Keď sa zameriavame výhradne na výšku príjmu, nie je možné vhodne posúdiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými skupinami populácie. Ak chceme dospieť k efektívnej analýze majetkovej nerovnosti, potrebujeme zvážiť činitele ako dane, vzdelanie a prístup k zdravotnej starostlivosti. Údaje z roku 2013 hovoria o tom, že 5% najbohatších Američanov v tom čase vlastnilo až 62,5% celkových aktív v rámci Spojených štátov amerických.
„Keby chudobní ľudia vedeli, ako žijú bohatí, búrili by sa v uliciach.“
Takto reagoval komik Chris Rock, ktorý v roku 2014 v rozhovore pre newyorský magazín komentoval narastajúcu priepasť medzi týmito dvoma kategóriami občanov. Nevedome sa tak dostal k zásadnej otázke, ktorá predstavuje kľúčovú výzvu v rámci štúdia sociálnej nerovnosti.
Aký je najlepší spôsob merania rozdielov medzi bohatými a chudobnými?
Veľký podiel štúdií, ktoré sa zameriavajú na túto tematiku, posudzujú jednotlivé sociálne kategórie na základe príjmu. Jedná sa totiž o hodnotu, ktorú je možné získať relatívne jednoducho. No dosahovanie statusu bohatého jedinca nesúvisí s príjmom v priebehu jedného roka. Práve naopak, pre pochopenie situácie bohatých ľudí je potrebné skúmať zveľaďovanie ich majetku počas dlhšieho časového intervalu. Analýza tohto činiteľa bola v minulosti pomerne problematická.
Súvisiace: Prečo bohatí ľudia tvrdia, že získali majetok vlastnými silami?
Bohatí jedinci by pravdepodobne uprednostnili, keby široká verejnosť ani naďalej nepoznala skutočnú hodnotu ich majetku. Snáď preto, aby predišli spomenutým vzburám. Avšak ľudia, ktorí sa zaoberajú výskumom tejto sociálnej témy, vždy radi privítajú nové údaje a metódy posudzovania rozdielu medzi bohatými a chudobnými. V žiadnom prípade neschvaľujeme násilie v uliciach miest, no na druhej strane zastávame názor, že je vhodné, aby si občania boli vedomí rozdielov v rámci svojich komunít.
S veľkou pravdepodobnosťou môžeme potvrdiť, že najväčšiu výpovednú hodnotu má v tomto smere miera majetkovej nerovnosti.
Kvalifikácia rozdielu medzi bohatými a chudobnými
Existuje niekoľko rôznych spôsobov, prostredníctvom ktorých je možné kvalifikovať a vyčísliť mieru majetkovej nerovnosti.
Jednou z najpopulárnejších stratégií je posudzovanie výšky príjmu. Hlavným dôvodom je vysoká dostupnosť potrebných údajov a relatívna jednoduchosť celého procesu. Týmto spôsobom však nie je možné získať ucelený a vyčerpávajúci pohľad na majetkovú nerovnosť.
Bohatstvo je totiž akousi súhrnnou charakteristikou, ktorá je ovplyvnená nielen aktuálnym príjmom, ale rovnako aj príjmami zhromaždenými v priebehu minulých rokov a v rámci predchádzajúcich generácií. Výskumníci, verejní činitelia a ďalší zvedaví jedinci môžu analyzovať skutočnú povahu priepasti medzi skupinou bohatých ľudí a zvyškom populácie jedine dôsledným štúdiom samotného nerovnomerného rozdelenia majetku.
Na základe celkovej výšky majetku daného jedinca je navyše možné vytvoriť si obraz o tom, akému životnému štýlu holduje, akú kvalitu dosahuje jeho bytie a s akými príležitosťami sa stretáva každý deň. Hodnota bohatstva totiž ovplyvňuje možnosť jedincov investovať do vzdelania, finančných aktív a dôchodkového sporenia. Vysoký majetok ďalej eliminuje obavy z nepravidelného príjmu alebo náhlych a neočakávaných výdavkov. Ak máte dostatok peňazí, náklady na opravu kúrenia vo Vašom dome, či vysoký účet za lekársku starostlivosť Vám nebude spôsobovať také starosti, ako v prípade, keby ste patrili do chudobnej vrstvy populácie.
Americký extrém
Keď sa pozrieme na údaje o majetkovej nerovnosti v rámci Spojených štátov, zistíme, že situácia je v porovnaní s ďalšími krajinami sveta omnoho viac vyhrotená a rozdiely v distribúcií majetku zatieňujú všetky ostatné regióny.
Konzervatívny Hudsonov inštitút v roku 2017 uviedol, že 5% najbohatších amerických domácností ovládalo v roku 2013 až 62,5% všetkých aktív v rámci tejto krajiny. To predstavuje výrazný nárast v porovnaní so situáciou spred 30 rokov, keď sa jednalo o hodnotu 54,1%. Následkom tohto trendu poklesla hodnota majetku zvyšných 95% domácností z 45,9% na 37,5%.
Výsledkom je, že priemerný majetok rodín vo vyššej príjmovej skupine (zarábajú v priemere 639 400 dolárov) v roku 2013 dosahoval takmer sedemnásobok majetku domácností v strednej príjmovej skupine (s príjmom 96 500 dolárov). Jedná sa tak o najväčšiu majetkovú priepasť zaznamenanú v priebehu posledných 30 rokov.
Výskumníci Emmanuel Saez a Gabriel Zucman navyše objavili ďalšiu pozoruhodnú skutočnosť. Vrchné 0,01% populácie v roku 2012 kontrolovalo až 22% celkového bohatstva Spojených štátov, pričom v roku 1979 sa jednalo iba o 7%.
Ak by ste sa však pozreli výhradne na údaje o nerovnosti príjmov, dospeli by ste k úplne inému záveru. 5% najbohatších amerických domácností získalo v roku 2013 iba 30% z celkového objemu príjmov v Spojených štátoch (aj napriek tomu, že ovládalo až 62,5% celkového bohatstva krajiny).
Spojené štáty nie sú jedinou krajinou, ktorá v priebehu posledných troch desaťročí zaznamenala výrazný nárast majetkovej nerovnosti. Nedá sa však poprieť, že sa jedná o jeden z extrémnych prípadov tohto javu. 5% najbohatších domácností v USA disponuje takmer 91-násobne vyšším majetkom než priemerná americká domácnosť. To je najväčšia priepasť v rámci 18 najvyspelejších krajín sveta. Druhú najväčšiu majetkovú nerovnosť vykazuje Holandsko.
Zlepšenie pre všetkých?
Nedávno schválené úpravy daňových zákonov s veľkou pravdepodobnosťou ešte umocnia súčasnú situáciu.
Nové zákony totiž zahŕňajú zdvojnásobenie štandardnej daňovej úľavy pre jednotlivých daňových poplatníkov, dočasné zníženie hornej hraničnej sadzby dane z 39,6% na 37%, výrazné zníženie počtu rodín podliehajúcich dani z nehnuteľností a zníženie hornej hranice podnikovej dane z 35% na 21%.
Hlavné dopady týchto zmien sú však naklonené v prospech bohatých jednotlivcov. Kým spodných 20% domácností zaplatí na daniach v priemere o 40 dolárov menej, najbohatšie domácnosti ušetria na daniach až 5 420 dolárov. Príslušníci vrchného 0,1% populácie medzitým ušetria 61 920 dolárov.
Najbohatší daňoví poplatníci budú profitovať aj z ďalších častí nového zákona. Dostupný výskum dokladuje, že znižovanie podnikateľskej dane prospeje predovšetkým bohatým jedincom. Nižšie dane z dedičstva zase povedú k zvýšenej akumulácii bohatstva naprieč generáciami.
Zástancovia týchto daňových zákonov však tvrdia, že nové opatrenia nebudú zvyšovať úroveň majetkovej nerovnosti. Peniaze, ktoré ušetria bohatí občania, budú údajne „prúdiť“ do všetkých ostatných amerických domácností a zlepšia aj ich finančnú situáciu.
Empirické dôkazy však naznačujú pravý opak. Zvyšovanie majetku najbohatších skupín obyvateľstva prostredníctvom znižovania daní neprospieva ekonomickému rastu, zhoršuje možnosti vzdelávania medzi chudobnejšími Američanmi a dokonca znižuje priemernú očakávanú dĺžku života – tá v roku 2017 klesala už druhý rok za sebou.
Súvisiace: Vrchné 1% – demokracia či oligarchia?
Nedostatok faktov
Mal teda komik Chris Rock pravdu, keď tvrdil, že Američania jednoducho nepoznajú skutočný charakter nerovnosti v rámci svojho národa?
Prieskumy naznačujú, že áno. Respondenti celonárodného prieskumu v roku 2011 „výrazne podcenili“ úroveň majetkovej nerovnosti v Spojených štátoch. Ďalšia štúdia pojednáva o tom, že Američania sú si jednoznačne vedomí istej majetkovej nerovnosti a privítali by, keby sa výrazne znížila.
Aj naďalej však ostáva nezodpovedanou otázkou, ako dlho bude ešte existujúca majetková nerovnosť v USA sociálne či morálne udržateľnou. Naozaj dôjde k nepokojom, o ktorých rozprával slávny komik?
Nech už sa stane čokoľvek, kľúčovým faktorom je, aby sme naplno porozumeli súčasnému charakteru majetkovej nerovnosti v rámci Spojených štátov. Keď zhromaždíme dostatok informácií, bude už iba na nás, ako s nimi naložíme.
Zdroj: Conversation
