V roku 1810 dosiahol vek 16 rokov a požičal si od svojej matky 100 dolárov. S využitím týchto peňazí si vybudoval závratný majetok vo výške približne 100 miliónov dolárov. V súčasnosti by dosahoval hodnotu ekvivalentnú viac než 200 miliardám dolárov. V tom čase sa však jednalo o sumu zodpovedajúcu takmer 50 percentám majetku americkej štátnej pokladnice.
Takéto obrovské bohatstvo bolo v tej dobe takmer bezprecedentné. Z Vanderbilta spravilo jedného z najbohatších mužov USA.
Avšak iba v priebehu 50 rokov po Corneliovej smrti sa majetok rodiny Vanderbiltovcov akoby vyparil.
Pravdepodobne nedisponujete rovnakým bohatstvom ako táto prominentná rodina, no aj v takom prípade Vám príbeh o vzostupe a páde Vanderbiltovcov ponúkne hodnotnú lekciu do života. Ak sa z nej poučíte, tak už dnes spravíte jednu jednoduchú vec, vďaka ktorej sa Váš majetok len tak nestratí v rámci obdobia jednej generácie.
Cesta k strate rodinného majetku
Cornelius začal budovať svoje podnikanie kúpou jednej lode na prepravu osôb. Tá sa časom rozrástla do celej malej flotily. Nakoniec sa zameral na parníky. Keď dosiahol 50. rok života, vďaka lodnej preprave mal už nahonobený pozoruhodný majetok. Preto obrátil svoju pozornosť na budovanie železničného impéria, ktorému sa venoval až do svojej smrti.
Cornelius disponoval prirodzeným talentom pre podnikanie. Vedel zaobchádzať s peniazmi, vyrovnávať sa s konkurenciou, nákladmi a príjmami, dokázal uzatvárať obchody a udržiavať vzťahy s ľuďmi na každej úrovni potravinového reťazca. Bol oduševneným zástancom princípov slobodnej súťaže a tvrdil, že vláda by mala hrať minimálnu úlohu vo svete obchodu. Propagoval filozofiu „laissez faire“, ktorá hlása, že je potrebné nechať okolnosti vyvíjať sa vlastným smerom bez vonkajších zásahov. Celá kariéra a profesionálny život rodiny Vanderbiltovcov bol postavený a prevádzkovaný na základe týchto presvedčení.
Keď sa Cornelius dostal do sektoru lodnej dopravy, v tomto odvetví dominovali spoločnosti, ktorým boli udelené monopolné práva na zvolené trasy. Vanderbilt sa pustil do konkurenčného boja s plným nasadením. Pristúpil k zníženiu svojich nákladov a cien za prepravu takmer na nulu. Vybudoval a spustil na vodu rýchlejšie lode. Neohrozene sa presadil na trhu a vytlačil z neho mnohých konkurenčných hráčov. Iní sa zase rozhodli pripojiť sa k nemu. Jeho protivníci jednoducho nedokázali držať s ním krok. S rovnakým prístupom sa pustil do železničnej dopravy.
Cornelius skonal v roku 1877 a podnikateľské portfólio po ňom prevzal jeho syn William. Bolo takmer neuveriteľné, ako sa Williamovi podarilo zdvojnásobiť hodnotu majetku na 200 miliónov dolárov. Aj on však v roku 1885 opustil tento svet.
Potom sa všetko pokazilo.
Úžasný majetok Vanderbiltovcov zdedila Williamova rodina a okamžite ho začala plieniť. Jej členovia žili zhýralým životným štýlom, s ktorým by ich starý otec nikdy nebol súhlasil. Vybudovali si honosné sídla na miestach, ktoré boli vyhľadávanými destináciami bohatých a slávnych. Iba na newyorskom Manhattane si postavili desať prehnane prepychových domov. Míňali peniaze na irelevantné hračky a márnosťou sa snažili nasýtiť svoje ego.
Keď prešlo 30 rokov od Corneliovej smrti, ani jeden z členov rodiny Vanderbiltovcov sa nenachádzal medzi najbohatšími ľuďmi v Spojených štátoch. A po 50 rokoch od jeho smrti nezostalo z bývalého majetku vôbec nič.
Keď analyzujeme tento príbeh, musíme skonštatovať, že zatiaľ čo Cornelius mohol byť najväčším kapitalistom na tejto planéte, jednoznačne nebol efektívnym investorom. Prirodzene, môžeme zvaliť vinu za úpadok rodinného majetku na neskoršie generácie. No v konečnom dôsledku to bol práve Cornelius, kto vlastnoručne položil základy tohto úpadku.
Kde spravil Cornelius chybu
Po prvé, prakticky všetko jeho bohatstvo bolo naviazané na akcie železničných a lodných spoločností. Nezabezpečil žiadnu diverzifikáciu v rámci iných odvetví či spoločností. Jemu osobne to nespôsobovalo žiadne problémy, pretože sa úzko podieľal na vedení a riadení týchto spoločností. Neskôr boli však tieto spoločnosti riadené a kontrolované niekým iným. A je všeobecne platným pravidlom, že ak je všetko Vaše bohatstvo závislé iba na jednom či dvoch odvetviach, v prípade akejkoľvek katastrofy v týchto sektoroch, môže Vaše portfólio utrpieť smrteľnú ranu.
Zásadnou chybou bola samotná skutočnosť, že celý majetok Vanderbiltovcov bol spätý s akciami, ktoré bolo možné kedykoľvek predať. Corneliovi dediči si preto mohli dovoliť jednoducho vyhlásiť: „Chceme si postaviť tento luxusný dom, predajme nejaké akcie“. Toto bolo nepochybne kľúčovým faktorom k zániku Vanderbiltovho bohatstva. Bohatstvo viazané výlučne na akcie umožňuje nedisciplinovaným majiteľom reagovať na osobné rozmary a krátkodobý nátlak prostredia. Kombinácia aktív, ktoré nie je možné predať v rámci jedného telefonátu maklérovi, Vás efektívne ochráni pred míňaním na základe krátkodobých pokušení a rozmarov.
Druhou hlavnou chybou Vanderbiltovho portfólia bola absencia akýchkoľvek fyzických aktív. Nezahŕňalo totiž dostatočný objem investícií do pozemkov alebo nehnuteľností. Vanderbilt nevlastnil žiadne investičné nehnuteľnosti, bane či veľké poľnohospodárske plochy.
Áno, Cornelius si postavil pekný dom a pre svoj podnik vybudoval nejaké kancelárie a ďalšie komerčné priestory. Nikdy však neinvestoval do najpôsobivejšieho príbehu mestského rozvoja v americkej histórii. Spravoval predsa podniky vo finančnom srdci krajiny. Bol v úzkom kontakte s mestom, ktoré sa v tej dobe rozrastalo zo dňa na deň. Napriek tomu nikdy nekúpil pozemky v New Yorku a neuvažoval o budovaní komerčných budov v tejto budúcej metropole. Miloval dividendy, ale neuvedomoval si potenciál hotovostných tokov, ktoré by získal z investovania do prekvitajúceho trhu s nehnuteľnosťami v New Yorku.
Len si predstavte, ako by mohol vyzerať rodinný majetok Vanderbiltovcov, keby Cornelius usmernil aspoň 20% svojich ziskov z lodnej a železničnej prepravy do pozemkov a budov v meste, ktoré je v súčasnosti prestížnym svetovým finančným centrom. Ďalším bonusom investovania do nehnuteľností by bola znížená likvidita. Je ľahké rozmarne sa zbavovať akcií a cenných papierov, omnoho ťažšie je rýchlo predať mrakodrap plný kancelárií. Nižšia likvidita mohla zabrániť takému rýchlemu zániku majetku Vanderbiltovcov jednoducho preto, že by bolo časovo náročnejšie predávať zhromaždené aktíva.
Ako to mohlo dopadnúť
Vanderbiltovci neboli jedinou rodinnou dynastiou, ktorá sa objavila na scéne v 19. storočí. Existujú prinajmenšom dve známe rodiny, ktoré sa v tomto období dopracovali k obrovskému bohatstvu. A obe dynastie prekvitajú až dodnes, 150 rokov po svojom vzniku. Reč je o rodine Jardineovcov, ktorá založila hongkonský konglomerát Jardine Matheson, a rodine Swireovcov, ktorá založila konglomerát Swire Group so sídlom v Londýne.
Obe tieto rodinné spoločnosti sa zo začiatku zameriavali na vysoko koncentrované podnikanie, no postupom času rozvrhli svoju snahu v rámci rôznych podnikov. Spoločnosť Jardine začínala s predajom ópia, bavlny, čaju a hodvábu. V súčasnej dobe sa spoločnosť zaoberá napríklad motorovými vozidlami, investíciami do nehnuteľností a developerskou činnosťou, predajom potravín, doplnkami do domácnosti a prevádzkou luxusných hotelov. A to stále nie je všetko.
Rodinný podnik Swireovcov začínal v textilnom priemysle. V súčasnosti sa zaoberá nehnuteľnosťami, leteckou dopravou, nápojmi a potravinami, poskytovaním služieb na mori a výrobným priemyslom.
Nehnuteľnosti sa stali kľúčovou zložkou podnikania oboch spoločností. Investovali do Hongkongu v časoch, keď sa začínal skutočne rozvíjať. Aktuálne je ázijským ekvivalentom New Yorku.
Tieto rodiny urobili dve veci, ktoré Vanderbiltovci ignorovali. Preto sa im dodnes darí udržiavať svoje dynastie pri živote a disponujú majetkom v hodnote miliárd dolárov.
Ponaučenie
Príbeh rodiny Vanderbiltovcov vypovedá o tom, že diverzifikácia a investície do fyzických aktív by mali byť základnými princípmi v investičnej kariére všetkých z nás. A to aj v prípade, že sa náš majetok nebude blížiť bohatstvu Cornelia Vanderbilta.
S vhodne diverzifikovaným investičným portfóliom, ktoré obsahuje tie správne fyzické aktíva, akými sú napríklad nehnuteľnosti, budete schopní prežiť takmer akúkoľvek krízu a ďalej budovať svoje bohatstvo počas mnohých nasledujúcich rokov.
Zdroj: Stansberry Churchouse Research
