Jeff Bezos, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Amazon, je v súčasnosti najbohatším mužom na svete. Čistá hodnota jeho majetku predstavuje 118 miliárd dolárov. Index miliardárov od agentúry Bloomberg uvádza, že na druhej a tretej priečke sa v tesnom závese za Bezosom nachádzajú Bill Gates a Warren Buffett.
Ani moderní miliardári sa však nedokážu vyrovnať niekdajšiemu úspechu kráľa Musu I., vodcu Malijskej ríše. Ten sa totiž považuje za najbohatšieho muža v histórií. Magazín Time uviedol, že „bohatstvo tohto afrického panovníka sa ani nedá opísať.“
A to doslova. Reportér Jacob Davidson napísal: „Skutočne neexistuje žiadny spôsob, ktorým by sme boli schopní odhadnúť reálnu hodnotu jeho majetku.“ Všetky údaje o bohatstve mimoriadne úspešného mansu (v preklade „sultán“ či „cisár“) pochádzajú z výpovedí a zápiskov, ktoré sú staré niekoľko stoviek rokov. Nedá sa preto vylúčiť, že mnohé z nich sú prehnané a zveličené.
Je však historicky overeným faktom, že Mansa Musa stál na čele Ríše Mali v priebehu 14. storočia. Táto oblasť sa nachádzala v západnej Afrike na hornom toku rieky Niger a disponovala lukratívnymi zdrojmi nerastných surovín. Za zmienku stoja najmä pozoruhodné zásoby zlata. Spisovateľ David C. Conrad vo svojej knihe „Empires of Medieval West Africa: Ghana, Mali, and Songhay“ uvádza, že kráľ Musa bol navyše schopným vojnovým lídrom, pričom počas svojho vládnutia obsadil až 24 miest. Keďže prijal Islam, v roku 1324 sa vydal na púť do Mekky. Až počas tejto cesty prezentoval svoje skutočné bohatstvo okolitému svetu.
Prečítajte si fakty, ktoré sme zhromaždili o tomto legendárnom africkom kráľovi.
Musa Keita I. sa ujal vlády v roku 1312. Väčšina územia Európy sa v tom čase zmietala v problémoch a čelila úpadku produkcie zlata a striebra. Mnohé africké kráľovstvá naproti tomu prosperovali.
Zdroj: TED-Ed
Mansa Musa počas svojho panovania výrazne rozšíril hranice Malijskej ríše. K svojmu kráľovstvu pripojil bájne mesto Timbuktu a opätovne uzákonil svoju moc nad provinciou Gao. Jeho ríša sa na vrchole rozkvetu rozprestierala naprieč 3 218 kilometrami.
Zdroj: TED-Ed
Panstvo Mansu Musu bolo skutočne pozoruhodné. Zahŕňalo územia modernej Mauritánie, Senegalu, Gambie, Burkiny Faso, Guinejskej republiky, Mali, Nigérie a Čadu.
Zdroj: TED-Ed
Svet sa dozvedel o úžasnom bohatstve vladára v roku 1324, keď sa vydal na púť do Mekky, ktorá bola od jeho ríše vzdialená celých 6 437 kilometrov. Táto púť dodnes predstavuje jeden z piatich pilierov islamskej viery. Musa sa počas cesty netajil svojim bohatstvom.
Zdroj: TED-Ed
Jessica Smithová, ktorá prednášala o africkom panovníkovi počas podujatia TED-Ed, uviedla: „Nebolo jeho zvykom cestovať v skromných podmienkach. Sprevádzala ho karavána, ktorá sa tiahla až za horizont.“
Zdroj: TED-Ed
Informácie o konkrétnych počtoch sa líšia v závislosti od zdroja, ale karavána Mansu Musu mala údajne 60 000 členov. Radilo sa sem 1 000 osobných sluhov panovníka, 100 tiav naložených zlatom, zástupy osobných hudobníkov a 500 otrokov, ktorí boli vybavení zlatými palicami.
Zdroj: Knihy „The Global Atlantic: 1 400 to 1 900“ a „Kingdoms of Africa“
Dobový historik Ibn Khaldun zverejnil rozhovor s jedným z členov cisárovej karavány. Tento muž údajne povedal: „Panovník nás počas každej zastávky zahŕňal vzácnymi druhmi pokrmov a sladkostí. Zariadenie jeho komnát a dekorácie nieslo 12 000 súkromných otrokýň, ktoré boli odeté do brokátových závojov a jemenského hodvábu.“
Zdroj: Kniha „The African and Middle Eastern World, 600 – 1 500“
Mansa Musa navyše nebol vôbec lakomý. Veľmi často štedro obdarovával všetkých štátnych predstaviteľov, s ktorými sa stretol. Keď prechádzal egyptskou Káhirou, chudobným obyvateľom mesta rozdal toľko zlata, že spôsobil masovú infláciu.
Zdroj: BlackPast.org, TED-Ed, knihy „The Global Atlantic: 1 400 to 1 900“ a „The African and Middle Eastern World, 600-1 500“
Musa sa svojou extravagantnou púťou zviditeľnil nielen pozdĺž celej trasy, ale aj v rámci mnohých priľahlých a vzdialenejších regiónov. Záznam o jeho výprave sa dokonca objavil v takzvanom Katalánskom atlase z roku 1375, ktorý predstavoval jednu z najvýznamnejších geografických publikácií v rámci stredovekej Európy. Správy o bohatstve afrického panovníka sa dostali až za Stredozemné more.
Zdroj: TED-Ed
Historik Chris Strobel napísal, že pompézna cisárova púť bola príčinou toho, že európska spoločnosť začala Malijskú ríšu považovať za „miesto plné krásy, bohatstva a vzdelanosti“. Ríša Mali tak veľmi rýchlo upútala pozornosť európskych veľmocí, čo však malo aj svoju odvrátenú stránku. Prvou hrozbou sa stalo Portugalsko, ktoré začalo v 15. storočí podnikať námorné výpravy na pobrežie bohatej ríše.
Zdroj: Knihy: „The Global Atlantic: 1400 to 1900“ a „Africa in Europe: Antiquity Into the Age of Global Exploration“
Jessica Smithová vysvetlila, že kým Mansa Musa je v súčasnosti známy predovšetkým vďaka svojmu zlatu, „…obrovský majetok je iba jednou časťou jeho bohatého dedičstva.“
Zdroj: TED-Ed
Smithová povedala: „Materiálne statky neboli jedinou prioritou tohto kráľa. Bol totiž oddaným Moslimom a vo zvýšenej miere sa preto zaujímal o Timbuktu.“ Bol zodpovedný za pokrokovú urbanizáciu mesta Timbuktu, výstavbu škôl, mešít a významnej univerzity.
Zdroj: TED-Ed
Musa stál za konštrukciou ikonickej mešity Djinguereber v Timbuktu, ktorá v meste stojí dodnes.
Zdroj: TED-Ed
Mansa Musa stál ne čele Ríše Mali po dobu 25 rokov. Skonal v roku 1337. Nahradil ho jeho syn Maghan I., ktorý nastúpil na trón po otcovej smrti. Smithová nakoniec dodala: „Bohaté dedičstvo afrického mansu pretrváva dodnes. Viaceré honosné mauzóleá, knižnice a mešity vypovedajú o zlatom veku Malijskej ríše.“
Zdroj: BlackPast.org
