Čítanie je zručnosťou, ktorú keď raz nadobudnete, nikdy sa už pravdepodobne nebudete zaoberať jej zdokonaľovaním – v tomto ohľade sa podobá napríklad na dýchanie. Predsa však mnohí z nás nemusia hľadať ďaleko, aby badali známky toho, že aj v tejto elementárnej zručnosti máme vždy dostatok priestoru na zdokonaľovanie. Často totiž čítame až ku koncu dňa – a aj to iba po dobu niekoľkých minút, presne od otvorenia knihy dovtedy, kým nám padnú viečka a ponoríme sa do spánku. Máme rozčítaných naraz aj niekoľko kníh, ale naše domáce knižnice sú plné titulov, ktorými sme sa síce prehrýzli, ale ani zďaleka si nepamätáme ich obsah.
Shane Parrish však v tomto ohľade nie je jedným z nás. On si totiž nemôže dovoliť čítať takýmto ležérnym tempom. Jeho stránka Farnam Street sa stala nesmierne populárnou práve vďaka jeho schopnosti čerpať vedomosti a nápady z rozsiahlej knižnice, čím Vám môže pomôcť „pochopiť, ako svet skutočne funguje, robiť lepšie rozhodnutia a žiť lepším životom“. Ako konkrétne teda vyzerá jeho náplň práce? Jednoducho si v priebehu svojho života prečítal približne 4 000 kníh umiestnených v jeho kancelárii a teraz všetky zhromaždené nápady komponuje do blogových príspevkov na najrôznejšie témy.
To zároveň znamená, že Parrish je dostatočne kvalifikovaný na to, aby Vám poskytol niekoľko praktických rád ohľadom toho, ako optimalizovať Vaše čítanie – ako čítať viac a vyťažiť z čítania väčšiu hodnotu. Čo je však najdôležitejšie, dá Vám povolenie prestať sa zaoberať tými niekoľkými knihami, ktoré ste síce rozčítali, ale za žiadnu cenu nemáte záujem na ich dočítaní.
Najprv zistite, prečo čítate
Parrish povedal: „Keď sa nad tým zamyslíte, učiteľ na základnej škole Vás naučil čítať slová a správne ich vyslovovať, ale v skutočnosti Vám nikdy nikto nevysvetlil, ako by ste mali správne naložiť so schopnosťou čítať.“
Dokonca ani sám Parrish nepoznal hlbší zmysel schopnosti čítať až do doby, keď začal pôsobiť ako odborník v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Na portáli Farnam Street píše o tom, že to bola práca pre „trojpísmenovú spravodajskú agentúru“, ale že ohľadom nej „nemôže hovoriť o ničom zaujímavom bez toho, aby mu hrozilo väzenie“.
Súvisiace: Stať sa milionárom môže byť ľahšie za pomoci týchto 4 ľudí
„Dostal som sa do malej skupiny elitných odborníkov, kde sa môj pohľad na čítanie začal meniť od základov. Jej členovia čítali knihy za cieľom zhromažďovania poznatkov, nie iba pre radosť. Čítali preto, aby sa naučili vykonávať úlohy, ktoré potrebovali zvládať vo svojej práci. Čítali so zámerom porozumieť fungovaniu vecí okolo seba a vo svojej profesii, aby boli schopní všetko mentálne analyzovať. Tento prístup k čítaniu ma mimoriadne oslovil – pripadalo mi to ako niečo úplne odlišné od všetkých ostatných ľudí, ktorých som vtedy poznal. Mnohí z nich totiž po ukončení školy začali hrdo vyhlasovať, že konečne už môžu prestať čítať a konečne sa už nemusia nič učiť.“
Parrish si v správnom kolektíve veľmi rýchlo uvedomil, že každá kniha je príležitosťou naučiť sa niečo nové, čo následne môže začleniť do svojej schopnosti robiť rozhodnutia a napredovať vo svete, v ktorom žije. Prirodzene, nie je nič zlé na tom, ak túžite iba pasívne čítať a vypnúť svoj mozog na konci dlhého a náročného dňa. Ak je pre Vás čítanie takýmto relaxom, oddajte sa mu tak, ako Vám to vyhovuje. Parrish však prezradil: „Keď čítam, je to preto, aby som získal konkurenčnú výhodu nad niekým iným. V takom prípade nevyhnutne myslím na to, akým spôsobom by som mohol optimalizovať svoje čítanie.“
Prvý krok k optimalizácii – čítajte tie správne veci
Parrish potvrdil, že v súčasnosti jednoducho príliš často konzumujeme nesprávne informácie.
„Veľká časť čítania správ a noviniek spočíva v tom, že nechávame iných ľudí, aby mysleli za nás. S radosťou prijímame názory niekoho iného, ktoré následne vydávame za svoje vlastné. Úplne zabúdame na to, že tieto informácie dostávame od niekoho iného – dokonca od niekoho, kto je platený za to, aby vytváral a zverejňoval stovky rôznych názorov ročne na rôzne témy.“
Ide o dokonalý outsourcing nášho myslenia, čítanie zriedených informácií v rámci krátkych článkov týkajúcich sa komplexných tém a opakovanie myšlienok nášho obľúbeného autora či redaktora, ako keby boli naše vlastné.
Parrish vysvetlil: „Následne sa idete o danej téme porozprávať s ľuďmi vo Vašom okolí, ale v skutočnosti neviete, o čom hovoríte. Nepoznáte skryté nuansy zákona, o ktorom diskutujete. Nikdy ste ho nečítali. Nepoznáte hlbšie vplyvy konkrétnej problematiky. Viete iba to, čo o diskutovanej téme napísala osoba v novinách alebo v iných mainstreamových médiách. A to je celý rozsah Vašich vedomostí. Lepšie povedané, iba ilúzia vedomostí. Myslím si, že v istom momente som jednoducho začal byť unavený z toho, že musím byť takýmto človekom.“
Parrish teda radí, že namiesto toho, aby ste sa stratili v mori čiastkových informácií a interpretovaných vedomostí, mali by ste sa k čítaniu postaviť minimálne s takým sústredením, s akým veľa ľudí v súčasnosti rieši svoj jedálniček. Neustále by ste si mali klásť otázky typu: Odkiaľ pochádza táto informácia? Môžem si byť istý, že je skutočne kvalitná? Prospeje mi, ak ju uložím do svojho mozgu? Namiesto toho, aby ste sa bezradne pohybovali vo víre druhotriednych názorov, zamerajte sa na konzumáciu nadčasových materiálov, ktoré sa stanú „Vašou osobnou databázou informácií, ktorú budete mať stále pri sebe. Kvalitné informácie by mali byť šošovkou, pomocou ktorej zaostríte na svet okolo seba, aby ste mohli robiť lepšie rozhodnutia, vytvárať si plnohodnotnejšie vzťahy a v konečnom dôsledku žiť zmysluplnejším a uvedomelejším životom.“
Oboznámte sa napríklad s prácou profesorky Carol Dweckovej a jej princípom „rastového myslenia“, ktoré spočíva v presvedčení, že máte schopnosť zlepšovať sa v každej sfére svojho života. Alebo s Howardom Marksom a jeho „myslením druhej úrovne“, čo znamená, že by ste sa mali naučiť uvažovať dlhodobejšie ako v rámci bezprostredných následkov. Tieto a ďalšie podobné informácie pre Vás budú nepochybne užitočnejšie, ako študovanie diskusie na Twitteri o tom, či je hotdog sendvičom alebo nie.
Vytvorte si systém robenia poznámok
Parrish nazýva svoj systém ako princíp prázdneho hárku. To znamená, že predtým, ako začne čítať novú knihu, vezme si prázdny hárok papiera a v rámci niekoľkých bodov sumarizuje všetko, čo vie o danej téme. Keď následne číta zvolenú knihu, pomocou farebných pier si zapisuje nové myšlienky, ktoré v knihe nachádza a spája ich s tými, ktoré si zapísal na začiatku. Nové poznatky tak priamo buduje na tých starých.
„Vždy používajte inú farbu, čo Vám pomôže v procese vizualizácie tematiky, s ktorou sa oboznamujete pri čítaní. Keď si potom znovu sadnete k tejto knihe, stačí si prečítať Vaše doterajšie poznámky a Váš mozog sa automaticky naladí na konkrétnu tému. Takýmto spôsobom budete mať vždy k dispozícii kontext toho, čo ste si prečítali naposledy. A keď dočítate celú knihu, budete mať jej zhrnutie na hárku papiera.“
Povedzme, že sa chystáte prečítať si knihu Annie Dukeovej o tom, ako robiť inteligentné rozhodnutia aj bez všetkých potrebných faktov („Thinking in Bets: Making Smarter Decisions When You Don’t Have All the Facts“). Na začiatku si spravte podrobný zoznam všetkých informácií, ktorými disponujete na tému robenia dobrých rozhodnutí. Spravte to dokonca aj v prípade, že poznáte iba základné fázy rozhodovania ako: eliminácia možností, analýza a vyhodnocovanie možností, vyhýbanie sa kognitívnym predsudkom a potreba zotrvať pri možnosti, ktorú si nakoniec vyberiete. Keď následne budete čítať zvolenú knihu, postupne budete k jednotlivým fázam dopĺňať ďalšie detaily a postrehy autorky.
V skutočnosti však vôbec nezáleží na tom, ako bude fungovať Váš osobný systém robenia poznámok. Záleží iba na tom, aby ste nejaký mali a efektívne ho aplikovali. Prečo? Aby ste si takýmto spôsobom vytvárali súbor myšlienok a nápadov, ku ktorým sa budete môcť kedykoľvek vracať. Parrish organizuje svoje hárky s poznámkami do viazačov, ktoré má farebne rozdelené podľa konkrétnych tém – v prípade poznámok z knihy Annie Dukeovej by svoje hárky uložil do kategórie „proces rozhodovania“.
Približne raz za dva mesiace si potom sadne k takto vytvoreným súborom myšlienok, prezerá si ich a osviežuje si naučené informácie. Postupom času obvykle zisťuje, že si spomína na rôzne prečítané veci a nachádza medzi nimi nové spojitosti, ktoré mu dovtedy na prvý pohľad neboli zjavné. V tomto procese nadobúda skutočný rozhľad vo všetkých témach, o ktorých čítal v minulosti.
Parrish uviedol: „Nielenže takýmto spôsobom omnoho lepšie porozumiete obsahu knihy, pochopíte ju na úplne inej úrovni a dokonca si to všetko zaznamenáte na papier. Budete mať hodnotné informácie v hmatateľnej forme. V budúcnosti tak nebudete nútení opakovane čítať tie isté knihy, pretože budete mať poruke všetky svoje poznámky v dobre zorganizovanej podobe. Keď sa k čítaniu postavíte z tohto uhla, budete mať možnosť spájať veci naprieč rôznymi tematickými okruhmi alebo rôznymi situáciami. Práve toto je efektívnou stratégiou, akou môžeme zdokonaľovať svoje myšlienkové pochody.“
Nepovažujte čítanie za druhoradú činnosť
Keď Parrish opisuje spôsob, akým mnohí z nás čítame, s obľubou používa isté prirovnanie z reálneho života. Nepochybne tiež poznáte situáciu, v ktorej máte zapnutú televíziu počas toho, ako sa venujete niečomu úplne inému. Jedná sa iba o to, aby ste mali nejaké rozptýlenie v pozadí. Ak sa Vás však potom niekto spýta, čo ste vlastne sledovali, uvedomíte si, že o tom vôbec nemáte ani potuchy. Boli ste naplno pohrúžení do svojej primárnej činnosti a obrazovka a zvuky vysielania boli iba šumom, ktorý ste sotva vnímali. Smutnou skutočnosťou je, že často takto pristupujeme aj k čítaniu.
Parrish povedal: „Čítanie je obvykle niečím, čo sa snažíme vtesnať do voľných chvíľ a krátkych časových úsekov. Zvyčajne sa mu venujeme na konci dňa, keď sme unavení zo všetkého, čo sme počas neho prežili. Celé čítanie tak trvá možno iba päť alebo desať minút. Keď čítame biografiu, zvyčajne potrebujeme niekoľko minút nato, aby sme sa dostali do kontextu. Keď ide o literatúru faktu, potrebujeme nastaviť svoju myseľ na odborný jazyk. Dokonca aj keď čítame beletriu, musíme si spomenúť na predchádzajúcu časť príbehu. A nakoniec si uvedomíme, že knihe venujeme iba čiastočnú pozornosť.“
Toto je pravdepodobne spôsob, akým „úspešne“ prečítate celé knihy, z ktorých si o dva roky neskôr nepamätáte takmer nič.
Súvisiace: 7 výrazných psychologických znakov najbohatších ľudí
Nebojte sa skončiť
Na svete je príliš veľa kníh na to, aby ste sa venovali tým, ktoré sa Vám nepáčia.
„Takmer vždy cítime potrebu dokončiť aj knihy, pri ktorých sa nudíme. Toto je však častou prekážkou, kvôli ktorej ľudia prestávajú čítať úplne – začnú s knihou, s ktorou sa nestotožnia. To je však v poriadku. Odložte túto knihu bokom a pustite sa do ďalšej. Väčšina ľudí sa však nedrží takéhoto logického postupu, pretože už od útleho veku – v škole aj doma – nás učili, že by sme mali dokončiť všetko, čo začneme. Je však úlohou autora, aby Vás presvedčil prečítať si jeho knihu až dokonca. Nie je Vašou povinnosťou, aby ste sami seba presvedčili, že musíte dočítať každú začatú knihu.“
Zároveň tiež platí, že by ste sa nemali príliš zameriavať na kvantitu prečítaných kníh, ale v omnoho väčšej miere na ich kvalitu.
Parrish nakoniec dodal: „Myslím, že v priebehu jedného roka v minulosti som prečítal približne 160 až 170 kníh. Škodil som však sám sebe. Ku koncu roka som si podvedome vyberal také knihy, ktoré by mi pomohli zvýšiť tento počet. Každoročne v decembri realizujem akúsi sebareflexiu o tom, čo som v posledných dvanástich mesiacoch prečítal – a v tom roku som sa sám sebe priznal, že som toho síce prečítal mimoriadne veľa, ale bolo to neefektívne čítanie. V súčasnosti sa omnoho menej zaoberám počtom strán, ktoré sa mi podarí prečítať.“
Zdroj: GQ
