Napriek pandémii, ktorá uvrhla ekonomiku na celom svete do najhlbšieho rekordného poklesu a priviedla desiatky miliónov ľudí do nezamestnanosti, celosvetové bohatstvo vzrástlo na najvyššiu úroveň v histórii.
Podľa každoročne vydávanej celosvetovej správy o bohatstve od švajčiarskej spoločnosti Credit Suisse, celkové bohatstvo domácností sa od začiatku roka 2020 navýšilo o 1 bilión dolárov, teda o 0,25%, na 400 biliónov dolárov.
Veľká časť tohto nárastu bola spôsobená rýchlym odrazom akciových trhov z ich marcových miním, vďaka vládam, ktoré do svojich ekonomík naliali miliardy, aby zabránili kolapsu, keď dopady pandémie nabrali na rýchlosti.
Na prvý pohľad sa priemerné celosvetové bohatstvo domácností v roku 2020 napriek hospodárskym otrasom zmenilo len minimálne. Ak sa však budete hlbšie zaoberať týmito číslami, zistíte, že existujú naozaj veľké rozdiely, pričom čísla na titulných stranách maskujú ohromnú priepasť medzi ekonomickými víťazmi a porazenými.
Priemerné bohatstvo domácností sa od začiatku roka do konca júna zvýšilo o 0,25%. Avšak priemerné bohatstvo na dospelého v skutočnosti mierne pokleslo, a to o 0,4% na 76 984 dolárov, pretože počet dospelých počas týchto šiestich mesiacov vzrástol rýchlejšie.
Anthony Shorrocks, ekonóm spoločnosti Credit Suisse a autor správy, uviedol: „Vzhľadom na škody, ktoré padémia Covid-19 globálnej ekonomike spôsobila, sa zdá pozoruhodné, že bohatstvo domácností sa ukázalo relatívne nepoškodené.“
Tohtoročná volatilita predstavuje výrazný kontrast s rastúcou trajektóriou rastu bohatstva zaznamenanou v roku 2019. Minulý rok sa celkové globálne bohatstvo zvýšilo o 36,3 biliónov dolárov, teda o 8,5%, čo je rekordné tempo, keďže svetové akciové trhy prudko vzrástli. Za prvé tri mesiace tohto roku sa z bohatstva domácností na celom svete vytratilo 17,5 biliónov dolárov, pretože nástup pandémie Covid-19 vyvolal drastický krach akciových trhov. Následné oživenie znamenalo, že celkové bohatstvo domácností sa medziročne mierne zvýšilo.
Oživenie akciového trhu
Vývoj globálneho bohatstva úzko súvisí s akciovými trhmi a vlastníctvo akcií je jednou z kľúčových metrík, ktoré oddeľujú ľudí od toho, čo majú a čo nemajú. Podľa prieskumu americkej spoločnosti Goldman Sachs vykonaného začiatkom tohto roka, viac ako polovicu akcií vlastní najmä najbohatšie 1% amerických investorov.
Veľké množstvo tých svetovo najbohatších, bolo vďaka pandémii najväčšími príjemcami.
Výročná správa celosvetových miliardárov od švajčiarskej banky UBS začiatkom tohto mesiaca vypočítala, že bohatstvo svetových miliardárov v období od apríla do júla vzrástlo o viac ako 2 bilióny dolárov na historické maximum 10,2 bilióna dolárov.
Majetok superbohatých jednotlivcov vzrástol od apríla do júla o 27,5%, čím prekonal doterajší rekord 8,9 bilióna dolárov, ktorý bol dosiahnutý na konci roka 2017. Počet miliardárov sa tiež zvýšil z 2 158 v roku 2017 na 2 189.
Spoločnosť Credit Suisse sa domnieva, že rozvíjajúci sa obraz medzi bohatými je nepatrnejší. Je jasne vidieť, že mnoho miliardárov „malo obrovský úžitok“, citujúc šéfa spoločnosti Amazon – Jeffa Bezosa, zakladateľa automobilky Tesla – Elona Muska a Marka Zuckerberga z Facebooku, u ktorých môžeme vidieť, že ich bohatstvo sa navýšilo o viac ako 50%.
Údaje banky naznačujú, že medzi 18. marcom a 30. júnom, teda počas zotavovania sa akciových trhov, došlo u 1000 miliardárov k najväčšiemu nárastu ich majetku o 21%. Ich bohatstvo však zostalo v priemere o 15% nižšie ako 19. februára, ktoré bolo podľa spoločnosti Credit Suisse na svojích maximách roku 2020, na konci júna.
Výskum rovnako zistil, že namiesto univerzálnych výhod je výsledok pre ďalšie dve úrovne bohatstva naozaj zmiešaný.
Po zvýšení o 11% na 175 690 v roku 2019, sa počet ultrabohatých jednotlivcov (UHNW) – teda ľudí s vyšším majetom ako 50 miliónov dolárov – v roku 2020 znížil o 120. Rebríček na ktorom bolo na začiatku roka 51,9 milióna milionárov, klesol o 56 000.
Mnohým domácnostiam sa momentálne darí horšie
Skutočnú bolesť však najviac pocítili tí, ktorí sú na dne pyramídy bohatstva.
V správe sa ďalej uvádza: „Nízko kvalifikovaní ľudia, menšiny, mladí aj malé podniky, čelili jednoznačným problémom.”
Ak sa zameriame na USA, Afroameričania utrpeli dvojitý úder vyššou mierou úmrtnosti na Covid-19 a následnou stratou pracovných miest. Údaje z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) ukazujú, že medzi Afroameričanmi bol zaznamenaný 2,6- násobok viac prípadov koronavírusu ako u belochov. Tento údaj sa zvýšil na 2,8-násobok u Hispáncov a domorodého obyvateľstva.
V rovnakom období od februára do júna prišlo o prácu 7,5% pracovníkov bielej pleti, v porovnaní s 11,5% u Afroameričanov a 12,3% Hispáncov. Počet nových nezamestnaných v máji dosiahol maximum na hodnote 40 miliónov.
V správe ďalej poznamenali: „Ironicky, dopad na bohatstvo postihnutých osôb mohol byť pre tieto menšiny najnižší, pretože mali už na začiatku málo bohatstva a nepostačujúce príležitosti na pôžičky.“
Podľa amerického prieskumu spotrebiteľských financií z roku 2016 bol medián majetku Hispáncov iba 12,1% z hodnoty bohatstva belochov, a medián Afroameričanov na hodnote len 10,1%.
Správa zistila, že ženy tiež čelili nepríjemnostiam, „čiastočne kvôli ich vysokému zastúpeniu v podnikoch a priemyselných odvetviach ako sú reštaurácie, hotely, osobné služby a maloobchod, ktoré boli pandémiou drasticky zasiahnuté “.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v druhom štvrťroku uviedla, že celosvetovo o prácu prišlo 7,5% mužov v porovnaní s 9,5% u žien.
Menej vzdelaní pracovníci tiež zaznamenali vyššiu mieru vyčerpania pracovných pozícií. Napríklad v Kanade vzrástla nezamestnanosť o 17,1% u pracovníkov, ktorí nedokončili strednú školu oproti 14,7% u maturantov. Z absolventov vysokých škôl prišlo o prácu iba 5,6%.
Spoločnosť Credit Suisse na konci v správe dodala: „Pretože tí, ktorí prídu o zamestnanie, taktiež pravdepodobne vyčerpajú svoje likvidné aktíva alebo sa dostanú do väčšieho dlhu, môžeme predpokladať že ženy, mladí a menej vzdelaní najviac zaznamenali pokles hodnoty v rámci svojho relatívneho majetku.“
Zdroj: Fortune
