Banka je finančná inštitúcia, kde si môžete uložiť svoju hotovosť a ešte ju aj zhodnotiť. Nie však v prípade veľkej finančnej hotovosti uloženej v jednej zo švajčiarskych bánk.
Švajčiarski súkromní bankári sa sťažujú, že si ich klienti vyberajú z ich bánk značné sumy peňazí a radšej si ich nechávajú vo svojich súkromných trezoroch a to aj napriek tomu, že ich krajina má medzi investormi povesť bezpečného a spoľahlivého miesta.
Nezvyčajné presuny sú reakciou na zápornú úrokovú sadzbu zavedenú pred 5 rokmi. Tento nástroj centrálnej banky má zabrániť priveľkému zhodnocovaniu švajčiarskeho franku a to tak, že vyžaduje od bánk platiť Švajčiarskej Národnej Banke za uložené finančné prostriedky. A keďže banky nechcú byť stratové, preniesli v niektorých prípadoch časť mimoriadnych nákladov na svojich najbohatších klientov.
Klienti, ktorí sú zvyknutí zarábať na úrokoch zo svojich vkladov a bez platenia poplatkov, nie sú z takýchto postupov vôbec nadšení. Preto zvažujú radikálnejšie spôsoby ako ochrániť svoje peniaze.
Adriel Jost, hlavný ekonóm v Zurišskej poradenskej spoločnosti Wellershoff & Partners uvádza, že „veľa ľudí premýšla nad tým, čo by mali urobiť a aké majú iné možnosti.”
‚Sú to vaše peniaze’
Podľa Norman Villamin, hlavného investičného riaditeľa pre súkromné bankovníctvo vo švajčiarskej banke UBP, pár klientov radšej presunulo svoju hotovosť do súkromných trezorov. Podobné žiadosti obdržali aj bankári zo švajčiarskej súkromnej banky Rahn+Bodmer Co. Jej partner, Martin Bidermann vraví, že upozorňujú klientov, aby si dávali pozor, pretože sú to ich peniaze, niektorí si ich však aj napriek tomu od nich vyberú.
Banky vo Švajčiarsku však berú spoplatnenie za uloženie finančných prostriedkov klienta až ako poslednú možnosť. Ako ďalej uvádza Villamin, banka najskôr preberie s klientom všetky možnosti. „Ak klient pristúpi na možnosť, ktorá nám umožní zarobiť nejaké peniaze, nebudeme mu účtovať žiadne poplatky. Som presvedčený, že banky robia čo môžu, aby od svojich bohatých klientov nemuseli vyberať poplatky.”
Aj Bidermann potvrdil, že jeho banka zaujala rovnaký postoj a hľadá možnosti, ako predchádzať spoplatneniu. Napriek všetkým snahám však po rokoch nezvyčajnej menovej politiky už boli niektoré banky predsa len nútené vybrať poplatky aj od svojich najbohatších klientov.
Záporné úrokové sadzby, ktoré boli zavedené vo Švajčiarsku v roku 2015, sťažili miestnym bankám cestu k zisku z pôžičiek a hypoték. Rovnako ako platby za rezervy na prebytku, ktoré musia byť uložené v centrálnej banke.
Súvisiace: Už je tomu rok, čo Švajčiarsko oznámilo koniec bankového tajomstva
Banka Credit Suisse minulý rok oznámila zavedienie zápornej úrokovej sadzby v hodnote 0,75% na hotovostný zostatok nad 2 milióny švajčiarskych frankov ( 2,1 milióna dolárov ). To znamená, že ak má klient alebo spoločnosť v banke 3 milióny švajčiarskych frankov ( 3,1 miliónov dolárov ) počas jedného roka, bude im účtovaný poplatok 7 500 švajčiarskych frankov ( 7 750 dolárov ). Taktiež banka UBS začala od minulého roka účtovať 0,75% poplatok na hotovostný zostatok nad 2 milióny frankov ( 2 milióny ). Obe banky sa odmietli vyjadriť k otázke, či obdržali od svojich najbohatších klientov žiadosť o stiahnutie svojej hotovosti z ich banky.
Neľahký výber
V prípade, že si klient chce vybrať veľkú sumu peňazí, nemá to až také jednoduché. Najskôr musí predložiť plán uloženia a poistenia svojich peňazí. Ludwig Karl, hovorca spoločnosti Swiss Gold Safe, ktorá vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku prenajíma bezpečnostné skrinky, uvádza, že spoločnosť od roku 2015 v dôsledku zvýšeného záujmu o ich služby síce zvýšila úrok za uskladnenie, no dostať veľké množstvo švajčiarských frankov z banky je veľmi obtiažne.
Bidermann upozorňuje, že ak si raz klient vyberie veľkú sumu peňazí z banky, môže mať problém s jej opätovným uložením.“Každá banka by mala pochybnosti, keby jej klient prišiel pred 5 alebo 10 rokmi s 800 000 švajčiarskymi frankmi v hotovosti.”
Prezident Švajčiarskej národnej banky, Thomas Jordan poznamenal, že žiadosti o výber hotovosti sa od roku 2015 mimoriadne nezvýšili. No podľa údajov počtu bankoviek v obehu od finančnej krízy v roku 2008 neustále narastá, čo prinieslo obdobie nízkych a napokon záporných úrokových sadzieb. Podľa hovorcu centrálnej banky k tomuto stavu výrazne dopomohli práve nízke úrokové sadzby a reputácia švajčiarskeho franku ako bezpečného aktíva. Nie je náhoda, že najväčší nárast bankovky v obehu zaznamenala práve švajčiarska tisícfrankovka.
Vo svete záporných úrokových sadzieb však nie je hotovosť jedinou možnosťou. Stále sa oplatí investovať do zlata alebo veľkých akciových spoločností. Ashok Sewnarain, generálny riaditeľ spoločnosti IBV Vaults, ktorá prenajíma bezpečnostné skrinky a má svoje pobočky v Zurichu, vyhlásil, že za posledné roky najviac profitujú práve z uskladnenia zlata. Podľa Bidermanna zas veľa klientov ich banky prejavilo záujem o presun svojich peňazí na veľké, spoľahlivé, švajčiarske akciové spoločnosti, ktoré vyplácajú dividendy, akou je napríklad gigant v zdravotníctve spoločnosť Roche.
Tlak na zmenu politiky európskych centrálnych bánk zo strany investorov narastá. V septembri Švajčiarska Národná Banka vyhlásila, že zvýši sumu, ktorú môžu banky uskladniť bez toho, aby sa na ňu vzťahovala záporná úroková sadzba. O mesiac neskôr vydala obchodná skupina Švajčiarskej Asociácie Bankárov prehlásenie, podľa ktorého „záporná úroková sadzba už viac neplní svoj ekonomický účel.”
Európska centrálna banka ( ECB ), ktorá zaviedla zápornú úrokovú sadzbu v 19 krajinách s eurom od roku 2014, musela takisto čeliť námietkám voči nebezpečným vedľajším účinkom tejto menovej politiky, ovplyvňujúcim aj ostatné európske banky a penzijné fondy.
Prezidentka ECB, Christine Lagarde, je však presvedčená, že Európania by sa bez zápornej úrokovej sadzby mali oveľa horšie, no na druhej strane prisľúbila, že ako prezidentka Európskej Centrálnej Banky bude sledovať ich negatívny vplyv na ekonomiku a hľadať možnosti ako im predchádzať.
Zdroj: WSJ, Bloomberg
