Ako štýlové výtvory značky Chanel zachovávajú starodávne remeslá a podporujú umelcov, ktorí ich praktizujú
V malom francúzskom mestečku Pau, nachádzajúcom sa neďaleko Pyrenejí, môžete nájsť obrovskú dielňu s oknami od podlahy až po strop, vďaka ktorým je možné vidieť nádherné zelené lúky, ktoré ju z každej strany obklopujú. Práve na tomto mieste sa tkáčske nite navíjajú a odvíjajú z nekonečnej priadze na obrovskom krosne. Aj napriek tomu, že sú všetky vlákna chaoticky zamotané, maximálne sústredený remeselník dokáže sledovať každú jednu spracovávanú niť. Tento proces, ktorý sa nazýva snovanie, sa už po celé stáročia vykonáva stále rovnakým spôsobom. Ide o časovo náročnú činnosť, ktorá si vyžaduje štyri, no možno aj päť dní neustálej práce. Až po takejto dobe je totižto možné začať s tkaním textílie.
Na fotografii môžete vidieť ako jedna z mnohých remeselníčok snová vlákna neobyčajnej tvídovej tkaniny. Ide o látku, ktorá je pretkávaná niťami s miniatúrnymi flitrami, ktoré odrážajú svetlo a vytvárajú tak dojem akoby „šumivého“ materiálu.
Táto dielňa s názvom ACT3 bola založená pred 23 rokmi expertkou v tkaní, Mariou Messnerovou, rodenou Rakúšankou zo Salzburgu, ktorá sa do mesta Pau presťahovala pre jeho reputáciu textilného centra. Spočiatku však nemala záujem o vytváranie tradičných látok. Miesto toho radšej experimentovala s novými materiálmi a atypickými kombináciami vlny, tylu, kože a mnohých ďalších materiálov. Tieto kreatívne látky následne predávala parížskym módnym firmám, ako napríklad značke Chanel, Dior a Christian Lacroix. Táto práca bola pritom nesmierne namáhavá. Vyžadovala si totižto nielen vášeň a odhodlanie, ale najmä zručnosť – a aj napriek tomu, že jej biznis prekvital, stále sa obávala toho, ako dlho ho so svojimi 23 zamestnancami dokáže udržať. Po štyroch rokoch preto požiadala značku Chanel, ako svojho najväčšieho klienta, o investovanie do jej podniku.
Súvisiace: Všetko čo potrebujete vedieť o diamantoch
Dnes je ACT3 jednou z 27 remeselníckych dielní, ktoré značka Chanel systematicky skupuje, alebo čiastočne financuje, aby tak zabezpečila, že jej zdroje vo výsledku špeciálnych produktov budú aj naďalej prosperovať. Navyše tým pravidelne zachraňuje staré remeselné umenia od ich potenciálneho vymiznutia z priemyslu a spoločenského upadnutia do zabudnutia. Ak sa zamyslíme nad francúzskou globálnou a nesmierne vplyvnou módnou firmou, máme tendenciu predstaviť si jej obrovskú produkciu. Realita je však iná. V tomto prípade ide o rodinnú firmu, ktorá na základe svojich predajov priniesla značke viac ako 11 miliárd dolárov. Je tak možné konštatovať, že stratégia značky Chanel spočíva vo výrobe v malom množstve, ktorú majú na starosti malí remeselníci.
Do svojich hlavných remeselníckych dodávateľov začala značka investovať už v roku 1985 a v roku 1997 založila dcérsku spoločnosť s názvom Paraffection – aby tieto remeslá finančne podporila. Aj keď vo väčšine prípadov značka Chanel svojich dodávateľov v podstate odkúpila, neznamená to, že by ich zároveň aj riadila. Zvolila si stratégiu nezasahovania do ich produkcie a manažmentu, pričom im dokonca povoľuje tvoriť aj pre iné módne firmy. Cieľom značky je totižto finančne podporiť malé remeselnícke dielne, ktoré by v inom prípade nedokázali nadobudnúť potrebné zdroje a finančné prostriedky pre svoju existenciu.
Mohol by sa tak tento módny altruizmus stať budúcnosťou luxusných produktov? Je možné tvrdiť, že vo svojej podstate áno. Pokiaľ sa totižto veľké značky usilujú o vybudovanie svojho publika a fanúšikovskej základne medzi novými, často mladšími spotrebiteľmi ( ktorí vidia potenciál módy skôr iba ako symbol spoločenského statusu ), musia podporovať dedičstvo a remeselníctvo, ktoré stoja za ich produktami. V dnešnej dobe tak už viac nestačí len vyzerať dobre. Naše nákupy tiež musia prispievať k niečomu dobrému.
Riaditeľ módneho oddelenia Chanel, Bruno Pavlovsky, ktorý taktiež dohliada aj na oddelenie Paraffection, len nedávno povedal: „Čoraz viac verím v to, že v budúcnosti bude práve emocionálna hodnota produktov úspechom luxusného trhu. Pokiaľ tak stratíte emóciu, stratíte aj hodnotu – a to je niečo, čomu v našej spoločnosti silno veríme. Preto si to potrebujeme udržať.“
Pavlovsky pritom nie je sám. Hnutie podpory remesiel prebieha aj mimo spoločnosti Chanel: líder v oblasti luxusných produktov LVMH a Kering taktiež investujú do remeselníkov a zakladajú školy, v ktorých učia novú generáciu starým remeslám. LVMH si dokonca zvolilo aj unikátny spôsob propagácie a prezentácie svojich remeselníkov. Využíva na to udalosť s názvom Les Journées Particulières, čo je každé dva roky sa opakujúca akcia, ktorá verejnosti poskytuje možnosť nahliadnutia do desiatok dielní naprieč takmer všetkými kontinentmi.
Je zrejmé, že aj týmito veľkorysými snahami sa značky usilujú o nadobudnutie zisku, no je potrebné konštatovať, že tento dlhodobý záväzok nie je lacnou záležitosťou. Napríklad, prezentácia kolekcie značky Chanel s názvom Métiers d’Art (ktorej výrobu Karl Lagerfield odštartoval v roku 2002) sa stala jednou z najviac oslavovaných a finančne náročných ukážok remesiel, ktorá obsahovala aj prepracované módne prezentácie. Takéto ukážky sa pritom uskutočňujú každý rok na inom mieste. V decembri minulého roka sa tak jednalo o už spomínanú módnu kolekciu s egyptskými motívmi, ktorá bola odhalená v Metropolitnom múzeu umenia v časti starovekého egyptského chrámu s názvom Dendur. Budúci rok sa prehliadka odohrá na parížskom predmestí Aubervilliers, kde Chanel otvorí rozľahlý kampus s rozlohou približne 25 000 metrov štvorcových, ktorý bol navrhnutý francúzskym architektom Rudym Ricciotim tak, aby dokázal priviesť tie najrôznejšie dielne na jedno miesto, zatiaľ čo v plnej miere uchová ich individuálne identity ako nezávisle entity. Takéto prostriedky posilňujú mnohých umelcov a v niektorých prípadoch dokážu celkové remeslo aj zachrániť. Vynikajúcim príkladom takejto situácie je parížska perová výroba z 19. storočia s názvom Lemarié, ktorá práve vďaka odkúpeniu značkou Chanel v roku 1996 ostala zachovanou a zároveň aj poslednou svojho druhu.
Lagerfeld vždy dokonale rozumel potrebe inovácie ateliérov – nezávisle od celkovej finančnej sumy, ktorá je na to potrebná. Ako tvrdí aj Messnerová: „Vďaka spolupráci so značkou Chanel neexistuje limit toho, čo môžete vyrábať. Kreativita je pre ňu totižto najdôležitejšia.“ Práve preto trvá približne až dva mesiace, kým sa vyrobí jedna vlnená látka pre Chanel. Rovnako tak je to aj príčinou toho, prečo sú produkty tejto značky tak finančne náročné.
Patrick Goossens taktiež rozumie potrebe a túžbe po inováciách. Jeho zosnulý otec, franúczsky klenotník Robert Goossens, spolupracoval s Coco Chanelovou celé desaťročia. Patrick, ktorý predal rodinný biznis značke Chanel ešte v roku 2005 a v súčasnosti v nej pracuje ako umelecký riaditeľ, poznamenal: „Obavy o biznis sú však dnes už dávno zabudnuté,“… „Vďaka predaju nášho biznisu sa môžem plne sústrediť na tvorbu bez zbytočných starostí navyše.“
Vyučením za klasického klenotníka v Paríži sa Goossen pridal k otcovmu ateliéru vo veku 19 rokov. V priebehu času spolupracoval na prevedení vízie Lagerfelda a v súčasnosti pracuje ako kreatívny riaditeľ Virgínie Viardovej, ktorej vízie pretavuje do reality prostredníctvom exkluzívnych šperkov a predmetov. Pre minuloročnú egyptskú kolekciu vyžadovali Lagerfeld a Viardová doplnky v tvare zlatých chrobákov pre jednotlivé modely šperkov a preto sa Goossens rozhodol vytvoriť repliky chrobákov, ktoré vytvoril jeho otec pre Chanel ešte pred 50 rokmi. Využil pritom pôvodné modely z otcovych rozsiahlych archívov. Umelci v dielni Lesage tak vytvárali jednotlivé bronzové a pozlátené kusy rovnako, ako sa vytvárajú aj jemné šperky: ručne a pomocou voskových foriem. Aj napriek tomu, že ide o proces, ktorý môže byť veľmi jednoducho automatizovaný – značka zotrváva pri ručnej výrobe, nakoľko sa ňou udržiava exkluzivita výrobkov.
Súvisiace: Čo potrebujete aktuálne vedieť o obchodovaní s umením
Vo vyšívacom dome v Montmartre s názvom Maison Lesage sa nachádza až 75 000 vzoriek, ktoré sú staršie ako jedno celé storočie. No keď značka Chanel tento ateliér v roku 2002 odkúpila, Lagerfelda minulosť a história nezaujímali. Pozornosť venoval iba budúcnosti. Ako konštatoval aj Hubert Barrère, umelecký riaditeľ Lesage: „Väčšina dizajnérov a návrhárov hľadá inšpiráciu v minulosti, no Karl je iný. Zakaždým chce niečo nové.“ Keď Barrère vstúpil na vyšívací trh v roku 1989, jeho cieľom bolo vytvoriť nový zmysel kreativity, čo je aj misiou zdieľanou Lagerfeldom. Jeho práca pritom vyžaduje nesmiernu zručnosť, ktorá sa dá nadobudnúť iba jednou celou dekádou poctivého tréningu. Napríklad vyšívaný model dámskych šiat na mieru môže na svoje dokončenie totižto vyžadovať až 1 000 hodín ručnej práce. Značka Chanel v súčasnosti zodpovedá za zhruba 70% Barrèrovho biznisu, pričom autor tvrdí, že spolupráca je nesmierne plodná najmä vďaka túžbe módnej značky po spojení remesla s moderným duchom. „Zvyčajne mávame s Virginiou siahodlhé konverzácie týkajúce sa témy nasledujúcej módnej kolekcie, ktoré následne detailne prepracúvavame s mojim tímom.“
Dcérska spoločnosť značky Chanel s názvom Paraffection sa s podobnými príbehmi stretáva neustále. The House of Desrues – prvá umeleckoremeselná dielňa odkúpená značkou Chanel v roku 1985, vytvára pre módnu spoločnosť gombíky, šperky, ale aj spony na kabelky a opasky. Vyhľadávané Chanel kabelky sa pritom vyrábajú v dielni Ateliers de Verneuil-en-Halatte, v prípade ktorej možno hovoriť o zachovaní dedičstva nielen kultúrneho, ale aj technického. Nováčikovia v tejto dielni, respektíve jej učni, strávia celkovo štyri až päť rokov, kým dokážu bezproblémovo vykonávať 180 techník potrebných pre vytvorenie jednej Chanel kabelky. V škótskom meste Hawick, kde v dielni Barrie ( založenej Walterom Berriem a Robertom Kerselom v roku 1903 ) pracuje až 200 remeselníkov, ktorí poctivými tradičnými metódami vytvárajú pre spoločnosť luxusný a kvalitný kašmír.
Tieto ateliéry tak posúvajú samotnú značku do jej novej éry, kde sa ľudská kreativita, ručná práca a emócie stávajú omnoho viac hodnotnými ako kabelka v hodnote 10 000 dolárov alebo róba v hodnote 20 000 dolárov.
Zdroj: Yahoo
