Sociologička Rachel Shermanová je autorkou knihy „Uneasy Street: The Anxieties of Affluence“. Pri jej písaní vyspovedala 50 rodičov z New Yorku, ktorých ročný príjem presahuje 250 000 dolárov.
Shermanová zistila zásadnú vec: Mnoho z nich strháva cenovky z nakúpených tovarov iba preto, aby ostatní ľudia nevideli, koľko za ne zaplatili.
Shermanová vo svojej knihe opisuje príbeh ženy, ktorá má ročný príjem vo výške 250 000 dolárov a k tomu navyše zdedila majetok v hodnote 7 miliónov dolárov. Táto žena údajne strháva cenovky z oblečenia a pečiva (ktoré stojí 6 dolárov), aby jej pestúnka nevidela, koľko za ne zaplatila.
A nie je sama.
Shermanová píše: „Rozprávala som sa s interiérovým dizajnérom, ktorý mi povedal, že aj jeho klienti skrývajú ceny nakupovaných produktov. Údajne si objednávajú luxusné kúsky nábytku, ktoré im kuriérska spoločnosť dodáva priamo do domu a svietia na nich cenovky s vysokými sumami. Jeho klienti tieto cenovky okamžite odstraňujú, niekedy ich začiernia hrubými fixkami. Nikdy nedovolia, aby ich personál videl hodnotu týchto tovarov.“
Tento zvyk je príznačný pre všeobecný typ správania, ktorý Shermanová odhalila. Extrémne bohatí ľudia považujú sami seba za obyčajných. Keď však míňajú neobyčajne veľa, cítia sa trápne. Shermanová ďalej uvádza: „Všetci ľudia, s ktorými som robila rozhovory, sa v rámci výšky svojho majetku nachádzali v hornom 1 či 2 percentách populácie. Napriek tomu o sebe nikdy nehovorili ako o ´bohatých´. Nepovažovali samých seba za ´vrchnú vrstvu´. Pri opise svojho stavu uprednostňovali pojmy ako ´pohodlný život´, a svoj majetok opisovali ako ´šťastie´. Niektorí sa dokonca považovali za ´strednú triedu´ či jednoducho ľudí, ktorí ´sú v strede´ spoločenskej hierarchie. Väčšinou sa porovnávali so superbohatými jedincami, ktorý žijú v New Yorku. Takmer nikdy sa na svoj majetok nepozerali očami chudobnejších ľudí.“
Celé toto správanie súvisí s morálnymi princípmi, ktoré vo všeobecnosti spájame s bohatstvom. Nikto nechce byť „bohatým človekom“, ktorého ohovára 99% obyvateľstva. Bohatí ľudia, ktorí svoj majetok nezdedili, ale nadobudli ho tvrdou a svedomitou prácou, sa nechcú stotožňovať so stereotypným 1% populácie.
Súvisiace:
Kde vo svete sa nachádza najviac miliardárov a ako sa dostali k svojmu majetku?
Kde si najbohatší ľudia sveta kupujú svoje domy?
Shermanová ďalej píše: „Ľudia, s ktorými som sa rozprávala, sa nikdy nevystatovali cenou tovaru iba preto, že bola vysoká. Namiesto toho s nadšením rozprávali, ako sa im podarilo kúpiť detský kočík za zľavnenú cenu, ako nakupujú oblečenie v lacných veľkoobchodných predajniach a jazdia na starých autách. Často dokonca kritizovali okázalé míňanie iných majetných ľudí. Obzvlášť takých, ktorí si kupujú prehnane luxusné sídla a dovolenkujú v drahých exotických rezortoch. Jeden muž sa sarkasticky vyjadril o hoteloch, kde zamestnanci ´masírujú nohy svojim bohatým návštevníkom´.“
Výsledky Shermanovej výskumu sa zhodujú so závermi, ku ktorým dospel Thomas C. Corley vo svojej knihe „Zvyky bohatých“. Corley počas piatich rokov vykonával rozhovory s milionármi a snažil sa odhaliť zvyky, ktoré im pomohli pri získaní majetku. Zistil, že ľudia vnímaní ako bohatí, žijú životom, ktorý je vnímaný ako obyčajný.
Jeden z ľudí, ktorých Shermanová oslovila, zdedil majetok vo výške 50 miliónov dolárov. Za 4 milióny dolárov si okamžite kúpil luxusný byt. Následne sa bál toho, že jeho nový domov je príliš okázalý. Na chod svojej domácnosti míňa každý rok 600 000 dolárov a vraví: „Jednoducho nechápem, kam sa všetky tieto peniaze strácajú.“
Zdroj: NYTimes
