Príjmová nerovnosť od čias finančnej krízy púta čoraz väčšiu pozornosť zo strany ekonómov, politikov a novinárov. Snáď najčastejšie spomínanou príjmovou skupinou sú práve jedinci s mimoriadnou hodnotou majetku, ktorí sa obvykle označujú ako 1% najbohatších ľudí na svete. Tento pojem však môže opisovať relatívne široké rozpätie hodnoty príjmov, a to v závislosti od toho, kde daní ľudia žijú.
Koľko zarábajú
Príjmové normy sa vo svete zásadne líšia. Je veľmi pravdepodobné, že napríklad príslušník skupiny 1% zo Saudskej Arábie, krajiny bohatej na ropu, sa svojím majetkom vyrovná súhrnne deviatim členom 1% populácie Indie, ktorá je v súčasnosti rozvíjajúcim sa trhom. Spojené štáty sa nachádzajú približne v strede tohto rozpätia.
Obrázok: Ročný objem príjmov pred zdanením, ktorý je potrebný na umiestnenie sa v 1% najlepšie zarábajúcich ľudí v uvedených krajinách. Údaje v dolároch pochádzajú z najaktuálnejšieho dostupného roka a sú upravené vzhľadom na paritu kúpnej sily.
Koľko odvádzajú
V drvivej väčšine rozvinutého sveta platí, že členovia 1% najbohatšej populácie si nenechávajú všetko, čo zarobia. Významná časť ich príjmov je totiž vyčlenená pre vládu. V mnohých krajinách je zavedená najvyššia úroveň daňovej sadzby, ktorá sa vzťahuje výhradne na najbohatších jedincov z 1%.
Obrázok: Krajiny s najvyššou hodnotou marginálnej dane v roku 2018.
Koľko míňajú
Aj náklady na luxus a životný štýl sú relatívnou záležitosťou. Za sumu, ktorú v Los Angeles zaplatíte za honosné sídlo, si v Monaku budete môcť dovoliť prinajlepšom útulný byt. Náklady na starostlivosť o deti však v oboch mestách dosahujú približne rovnakú úroveň.
Obrázok: Náklady na bývanie, vzdelávanie a starostlivosť o deti v jednotlivých mestách.
Zdroj: Bloomberg, KnightFrank
