Čo plánujú krajčíri z ulice Savile Row do ďalšieho osobného a pracovného života po skončení pandémie

Nie je žiadnym tajomstvom, že ulica v londýnskej mestskej časti Mayfair s názvom Savile Row sa v poriadne prekérnej situácii nachádzala už roky. Meniace sa módne trendy a neustále rastúce nájomné odhalili trhliny v bašte na mieru šitých pánskych odevov. V súčasnej situácii, kedy ochorenie Covid-19 zmenilo svet do úplne inej podoby, než akú sme doteraz poznali, majú tieto trhliny fatálne dôsledky. Aj napriek tomu však v typicky stoickom a húževnatom britskom spôsobe ostáva ulica Savile Row prekvapivo optimistická. Aj naďalej pokračuje vo svojej činnosti najlepšie ako vie a dôkladne sa pripravuje na to, aby zo súčasného svetového chaosu dokázala vyjsť s čo najmenšími škodami. A za to sa dnes potrebujeme spoločne postaviť viac, ako kedykoľvek predtým.

Prevládajúcimi problémami Savile Row boli vždy obchodné sadzby, ako napríklad dane z nehnuteľností a nájomné, ktoré boli prenajímateľom jednotlivých budov uložené hŕstkou ich majiteľov.

Podľa slov Andy Rowlandovej, riaditeľky krajčírstva Anderson & Sheppard, majitelia nehnuteľností „neberú ohľad na relatívne nízky rozdiel medzi hodnotami príjmu jednotlivých maloobchodov“. S daným názorom sa pritom stotožňuje aj generálny riaditeľ značky Henry Poole, Simon Cundey, ktorý uviedol, že majitelia „vytvorili takýmito sadzbami nebezpečný precedens, ktorý je pre maloobchody v tejto oblasti maximálne hrozivý.“ Podľa jeho slov boli ceny za prenájom príliš vysoké ešte pred začiatkom pandémie. Ich neúnosná výška tak často predstavovala dôvod, pre ktorý sa z oblasti odsťahovalo mnoho podnikov. Pri pohľade na celkový prehľad jednotlivých obchodov na ulici je pritom možné konštatovať, že obe spoločnosti disponujú tou najväčšou pracovnou silou, nakoľko značka Anderson & Sheppard zamestnáva 31 ľudí a Henry Poole zasa 45. To značí, že ak sa už aj tieto značky ocitli v náročnej situácii, nie je ťažké predstaviť si, ako sú na tom menšie podniky.

Aby toho nebolo málo, ide o nesmierne náročné obdobie pre všetky britské podniky, nakoľko v priebehu minulého roka zvýšili Spojené štáty americké všetky vývozné clá až o 25%. Navyše s neustále pokračujúcim trendom uvoľňovania firemných pravidiel upravujúcich pracovné odevy (napríklad spoločnosť Goldman Sachs dnes od svojich zamestnancov požaduje iba to, aby sa pri výbere svojho odevu na daný pracovný deň riadili dobrým úsudkom), existuje stále menšia potreba verejnosti zakupovať si drahé obleky pre vybavenie svojho šatníka. Vzhľadom na dané skutočnosti by tak jednotlivým krajčírskym podnikom malo byť jasné, že v snahe prežiť sa musia vyvíjať a prispôsobovať neustále sa meniacim potrebám. Bohužiaľ, nie všetky to do dnešného dňa pochopili.

Súvisiace: V zákulisí najlepších svetových krajčírstiev

V priebehu minulého roka boli na ulici Savile Row definitívne uzavreté predajne značky Hardy Amies a Chester Barrie. Príčinou boli viaceré skutočnosti, ako napríklad finančné ťažkosti, rozdielné predstavy týkajúce sa ponúkaných produktov a rovnako aj neschopnosť značiek zosúladiť sa so súčasnou dobou. Pomerne tvrdý zásah pritom oblasť utŕžila aj začiatkom tohto roka, kedy svoje brány uzavrela rovnako značka Kilgour. Cundey sa tak na margo udalosti vyjadril: „Je to strašné. Je to skutočne strašné.“ Značka Kilgour totižto predstavovala podnik, ktorý k pôvabu ulice Savile Row prispieval už od roku 1880. Spoločne sa tak súčet uzavretých a prázdnych obchodov na nie viac, ako 152 metrov dlhej ulici Savile Row, navýšil na číslo 13. Je pravdou, že za to nie je možné viniť výhradne majiteľov nehnuteľností, no spomínané sadzby sú väčšinou remeselníckych podnikov považované za jednoducho neudržateľné. Navyše sú len malou motiváciou pre nové a agilnejšie podniky na to, aby si v danej oblasti otvorili vlastnú pobočku.

Nie je prekvapivé, že opatrenia súvisiace s obmedzením spoločenských kontaktov vyústili v spojení s vládnymi nariadeniami až do uzatvárania obchodov a taktiež aj rušenia, či prekladania špeciálnych predstavení nových kolekcií samotnými návrhármi. Avšak v prípade ulice Savile Row nie je možné badať pesimistickú náladu, nakoľko do istej miery stále prijíma a realizuje svoje objednávky. Ako Richard Anderson konštatoval na margo situácie svojho rovnomenného podniku: „Výroba nebola ovplyvnená a preto pokračuje v obvyklom rytme. Rovnako sme v každodennom kontakte so svojim tímom.“ V prípade značky Norton & Sons je možné hovoriť o obdobnej situácii. V jej prípade zasa Patrick Grant uviedol, že svoj obchod „zatvorili vôbec po prvý krát v priebehu posledného pol storočia.“ Jeho krajčíri však údajne pracovali v pôvodnom nasadení aj naďalej, a to z improvizovaných dielní vo svojich domovoch. Aj napriek tomu, že prechod na takúto výrobu bol pomerne svižný a v konečnom dôsledku sa javí ako flexibilný, má svoje obmedzenia. Totižto aj napriek neprerušenej výrobe dokážu tímy pracovať iba s pracovnými verziami produktov, a preto zrealizovanie ich finálnej podoby musí počkať až do uvoľnenia opatrení. Samozrejmosťou bolo pritom to, že nových zákazníkov značky v čase obmedzení neprijímali. Ak však patríte k existujúcim a stálym klientom, môžete svoj obľúbený podnik podporiť zadaním svojej objednávky. Pri pohľade na danú situáciu je tak prinajmenšom pozitívne aspoň to, že aj v takýchto časoch existuje práca pre kvalifikovaných remeselníkov, ktorí sú poväčšine samostatne zárobkovými osobami, či nezávislými dodávateľmi.

V prípade značiek Cad & The Dandy a Huntsman sa však jedná o úplne inú situáciu, nakoľko obe vyrábajú osobné ochranné prostriedky, čím zdravotníkom napomáhali v ich boji s novým koronavírusom. James Sleater, vlastník značky Cad, uviedol, že za posledné obdobie získal jeho podnik nespočetné množstvo objednávok daných produktov od hospicov, no taktiež aj od sestričiek z jednotiek intenzívnej starostlivosti a od praktických lekárov, ktorí sa ocitli v zúfalej núdzi týkajúcej sa práve nedostatku zdravotníckeho oblečenia. Podľa jeho slov značka disponovala v tom čase „dvanástimi krajčírmi kabátov, ktorí denne vytvorili zhruba 150 kusov odevov.“ Výhodou je, že daná aktivita predstavuje na jednej strane ušľachtilú prácu, no na tej druhej rovnako pozdvihovala aj morálku v rámci podniku. Taktiež ide o malý krok smerom k utuženiu celej skupiny obchodov ulice Savile Row, ktorý je pre danú skupinu doslova životodarným. Ako Sleater uviedol: „Ak chce ulica Savile Row prežiť, musí si uvedomiť, že sa tak stane jedine prostredníctvom jej sily spočívajúcej v „číslach“.“

Vzhľadom na to, že majitelia podnikov, ktoré sa nachádzajú na ulici Savile Row, sú v súčasnosti uzamknutí vo svojich domovoch a zároveň aj odbremenení od svojich zvyčajných hektických dní a množstva povinností, majú skvelú príležitosť a najmä dostatok času pouvažovať nad tým, čo sa bude s danou oblasťou diať ďalej. Značka Henry Poole napríklad pracuje na vytvorení a zavedení úplne nového konceptu, ktorý diverzifikuje jeho kolekcie s takými dodatkami, ktoré za jeho viac ako 200 ročnú históriu nebolo možné evidovať. Ako Cundey uviedol: „Rozširujeme našu ponuku o nový typ mäkkého plátna, ktorý vás dostane k neapolitánskemu typu ľahkosti a bezstarostnosti. V našom obleku budete stále disponovať typickou siluetou značky. Jediným rozdielom bude to, že oblek bude o niečo ľahší. Je to totálne odlišné od toho, čo sme doteraz vyrábali.“ Medzitým zasa Richard Anderson konštatoval, že „toto obdobie dalo značke a jej majiteľom čas na premýšľanie o nových dizajnoch a modeloch pre nadchádzajúcu jeseň, v ktorej bude model našej typickej safari bundy vyrobený z predtým nikdy nevídaného materiálu, ktorým je kockovaná vlnená tkanina s názvom Prince of Wales.“

V rámci samotnej ulice však došlo k viacerým zmenám už pred pandémiou. V priebehu minulého roka na nej otvorila značka Drake’s svoju novú predajňu a značka J.P. Hackett sa zasa presťahovala do starej budovy, v ktorej pôvodne sídlila značka Hardy Armies. Cundey pritom na margo vízie značky Hackett skonštatoval, že „daný podnik bol tým najlepším kandidátom na prevzatie štafety.“ Svoju vlajku neďaleko vyvesila aj značka Ciffonelli, zatiaľ čo krajčírstvo Thom Sweeney je na svojej ceste k otvoreniu 287 metrov štvorcových rozľahlého obchodu, ktoré má prebehnúť už túto jeseň. Daný butik by mal svojim zákazníkom ponúkať predovšetkým na mieru šité oblečenie, no jeho súčasťou bude aj holičstvo a koktailový bar. Všetky tieto značky pritom disponujú jasne definovaným estetickým štýlom a oddanou klientelou, ktoré na ulicu The Row jednoznačne prilákajú aj nových zákazníkov.

Štylista pánskej módy a novinár Tom Stubbs bol pritom len nedávno menovaný firemnou kaceláriou The Pollen Estate za pridelenca ulice Savile Row. Daná kancelária predstavuje najväčšieho vlastníka priestorov v rámci ulice, ktorý tak daným krokom odovzdal Stubbsovi kľúče od 31 butikov. Zároveň ho však poveril aj tým, aby do oblasti vniesol novú iskru. Podľa jeho slov už dané priestory nazýva svojim kreatívnym ateliérom. Domnieva sa, že je na ulicu potrebné prilákať čo možno najviac zaujímavých vecí, a to si rovno vzal za svoju úlohu.

Súvisiace: Ako zaistiť, aby vám obleky sedeli, aj keď sa vaše telo mení

V súčasnosti tak pracuje na hneď niekoľkých nápadoch, ktoré zahŕňajú ako výstavy, rôzne udalosti, no taktiež aj akcie, ktorých cieľom je diverzifikovať The Row a navýšiť jej príťažlivosť. Najvyššie na rebríčku Stubbsových priorít sa však nachádza presídlenie značky Kilgour, pretože je podľa jeho slov „dôležité udržať krvné línie vo svojom zvyčajnom chode“. Taktiež má v pláne usídliť na ulici nový krajčírsky podnik Dobrik & Lawton, ktorý je príznačný výraznými líniami svojich produktov a navyše disponuje aj zdravým množstvom vlastného úsudku. Stubbs sa práve nachádza aj v procese rokovaní s návrhárkou Biancou Saundersovou, ktorá je v súčasnosti vychádzajúcou hviezdou ďalšej generácie mladých britských návrhárov. S celkovým počtom 25 značiek na jeho zozname (ktoré nie sú výhradne britské), plánuje Stubbs konať tak, aby boli jeho aktivity v súlade s tradíciou The Row, no taktiež aby disponovali aj zreteľne moderným prístupom.

Reformácia The Row však nekončí len pri nových krajčírstvach a značkách. Stubbs totižto práve do tejto ulice plánuje zakomponovať aj obchody s občerstvením. Ide o cieľ, ktorý je medzi jeho pracovnými partnermi vrelo vítaný. Napríklad Rowland súhlasne uviedol: „Je potrebné, aby bol tento projekt zábavným. Potrebujeme tak napríklad disponovať skvelým barom, ktorý bude ráno podávať kávu a koktaily zasa v priebehu večera.“ Rovnako súhlasne dodal aj Sleater: „Savile Row potrebuje ponuku doživotnej zábavy“. Tým tak zároveň odkazoval aj na úspech ulice Mount Street, na ktorej sa nachádza množstvo príjemných barov, vonkajšieho sedenia a kvetinových záhonov.

Čo sa týka londýnskej krajčírskej scény – pokiaľ prežije búrku s názvom Covid-19, zdá sa, že ju čaká pestrá a príjemná budúcnosť. Daná kríza však rozhodne zmení náš prístup ku všetkému, počínajúc tým, ako konzumujeme až po to, čo konzumujeme. Grant sa preto domnieva, že ľudia si budú remeslo a lokalizmus vážiť v pokoronavírusovom svete omnoho viac, než ako tomu bolo doteraz. Súčasná situácia nás totižto učí vážiť si veci, ktoré sme len nedávno brali ako samozrejmosť. Mnoho z nich je pritom možné nájsť práve na ulici Savile Row. Všetko, čo teda potrebujeme urobiť pre napravenie predošlých chýb, je zomknúť sa a prispieť aj svojou troškou k pozitívnej budúcnosti.

Zdroj: South China Morning Post