctvom účtov v daňových rajoch stoja bežných daňových poplatníkov miliardy dolárov. Jedná sa o niekoľkomiliónové násobky obyčajného podvodu v rámci príspevkov v hmotnej núdzi. To je dokonca dosť aj na to, aby to zruinovalo bankový účet Jeffa Bezosa.
Náklady na verejné služby sú v porovnaní s takýmito stratami zanedbateľné. Rozpočet amerických Národných ústavov zdravia v priebehu roku 2017 predstavoval hodnotu $33 miliárd,
Národná vedecká nadácia disponovala $ 7,5 miliardami a Národný fond spoločenských vied a umenia mal k dispozícii $ 150 miliónov. Rozpočet mesta Boston dosahoval v roku 2017 iba niečo menej ako 3 miliardy dolárov – z toho $ 1 miliarda bola vyčlenená na verejné školstvo, 200 miliónov putovalo na dôchodky a 78 miliónov pripadlo Komisii pre verejné zdravie.
Súvisiace: Ako jedna z najbohatších amerických dynastií stratila celý svoj majetok
Väčšina Američanov si neuvedomuje, ako nerovnomerne je distribuované bohatstvo Spojených štátov. A majetková nerovnosť je vo svetovom merítku ešte omnoho výraznejšia.
Žijeme v časoch, v ktorých by si mohli dve desiatky najbohatších jedincov na svete dovoliť spoločne financovať celý medicínsky a vedecký výskum Spojených štátov. Ktorýkoľvek z tisícky miliardárov by navyše mohol individuálne financovať činnosť Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) a nijako by sa to neodrazilo na jeho kúpnej sile. V Spojených štátoch síce aj naďalej pretrvávajú princípy participatívnej vlády, no skutočne sa na nej zúčastňujú iba tí najbohatší jedinci.
Zdroj: TheGuardian, TheSun
