Spoločnosť sa síce neponáhľala s prijímaním homosexuálnych a „queer“ komunít ani po nepokojoch z roku 1969, ktoré sa kolektívne začali označovať ako „Stonewall“, ale často diskriminovaná menšinová skupina v dôsledku toho aspoň získala meno, vlastný hlas a nakoniec aj rozšírené spoločenské hnutie.
A napriek tomu, že vládou podporované sužovanie homosexuálnej komunity neprestalo zo dňa na deň – nepokoje pôvodne vypukli kvôli policajnému nájazdu na gay bar s názvom Stonewall Inn v štvrti West Village na Manhattane – hnutie Stonewall bolo prinajmenšom náznakom toho, že situácia sa začala skutočne meniť.
Jednou z prvých oblastí, kde sme túto zmenu mohli jasne pozorovať, bola scéna súčasného umenia.
Odozvy incidentu Stonewall a narastajúca otvorene homosexuálne ladená komunita umelcov je do hĺbky analyzovaná v rámci výstavy s názvom „Art After Stonewall, 1969-1989“. Táto výstava bola otvorená 24. apríla v expozičných priestoroch Grey Art Gallery a Leslie Lohman Museum v New Yorku, pričom následne má v pláne putovať do múzea The Patricia & Philip Frost Art Museum v Miami, a potom do Columbus Museum of Art v štáte Ohio. Vydavateľstvo Rizzoli súbežne so sprístupnením výstavy predstavilo knihu s rovnomenným označením, v ktorej sú publikované príspevky od autorov, kurátorov a umelcov spojených s výstavou.
Umenie prezentované na výstave však nie je výhradne politicky ladené či zamerané iba na homosexuálnu komunitu.
Organizátori výstavy sa namiesto toho rozhodli spraviť niečo omnoho zaujímavejšie. Ich cieľom bolo zmapovať postupné blednutie zaužívaných rodových noriem a reprezentáciu sexuálnej identity – teda tém, ktoré sa v čoraz výraznejšej miere šíria v najvyšších sférach súčasného umenia.
Súvisiace: 5 súčasných trendov vplývajúcich na trh s umením
Medzi vystavenými exponátmi sa nachádzajú obrazy Davida Hockneyho a Alice Neel, sieťotlač od Andyho Warhola a sochy od Louise Bourgeois. Všetko sú to umelecké diela, ktoré moderný trh s umením – približne 40 rokov po vzniku hnutia – považuje za „prvotriedne, najkvalitnejšie, či luxusné“. Organizátori si dali záležať na tom, aby presvedčivo vyzdvihli skutočnosť, že vznik týchto umeleckých diel by nikdy nebol možný bez počiatočného úsilia kondenzovaného v protestoch Stonewall.
Hnutie Stonewall sa rozpútalo počas rutinnej policajnej razie v bare pre homosexuálov v centre New Yorku, keď sa hostia podniku z nejakého dôvodu (a tých bolo skutočne veľa) spoločne rozhodli, že už toho majú dosť. Dav sa bránil zatknutiu a počas niekoľkých nasledujúcich dní vypukli v okolí ďalšie vzbury. Bar Stonewall Inn je v súčasnosti národnou pamiatkou.
David Armstrong sa preslávil fotografiami svojich priateľov a milencov, ktorých často prezentoval na štýlových čiernobielych záberoch. Jeho obrazy sa na výstavách obvykle objavujú po boku ďalších popredných umelcov z daného obdobia, medzi ktorých sa radí napríklad Nan Goldin. Armstrong si do roku 1995 získal také uznanie umeleckej komunity, že jeho diela začali byť umiestňované na výstave súčasného amerického umenia Whitney Biennial.
Kniha vyvažuje takzvané „krásne umenie“ s dokumentáciou života časti homosexuálnej komunity, ktorá bola vyhladená počas krízy AIDS v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Viacerí umelci fotografovali móla na západnej strane Manhattanu, ktoré boli po dlhé roky miestom homosexuálnych erotických aktivít. V súčasnosti sú tieto fotografie mimoriadne vyhľadávanými dielami, čo je zreteľné najmä v tvorbe Alvina Baltropa, ktorého zábery sú aktuálne prezentované v medzinárodnej galérii súčasného umenia Galerie Buchholz s pobočkami v Kolíne, Berlíne a New Yorku. Fotografka Shelley Seccombe, ktorá žila v blízkosti týchto mól so svojím manželom a dcérou, ich dokumentovala po dobu viac než 30 rokov.
V rámci výstavy a knihy prezentuje viaceré diela aj Keith Haring. Haringova vôbec prvá výstava bola zorganizovaná v roku 1982 v galérii Shafrazi v newyorskej mestskej časti Soho a vo veľkej miere prispela k jeho ceste k celosvetovému uznaniu. Haring už od začiatkov svojej tvorby vytváral graffiti s queer tematikou. V roku 1989 mu bol diagnostikovaný AIDS a v roku 1990 zomrel vo veku 31 rokov.
Andy Warhol sa zaujímal o queer témy prinajmenšom do takej miery, do akej sa zaujímal o zarábanie peňazí pomocou svojho umenia. Jeho sláva v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia medzi kritikmi však značne vybledla – bol totiž známy predovšetkým fádnymi portrétmi svojich celebritných priateľov, pričom omnoho menej pozornosti venoval skutočnému rozvoju svojej umeleckej kariéry. V dôsledku tohto faktu začal spolupracovať s Jean-Michelom Basquiatom, newyorským umelcom a chvíľkovou senzáciou medzi miestnymi predajcami a zberateľmi umenia v New Yorku. Warhol dúfal, že táto iniciatíva mu pomôže oživiť jeho chátrajúcu kariéru. A skutočne to aj zabralo – teda aspoň dočasne.
Súvisiace: Skrytý svet súkromných múzeí
Autorom tohto diela je Adam Rolston – architekt a grafik, ktorého meno sa začalo úzko spájať s organizáciou ACT UP. Jedná sa o skupinu, ktorá sa preslávila v dôsledku svojho agresívneho presadzovanie otázok spojených s AIDS. Rolston pomohol rozvinúť umelecký štýl, ktorý pôsobil elegantne a inštitucionálne.
Názov Gran Fury označoval kolektív umelcov, ktorý bol spojený s hnutím ACT UP a prispel k vytvoreniu série pútavých, jednoduchých a vizuálne atraktívnych plagátov, log a odkazov spojených s aktivizmom v oblasti AIDS. Táto tvorivá skupina sa najviac preslávila pravdepodobne svojou grafikou „Mlčanie = Smrť“, ale svetu predviedla aj ďalšie rovnako zarážajúce diela ako napríklad banner „Všetci ľudia s AIDS sú nevinní“ či reklamy v štýle Benneton prezentované na autobusoch s textom „Bozkávanie nezabíja“.
Catherine Opie je fotografkou so sídlom v Los Angeles, ktorej diela sú vystavené v uznávanej galérii Lehmann Maupin, pričom fotografovaniu queer komunity vo svojom rodnom meste sa venuje už od osemdesiatych rokov minulého storočia. V rámci svojej tvorby sa vo veľkej miere zameriava na tvorbu v rámci tradičného portrétu – podobne ako na uvedenej fotografii – čím efektívne podčiarkuje, nakoľko netradičný je fotografovaný objekt, ktorý prezentuje v mainstreamovom formáte.
Zdroj: TheGuardian, CNN, Artsy
