Regionálne politické nepokoje spôsobujú pokles v investovaní zo strany zahraničných štátnych investičných fondov.
Štátne investičné fondy (SWF) v Európe počas minulého roka investovali iba 7,2 miliardy dolárov. To je menej ako polovica zo sumy 16,2 miliardy dolárov, ktorú štátne investičné fondy investovali do Európskych trhov počas roku 2015. Súčasná situácia predstavuje ešte výraznejší pokles oproti obdobiu spred piatich rokov, kedy investície dosahovali úroveň 30 miliárd dolárov.
Najväčším cieľovým trhom takýchto investícii v Európe je Veľká Británia. V roku 2017 zaznamenala najnižšiu hodnotu investícií smerujúcich do krajiny za posledných 10 rokov. Zahraničné štátne fondy investovali do Veľkej Británie pred piatimi rokmi 11,8 miliardy dolárov. Minulý rok to bolo iba 2,85 miliardy dolárov.
Štátne investičné fondy sa namiesto toho zamerali na Spojené štáty americké. Neodradil ich ani rozruch týkajúci sa prezidentských volieb a víťazstvo Donalda Trumpa. Do USA počas minulého roka smerovali investície vo výške 14,9 miliardy dolárov a krajina sa tak stala najlákavejším trhom pre zahraničných investorov, podporovaných vládnymi inštitúciami.
Najaktívnejším investorom sa ukázal byť Singapur. Investičné spoločnosti GIC a Temasek, sídliace v tejto krajine, sú spolu zodpovedné za uzavretie 62 investičných zmlúv v celkovej hodnote 17,9 miliardy dolárov. To predstavuje 39% všetkých uzavretých obchodov a 45% celkovej hodnoty všetkých vykonaných investícií.
Univerzita Bocconi v talianskom Miláne uskutočnila prieskum činnosti 38 najväčších štátnych investičných fondov sveta. Prieskum ukázal, že minulý rok to bolo vôbec po prvýkrát, čo sa Európa nestala najpopulárnejším cieľom zahraničných štátnych investičných fondov.
Výskumníci tvrdia, že za touto skutočnosťou stojí hneď niekoľko faktorov. Patrí medzi ne pomalý ekonomický rast, bezpečnostné otázky spojené s nedávnymi teroristickými útokmi, neistota vo Veľkej Británii plynúca z Brexitu a celková politická nestabilita v Európe.
Výsledky tejto štúdie sú v ostrom rozpore s názormi analytikov niektorých súkromných investičných spoločností. Tí totiž tvrdili, že Brexit a politické rozpory v Európe nebudú mať vplyv na správanie zahraničných investorov a uzatváranie investičných kontraktov.
Profesor Bernardo Bortolotti, ktorý je na čele výskumného strediska Sovereign Investment Lab na univerzite v Miláne, povedal: „Do Londýna smerovalo obrovské množstvo peňazí. Od referenda o opustení Európskej únie sa však situácia vo Veľkej Británii len zhoršuje.“
Štátne investičné fondy začali využívať sofistikovanejšie investičné stratégie. To spôsobilo, že sa prestali upriamovať na trh s luxusnými nehnuteľnosťami, ktorý bol sústredený prevažne v Londýne. Namiesto toho začali usmerňovať svoj kapitál do súkromných investičných kontraktov, pomocou ktorých sa snažia vynahradiť finančné straty plynúce z ropného priemyslu.
Profesor Bortolotti tvrdí, že príčinou tejto zmeny je pokles hodnoty britskej libry. Vysvetľuje: „Hrozba devalvácie britskej meny spôsobila, že väčšina investorov sa Veľkej Británii vyhýba. Obzvlášť po tom, ako sa popálili pri úpadku trhu s nehnuteľnosťami, ktorý je od čias Brexitu v biednom stave.“
V roku 2016 štátne investičné fondy do britského trhu s nehnuteľnosťami investovali iba 555 miliónov dolárov. To je markantný pokles voči predchádzajúcemu roku, v ktorom táto čiastka predstavovala 3,6 miliardy dolárov. Do Francúzska však smerovalo 1,9 miliardy dolárov. Mnohí investori považujú túto krajinu za bezpečnejšiu alternatívu. Dobrým príkladom je nórsky štátny investičný fond, ktorý kúpil luxusný kancelársky komplex Vendome Saint-Honore v centre Paríža, za viac než 1 miliardu eur.
Zdroj: FinancialTimes
