Obraz renesančného majstra Leonarda da Vinciho sa v novembri minulého roka vydražil za rekordných 450 miliónov dolárov. Identita víťaza aukcie ostala bezprostredne po predaji utajená, no mnohí hráči vo svete umenia predpokladali, že pochádzal z Číny.
V súčasnosti už vieme, že 500 rokov starý obraz, „Salvator Mundi“, putoval do kolekcie predstaviteľa saudskoarabskej kráľovskej rodiny. Počiatočné špekulácie však dokladujú, akú veľkú úlohu zohráva východná Ázia v tomto sektore.
Analýza spoločností Art Basel a UBS hovorí o tom, že Čína je v súčasnosti tretím najväčším trhom s umením a zodpovedá za 20% predajov v celosvetovom sektore s celkovou hodnotou 57 miliárd dolárov. Zaostáva iba za Spojenými štátmi a Veľkou Britániou.
Správa pritom tiež uvádza, že v roku 2007 zodpovedala Čína iba za 9% celkových svetových predajov umeleckých predmetov. V roku 2009 sa táto hodnota zdvojnásobila a v roku 2011 dosiahla historicky najvyššiu úroveň 30%. Následne sa však zotavil trh v Spojených štátoch a Čína mierne klesla.
Aukčná spoločnosť Christie’s v roku 2017 uviedla, že počet kupcov z Číny sa medziročne zvýšil o 40%. Z tohto kontinentu navyše pochádza až jedna pätina investorov, ktorí kupujú umenie po prvýkrát vo svojej kariére. Ku koncu roka 2017 to už bola práve Čína, ktorá sa postavila do vedenia v rebríčku obchodovania s umením.
Čínski kupci disponujú pozoruhodnými finančnými prostriedkami a v čoraz väčšej miere dominujú investíciám vo svete umenia. Pozrite sa, o aké diela majú najčastejšie záujem.
Medzinárodné prestížne umenie
Toto snáď nie je žiadnym prekvapením. Vzácne klasické maľby popredných majstrov sú vysoko vyhľadávaným artiklom. Medzi najobľúbenejších autorov patria napríklad Leonardo da Vinci a Vincent van Gogh. K ich atraktivite prispieva skutočnosť, že väčšina diel týchto maliarov sa nachádza v kolekciách národných múzeí a je teda veľmi nepravdepodobné, že sa ešte ocitnú na trhu.
Johnny Hon, predseda investičnej spoločnosti The Global Group a investor do umenia, povedal: „Nedávna rekordná cena da Vinciho obrazu potvrdzuje, že prestížne umenie dosahuje skutočne vysokú hodnotu a predstavuje vynikajúcu investíciu. Môžete sa spoľahnúť na to, že hodnota Vašej investície sa bude v takomto prípade aj naďalej zvyšovať.“
Súvisiace: V akom vzťahu sú generácia milénia, umenie a luxusné apartmány?
Obraz „Salvator Mundi“ sa síce predal na Stredný Východ, ale pred samotnou aukciou sa objavil aj na výstave v Hongkongu. To iba ďalej podčiarkuje význam regiónu v tomto sektore. Hon dodal: „Čína je v súčasnosti kľúčovou zložkou medzinárodného trhu s umením.“
Čínski klasici a majstri
Čína v priebehu posledného storočia stratila mnoho zo svojich umeleckých diel v dôsledku politických nepokojov. V súčasnosti je však ekonomickou veľmocou a bohatí jedinci opätovne skupujú svoje kultúrne dedičstvo.
Populárnymi zberateľskými predmetmi sú antické porcelánové nádoby a atramentové maľby. Za najväčšie zisky sú zodpovedné diela popredných umelcov z 20. storočia, medzi ktorých patria najmä maliari ako Qi Baishi, Xu Beihong a Zhang Daqian.
Pekingská aukcia predala 18. decembra minulého roku kolekciu 12 krajiniek, ktoré namaľoval Qi, za pozoruhodných 931 miliónov čínskych juanov. Denník China Daily uviedol, že sa jedná o rekordnú cenu čínskeho umenia na celosvetovom trhu.
Francúzska databáza Artprice dokladovala, že Zhangove diela zaznamenali v roku 2016 až o 31 miliónov dolárov vyššie výnosy ako maľby abstraktného génia Pabla Picassa. Tento čínsky umelec sa tak stal najúspešnejšie draženým maliarom roku 2016.
Správa webstránky Artnet a Čínskej asociácie aukčných domov hovorí o tom, že trh s čínskymi umeleckými dielami a starožitnosťami je v čoraz väčšej miere sústredený práve v Ázii, a popredné aukčné domy presúvajú svoje položky do Hongkongu. Až 78% predmetov z tejto kategórie bolo v roku 2016 predaných na území Ázie. V roku 2011 dosahovala táto hodnota iba 66%.
Obchodníci s umením priznávajú, že väčšina transakcií sa realizuje mimo vnútrozemia Číny a umelecké predmety sú následne uchovávané v zahraničných lokáciách. Takýmto spôsobom sa vyhýbajú zdaňovaniu a čínskym colným zákonom.
Súčasné umenie
Posudzovanie hodnoty súčasného čínskeho umenia je o niečo náročnejšie. Výnimkou je snáď popredný umelec Cui Ruzhuo a japonská superhviezda Yayoi Kusama, ktorých diela sa na trhu s umením predávajú za milióny dolárov.
Čínski kupci sú ochotní vystavovať sa relatívne vysokému riziku a nebránia sa investovať do zatiaľ neznámych súčasných umelcov. Priznali, že v takýchto prípadoch dúfajú v budúci predaj s patričným ziskom. Na druhej strane sa však snažia za každú cenu vyhnúť prípadným investičným stratám.
Singapurská umelkyňa Yeoh Wee Hwee využíva vo svojich dielach lepiacu pásku.
Posudzovanie hodnoty súčasného čínskeho umenia je o niečo náročnejšie. Výnimkou je snáď popredný umelec Cui Ruzhuo a japonská superhviezda Yayoi Kusama, ktorých diela sa na trhu s umením predávajú za milióny dolárov.
Súvisiace: Ako sa stať úspešným umelcom bez podpory umeleckého sveta
Čínski kupci sú ochotní vystavovať sa relatívne vysokému riziku a nebránia sa investovať do zatiaľ neznámych súčasných umelcov. Priznali, že v takýchto prípadoch dúfajú v budúci predaj s patričným ziskom. Na druhej strane sa však snažia za každú cenu vyhnúť prípadným investičným stratám.
Singapurská umelkyňa Yeoh Wee Hwee je známa tým, že dominantným prvkom jej diel je lepiaca páska. Neraz sa na ázijských výstavách stretla s otázkami, prečo sa zameriava práve na tento materiál. Mnohí miestni zberatelia totiž zastávajú názor, že nízka cena a relatívne krátka životnosť tohto komponentu má za následok náročný predaj umeleckých výtvorov. Umelkyňa povedala: „Vo Veľkej Británii som sa s podobnými otázkami nikdy nestretla. V Ázii a Číne sa ma však ľudia často pýtajú, prečo využívam materiál s tak krátkou životnosťou.“
Zdroj: Yahoo, CNBC
