Elon Musk sa v poslednom období stal akýmsi ukazovateľom toho, ako ľudia vnímajú vývoj technologických pokrokov v oblasti Silicon Valley. Na osobe tohto inovátora však okrem toho môžeme pozorovať aj to, ako sa verejnosť stavia k jedinečným a často diskutabilným dopadom, ktoré má moderný technologický priemysel na ľudskú spoločnosť. Ľudia po celom svete si totiž čoraz viac uvedomujú, že malá skupina vyvolených miliardárov si v súčasnosti môže dovoliť tvarovať vesmír podľa svojich predstáv.
Čoraz viac ľudí v súčasnosti začína zastávať názor, že Elon Musk a jeho ambiciózne vízie sú iba planými rečami. Technologický magnát sebavedome vyhlasuje, že hodnota jeho revolučnej automobilky Tesla dosiahne v priebehu nadchádzajúceho desaťročia úroveň jedného bilióna dolárov – no verejnosť o tom začína vážne pochybovať. Rovnaké pochybnosti vyplávali na povrch aj v súvislosti s vesmírnou spoločnosťou SpaceX a Muskovými plánmi na premiestnenie ľudstva na Mars. V posledných mesiacoch bola tiež naštrbená dôvera v osobné motívy inovátora, ktoré častejšie pôsobia viac sebecky ako nezištne. V konečnom dôsledku zásadne utrpelo aj presvedčenie o tom, že práve Elon Musk by mohol byť miliardárskym inžinierom, ktorý zachráni ľudstvo pred sebou samým.
Narastajúca skepsa voči Muskovi sa začiatkom júla vykryštalizovala v momente, keď sa Musk vo svojom charakteristickom štýle zapojil do vyhrotenej mediálnej drámy, ktorá vznikla okolo tímu neplnoletých futbalistov uväznených v rapídne zaplavenej jaskyni v Thajsku. Jednalo sa o dvanásť mladých chlapcov spolu s ich trénerom, ktorí uviazli v mimoriadne stiesnených priestoroch s rýchlo ubúdajúcou hladinou kyslíka. Na záchrannej iniciatíve sa po dobu viac než dvoch týždňov podieľali stovky potápačov, lekárov, príslušníkov thajských námorných ozbrojených zložiek SEAL a dobrovoľníkov zo všetkých oblastí života.
Celý svet upieral pohľad na prácu záchranárov, keď Musk prezentoval svoj geniálny nápad na skonštruovanie malej ponorky, ktorá by mohla byť použitá na prepravu detí z jaskyne. Svoj nápad začal okamžite propagovať a ospevovať na sociálnej sieti Twitter – tak, ako to má vo zvyku aj pri iných senzáciách, opodstatnených aj nie. Na Twitteri okrem toho zverejnil aj svoju e-mailovú komunikáciu so záchranármi, ale aj videá, na ktorých sme mohli vidieť Muskových inžinierov testujúcich prototyp miniatúrnej ponorky v bazéne v Los Angeles. Bolo to ako keby filmový hrdina Tony Stark vykročil priamo z kinosály a senzačným štýlom ohlásil, že plánuje vlastnými rukami zachrániť teenagerov a ich futbalového trénera z jaskyne.
Súvisiace: Elon Musk, Bill Gates, Jeff Bezos a ich vlastnosti úspechu
Celá situácia na prvý pohľad vyzerala ako úctyhodné a altruistické využitie Muskovho času a bohatstva. V konečnom dôsledku to však záležalo od toho, koho ste sa opýtali. Keď sa nakoniec príslušníkom thajského námorníctva podarilo vytiahnuť zo zatopenej jaskyne aj posledného chlapca, istý novinár poznamenal: „Účasť Elona Muska na záchranných prácach a jeho futuristická ponorka, všetko to z jeho strany bolo iba cynickým pokusom o zviditeľnenie sa. Skutočnými hrdinami boli potápači a miestne podporné tímy, nie samozvaný mesiáš zo Silicon Valley.“
Verejná mienka na spasiteľa zo Silicon Valley sa od toho momentu vydala na cestu dole kopcom. Ďalšia osoba, ktorá bola úzko prepojená so záchrannými prácami, povedala: „Nikto ich síce neospevoval, ale naozajstnými hrdinami boli členovia bezpečnostného personálu, ktorí mali za úlohu zabrániť Elonovi Muskovi v tom, aby zmaril prácu záchranárov.“ Na verejnosti sa objavilo aj ďalšie uštipačné vyjadrenie: „Elon Musk teatrálne vytiahol svoju peňaženku v momente, keď bol už účet vyplatený.“
Mali by sme si však položiť otázku, či si Musk naozaj zaslúžil takéto pobúrené reakcie. Viacero užívateľov sociálnej siete Twitter ho totiž ostro kritizovalo kvôli tomu, že thajskú záchrannú operáciu využil výlučne na cieľavedomú popularizáciu vlastnej osoby. Na druhej strane však treba poznamenať, že na každého takéhoto kritika pripadalo aspoň desať fanúšikov, ktorí sa okamžite postavili na Muskovu obranu. V konečnom dôsledku sa totiž nedá poprieť, že Musk zapojil do konštrukcie kompaktnej ponorky svojich najlepších inžinierov, ktorí ju v priebehu niekoľkých dní postavili zo záložných komponentov rakiet spoločnosti SpaceX.
Takže Musk skutočne vytiahol svoju peňaženku, ale následne aj zaplatil účet za vykonanú prácu. Dokonca si dal tú námahu dopraviť svoj výtvor priamo do jaskyne ukrytej hlboko v džungli provincie Chiang Rai – keď sa jeho ponorka nakoniec ukázala byť nepotrebnou, reagoval sympaticky a uviedol, že ju tam nechá pre prípad potreby do budúcnosti. Všetko prebiehalo pokojne až do momentu, keď sa do Muskovej iniciatívy „obula“ spravodajská agentúra BBC News, v dôsledku čoho sa okolo celého príbehu začali zbiehať ľudia, ktorí si postupne našli dôvod na nespokojnosť ako so samotným inovátorom, tak aj s technologickými trendmi v Silicon Valley.
Elon Musk sa istým spôsobom stal indikátorom toho, ako ľudia vnímajú vývoj technologických inovácií v Silicon Valley. Na osobe tohto inovátora však okrem toho môžeme pozorovať aj to, ako sa verejnosť stavia k jedinečným a často zákerným dopadom, ktoré má moderný technologický priemysel na ľudskú spoločnosť. Ľudia po celom svete si totiž čoraz viac uvedomujú, že modernizácia priemyslu umožnila malej skupine vyvolených miliardárov budovať svet okolo seba podľa svojich vlastných predstáv.
Žijeme v dobe, keď sa istí ľudia stali ohromne bohatými v rámci špecifickej oblasti priemyslu a následne nadobudli pocit, že sú oprávnení prevziať na svoje plecia akékoľvek globálne problémy. Michael Bloomberg, ktorý si vybudoval impérium v spravodajských a dátových službách, využil úspech v tomto sektore na rozširovanie svojho vplyvu vo všetkých smeroch od sladených nápojov až po legislatívu zameranú na vlastníctvo strelných zbraní. Tom Steyer, manažér hedžových fondov, využíva svoje bohatstvo na financovanie krížovej výpravy zameranej proti porušovaniu environmentálnych pravidiel a rušivej činnosti Donalda Trumpa.
Čo sa však týka Elona Muska, mimoriadne zaujímavou je skutočnosť, že ľudia sa v podstate nedokážu zhodnúť na tom, či vystupuje v úlohe kladného alebo záporného hrdinu. Jedni tvrdia, že je géniom so spasiteľským komplexom, ďalší si zase myslia, že sa jedná skrátka o „najlepšieho predajcu ojazdených áut na planéte“. Je zrejmé, že Musk sa vydal na výpravu za dobíjaním automobilového priemyslu a snáď celého vesmíru – sú však jeho konečné zámery šľachetné alebo vyslovene egoistické? Nachádzanie odpovedí na tieto otázky môže byť v súčasnosti pomerne náročnou výzvou. Vhodným spôsobom však môže byť porovnanie Elona Muska s ďalšími veľkými menami, ktoré sa zaslúžili o transformáciu modernej spoločnosti. A práve pri tomto porovnaní začínajú byť veci skutočne zaujímavými.
Raketová spoločnosť Blue Origin, za ktorou stojí slávny Jeff Bezos, koncom roka 2015 vypustila a opätovne úspešne pristála so svojou prvou raketou. Krátko po tom, čo Bezos hrdo zdieľal video o tomto úspechu na sociálnych médiách, Musk reagoval s úprimným nadšením. Na sociálnej sieti uviedol: „Blahoželám Jeffovi Bezosovi.“ Musk však veľmi rýchlo zmenil svoj prístup a začal postupne podkopávať úspech Bezosa a jeho tímu zo spoločnosti Blue Origin. Musk sa navyše rozhodol zakladateľa spoločnosti Amazon poučiť o tom, aký je rozdiel medzi „obežnou dráhou“ a „vesmírom“ a zároveň sa chváliť o úspešných pristátiach svojich vlastných rakiet. Bezos na tieto poznámky neodpovedal. Toto jednostranné podpichovanie dokonale vysvetľuje skutočnosť, prečo je Musk milovaný a kritizovaný zároveň, zatiaľ čo Bezos si v drvivej väčšine zachováva odstup a nevyžíva sa v medializácii vlastnej osobnosti – a to aj napriek tomu, že v súčasnosti je najbohatším človekom na svete, s čistou hodnotou majetku takmer šesťkrát vyššou ako Elon Musk.
Musk a Bezos napriek tomu zdieľajú veľmi veľa podobností. S najväčšou pravdepodobnosťou sú si dokonca podobnejší ako ktorýkoľvek iní dvaja podnikatelia v Silicon Valley – živí alebo mŕtvi. Kým napríklad Steve Jobs sa vo veľkej miere sústredil výhradne na spoločnosť Apple, Musk a Bezos dohliadajú na chod niekoľkých rôznych organizácií s diametrálne odlišným zameraním. Musk pôsobí v spoločnostiach ako Tesla, Boring Company a SpaceX. Bezos má pod palcom Amazon, The Washington Post a Blue Origin. Najväčšiu výpovednú hodnotu o charaktere týchto gigantov však má nepochybne ich prístup k novej ére objavovania vesmíru.
Musk verí, že ľudstvo pomaly ale isto ničí planétu, ktorú obýva. Preto vyhlasuje, že pre prežitie nášho druhu je úplne nevyhnutné, aby sme si čo najskôr začali budovať vhodné podmienky na život v rámci ďalších planét slnečnej sústavy, napríklad na Marse. Navyše existuje dostatočný počet rôznych scenárov, prostredníctvom ktorých by sa mohli naplniť Muskove predpovede – či už by to bolo vyhladenie ľudstva pričinením umelej inteligencie, neudržateľného globálneho otepľovania, alebo v dôsledku zatiaľ nepoznanej deštruktívnej technológie budúcnosti. Tak či onak, Musk neoblomne zastáva názor, že budeme musieť začať od začiatku. Jeho prvým kandidátom na veľký reštart ľudstva je práve Mars. Aký názor na to však majú ľudia, ktorých nové ľudstvo nechá zabudnutých na Zemi?
Bezos sa prezentoval omnoho optimistickejšou víziou. Verí, že naša Zem je úplne v poriadku. V skutočnosti zastáva názor, že je taká dobrá, že by sme ju už ďalej nemali poškodzovať. Prostredníctvom svojich rôznorodých spoločností, akými je napríklad Blue Origin, sa snaží nachádzať spôsoby, ktorými by bolo možné premiestniť ťažký priemysel, získavanie zdrojov a výrobu energie do ďalších častí slnečnej sústavy. Ľudstvo by pomocou takéhoto prístupu mohlo aj naďalej nerušene existovať na svojej domovskej planéte, kým všetky „zlé veci“ by sa diali vo vesmíre, ďaleko od našich domovov.
Je veľmi pravdepodobné, že všeobecný negatívny názor na Elona Muska jednoducho pramení z jeho temnejšej vízie budúcnosti. Táto teória by dokonale vysvetľovala skutočnosť, prečo sa novinári monitorujúci technologický sektor už nebijú o to, aby sa mohli čo i len vyskytnúť v jeho prítomnosti. Alebo prečo sa toľko ľudí vo vzťahu k Muskovi vyjadruje tak skepticky na sociálnej sieti Twitter. Musk často pôsobí dojmom, že všetky svoje vynálezy a nové nápady považuje za lepšie ako myšlienky kohokoľvek iného. Správa sa tak, ako keby mal osud sveta závisieť od jeho geniálnych projektov. Záblesky tejto megalomanskej povahy sa prejavujú pri významných míľnikoch – ako napríklad v dobe, keď Bezos predstavil svoj prvý úspech v konštruovaní rakiet; alebo keď novinári začali spochybňovať produkciu a výkon spoločnosti Tesla. (Musk vtedy reagoval napadnutím žurnalistiky ako celku, hoci sa v minulosti vyjadril, že práve pozornosť novinárov mu umožnila nadobúdať obrovskú slávu a bohatstvo, ktorými disponuje v súčasnosti.)
Muskova diskutabilná povaha sa opäť prejavila v júli, keď postavil miniatúrnu ponorku a dopravil ju do Thajska, pričom každú chvíľu komentoval túto iniciatívu na Twitteri. Znovu sám seba prezentoval ako niekoho, kto verí, že jeho nápad vyrieši celú situáciu. A to aj napriek tomu, že riaditeľ samotnej záchrannej operácie uviedol, že ponorka je v konečnom dôsledku nepraktická a nedá sa využiť v podmienkach konkrétneho jaskynného systému.
Bolo teda chybou, keď Musk postavil a dopravil ponorku na vlastné náklady, pričom sa správal nanajvýš egocentricky? Nie nevyhnutne. Jeho osobný prístup však verejnosť utvrdil v názore, že malá skupina ľudí zo Silicon Valley sa nezištne usiluje zmeniť svet a urobiť ho lepším miestom pre život, kým zvyšok svetovej populácie nemá žiadnu šancu zúčastniť sa na tomto procese.
Je potrebné poznamenať, že kým Musk je vystavený kritike zo všetkých strán, aj naďalej existujú ľudia, ktorí veria v jeho významnú úlohu pri budovaní budúcnosti ľudstva. Jedným z týchto ľudí je Dave Temkin, ktorý sa postavil na Muskovu obranu nasledujúcim príspevkom: „Kritika na účet Elona Muska v dôsledku skonštruovania malej ponorky je úplne nezmyselná. Každý inžinier si je vedomý toho, že mať záložný plán je nevyhnutné. Musk sa snažil pomôcť tým najlepším spôsobom, ktorý mal k dispozícii. Patrí mu za to moje veľké uznanie.“ Musk na kritické komentáre reagoval nasledovne: „Pobúrená reakcia otriasla mojim názorom na mnohých ľudí. Boli sme požiadaní o vytvorenie záložnej alternatívy a tvrdo sme na nej pracovali.“
Veríme, že Musk sa so svojou ponorkou rozhodol správne. Sám je predsa otcom šiestich detí a preto nemáme dôvod pochybovať o tom, že osud mladých futbalistov uviaznutých v jaskyni mu nebol ľahostajný. Zároveň je tiež pravdou, že istá časť jeho osobnosti sa mimoriadne vyžíva v pútaní všeobecnej pozornosti. Je dôležité poznamenať, že kým Musk pracoval na svojom projekte mini-ponorky, vo veľkej miere sa tým prezentoval aj na Twitteri. Nič mu nebránilo v tom, aby k celej záležitosti pristúpil súkromne a v tichosti, rovnako ako potápači, ktorí nakoniec zachránili deti z jaskyne. Musk sa však rozhodol postupovať pred očami verejnosti rovnako, ako to urobil pri dodávke stoviek elektrických batérií značky Tesla do hurikánom postihnutého Portorika.
Súvisiace:
SpaceX môže dopraviť ľudí na Mars už v priebehu 6 rokov
SpaceX čelí narastajúcej konkurencii v novodobom dobíjaní vesmíru
Nie je teda veľkým prekvapením, že hranice medzi jeho altruizmom a megalomániou sa postupne začali rúcať a ľudia nevedia, čo si o tom majú myslieť. Istý užívateľ na Twitteri dokonca napísal: „Elon Musk, sľubujem Vám, že ak sa pokúsite pomôcť ľudom v meste Flint v Michigane, nikto sa Vás nebude snažiť predbehnúť.“ Musk na tento mierne provokatívny príspevok reagoval tak, že sa zaviazal „pomôcť všetkým domácnostiam v tejto oblasti, ktoré trpia kritickým znečistením vodných zdrojov. Bez srandy.“
Skúsme pripustiť, je Elon Musk je skutočne géniom. A áno, zároveň je celebritou so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená, že sa rád ukazuje na verejnosti a otvorene prezentuje svoje úspechy – rovnako ako väčšina moderných generálnych riaditeľov. A rovnako ako Trump, aj Musk si uvedomuje obrovskú silu svojho celebritného statusu, ako aj dopady, ktoré môže vyvolať jediným dobre miereným príspevkom na sociálnej sieti. Ale okrem geniálnych nápadov a altruizmu sa však prezentuje svetonázorom, ktorý znie možno až príliš negatívne najmä od človeka, ktorý sa má postarať o budúcnosť ľudstva.
V mnohých ohľadoch je to však všetko naša chyba, nie Muskova. Po celé roky sme ochotne verili všetkému, čo nám sľubovali generálni riaditelia najväčších svetových spoločností. Mark Zuckerberg rozprával o schopnosti prepojiť celú planétu a Steve Jobs zase sľuboval, že malé zariadenie vo vrecku nám pomôže zachrániť ľudstvo. Musk sa so svojimi raketami, elektrickými automobilmi a solárnymi panelmi iba zaradil medzi velikánov, ktorí sa tešili zo svetla reflektorov pred ním.
Ale v poslednej dobe sme začali vidieť praskliny vo fasáde technológií – veľké, nebezpečné praskliny, ktoré by v konečnom dôsledku mohli zničiť všetko, na čom sme pracovali. Všetci preto akosi očakávame, že títo generálni riaditelia si budú stáť za svojimi vyjadreniami a nakoniec naozaj zachránia celý svet presne tak, ako to sľubovali. Ale realitou je, že ani jeden z týchto ľudí nie je ďalší Gándhí – všetci sú totiž jednoducho kapitalistami.
Zdroj: VanityFair
