V tejto škôlke sa deti bavia a zároveň pracujú. Krájajú banány, umývajú riad, učia sa skrutkovať skrutky do dosky, leštiť striebro a triediť malé krúžky podľa farby.
Marissa Howserová, učiteľka v škôlke Breakthrough Montessori vo Washingtone, často svojim žiakom hovorí: „Pozrite sa, koľko práce ste zvládli, keď ste sa na ňu sústredili – namiesto bavenia sa s kamarátmi.“
Pojem Montessori označuje filozofiu a metódu výchovy a vzdelávania, ktorá je čoraz populárnejšia aj v našich končinách. Konkrétne sa jedná o pomerne nezvyčajný prístup k výchove počas predškolského veku a odklon jednak od tradičných hier, ktoré presadzuje väčšina inštitúcií, ale aj od kultúry zodpovednosti a testovania, ktorá sa presadzuje v niektorých škôlkach a školách.
Bežný deň v škôlke Breakthrough Montessori Public Charter School v hlavnom meste Spojených štátov vyzerá nasledovne. Deti vo veku od troch do piatich rokov tu každé ráno trávia tri hodiny kreatívnou činnosťou, pričom napredujú vlastným tempom, pracujú jednotlivo alebo vo dvojiciach, sedia na podlahe alebo pri malých stoloch roztrúsených po slnkom zaliatej učebni. Majú na výber z činností, pre ktoré sú vymedzené rôzne časti miestnosti – strihanie a kreslenie, pre pokročilejších žiakov zase hry s písmenami a číslami.
Súvisiace: Spoločnosti poskytujúce súkromné lietadlách ponúkajú jedinečné zážitky pre deti bohatých
Táto zvláštna oblasť vzdelávania v posledných desaťročiach zaujala predovšetkým bohatých rodičov. Omnoho náročnejšie bolo angažovať do tohto výchovného systému rodiny s podstatne nižším príjmom.
Všetko sa však môže zmeniť. V súčasnosti sa totiž snaží rozšíriť dosah tejto metódy sám najbohatší muž na svete. Jeffrey P. Bezos, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Amazon.com, sa spolu so svojou manželkou MacKenzie Bezosovou v septembri zaviazali, že budú financovať novú sieť bezplatných materských škôl inšpirovaných systémom Montessori, ktoré budú určené pre deti z rodín s nízkym príjmom. Tento projekt ponesie názov Day One Fund.
Bezos, ktorý okrem iného vlastní aj denník The Washington Post, povedal, že Day One Fund bude spočiatku zahŕňať 2 miliardy dolárov, ktoré budú určené na rozvoj predškolského vzdelávania pre deti z rodín bez domova. Technologický magnát uviedol: „Peniaze, ktoré dnes investujeme do tohto smeru, budú prinášať obrovské dividendy v budúcnosti.“
Bezos a jeho tím zatiaľ neposkytli žiadne bližšie detaily. Miliardár však prezradil, že skutočne má v pláne otvoriť a prevádzkovať vlastné vzdelávacie zariadenia. Tým sa líši od ostatných bohatých filantropov, ktorí obvykle dotujú verejné školstvo.
Keď mal Bezos približne dva a pol roka, po dobu takmer dvoch rokov sám navštevoval Montessori škôlku v meste Albuquerque. V roku 2000 pre časopis Montessori Life povedal, že si spomína na veľkú farebnú tabuľu a zaujímavé aktivity, ktoré ho v tom čase mali naučiť viazať si šnúrky na topánkach. Vzdelávacie zariadenie vo Washingtone má v súčasnosti rovnakú tabuľu.
Bezos povedal: „Je úžasné, aký dobrý bol ten program.“
Jeho matka Jackie Bezosová podporovala vzdelávanie v ranom detstve už aj dlho predtým, a to prostredníctvom rodinnej nadácie Bezos Family Foundation. Na výchovnú metódu Montessori dokonca spomína viacero popredných osobností technologického sveta, vrátane zakladateľov spoločnosti Google, ktorými sú Sergey Brin a Larry Page.
Bezos sa v súčasnosti snaží nasmerovať svoj entuziazmus na komunity, ktoré boli doteraz prehliadané. Odborníci tvrdia, že vzniknutý problém má dve príčiny – jednak nedostatočnú dostupnosť k naozaj kvalitnému vzdelaniu Montessori, ako aj nedostatok záujmu o tento neobvyklý prístup.
Vzdelávanie podľa princípov Montessori je príznačné značnou slobodou žiakov, ale iba v rámci predpísaných noriem. Deti si vyberajú svoje vlastné aktivity, ktoré sa označujú ako „práca“ a nie ako „hra“. Pracujú nezávisle, vlastným tempom a v dlhých blokoch neprerušeného času. Keď to učitelia uznajú za vhodné, deti postupne usmernia k ďalšej lekcii. V jednotlivých učebniach sú dostupné predpísané pedagogické pomôcky, väčšinou drevené, ktoré deťom pomáhajú spoznávať nové koncepty.
V súčasnosti je známe, koľko Montessori škôl pôsobí na území štátu New York. Niektorí aktéri v tejto oblasti dokonca uviedli, že sa môže jednať až o 5 000 zariadení, ale snaha o získanie exaktného počtu odhalila približne iba polovicu z tohto počtu.
Prístup na školách so systémom Montessori je bezpochyby v silnom rozpore s prístupom na iných miestach. Počas výučby sa totiž neprihliada na žiadne výhovorky, pričom učitelia aj žiaci nesú veľkú zodpovednosť – tieto princípy sú obzvlášť populárne v niektorých chudobných komunitách.
Montessori prístup k predškolskej výchove vznikol v roku 1907, čo mala na svedomí talianska lekárka Maria Montessoriová, ktorá v Ríme pracovala s postihnutými a chudobnými deťmi. Keď sa však školy takéhoto typu po prvýkrát objavili v Spojených štátoch, mali tendenciu byť exkluzívnou záležitosťou bohatých rodín, ktoré si mohli dovoliť nezvyčajnú výchovu svojich detí.
Montessori zariadenia sa začal diverzifikovať v priebehu 70. rokov, pričom v súčasnosti sa týmto systémom vyučuje už aj vo viac ako 500 štátnych školách v celej krajine. Práve vďaka tomu majú k jedinečnej pedagogickej metóde prístup aj deti z rodín s nízkym príjmom.
Terry Ford, generálny riaditeľ neziskovej organizácie Lumin Education v Dallase, povedal: „Montessori je vysoko efektívnou metodikou pre deti zo všetkých rôznych prostredí. To zahŕňa aj deti z najchudobnejších rodín.“ Niektoré akademické výskumy navyše skutočne dokladujú, že Montessori mimoriadne účinne pomáha chudobným žiakom dobiehať svojich lepšie zabezpečených rovesníkov.
Mnohé verejné Montessori školy však stále čerpajú svojich žiakov predovšetkým z bohatších častí mesta. Odborníci poukazujú na problémy, medzi ktoré patrí obmedzený nábor medzi rodinami s nízkym príjmom, komplikovaný proces zápisu a obrovský dopyt rodičov bielej pleti zo strednej triedy populácie.
Súvisiace: Ruskí miliardári budujú moderné školstvo
Štúdia z roku 2016 zistila, že 6 z 10 verejných Montessori škôl malo menej študentov farebnej pleti ako okolité tradičné školy, pričom dve tretiny z nich mali menej chudobných detí. Rozdiel bol ešte väčší pre súkromné Montessori školy, kde až 71% takýchto zariadení malo nižší podiel chudobných detí. Štúdia tiež ukázala, že v štvrtiach s nízkym príjmom sú ďalším zásadným činiteľom náklady na samotnú dochádzku do školy: „Rodičia sa často rozhodujú na základe vzdialenosti školy k ich bydlisku. Nechcú, aby ich deti cestovali cez celé mesto.“
Dochádzku verejnej škôlky Breakthrough Montessori však v školskom roku 2016/2017 tvorilo 42% študentov bielej pleti a iba 8,6% z celkového počtu žiakov bolo kvalifikovaných ako „rizikových“.
Keith Whitescarver, ktorý pomáhal budovať centrum Breakthrough Montessori a je predsedom jeho predstavenstva, uviedol, že lokalita školy bola zvolená tak, aby bola atraktívna pre rôznorodú skupinu žiakov. Zariadenie sa v súčasnosti sťahuje do novej budovy v štvrti Takoma, pričom sa opäť bude nachádzať v štvrti obývanej strednou triedou obyvateľstva. Mnohí študenti teda budú pochádzať z okolitých oblastí a škola bude pracovať na nábore zvýšeného počtu detí z rodín so slabou sociálnou situáciou.
Whitescarver povedal: „Sme si vedomí aktuálnych problémov. Je naším poslaním, aby sme filozofiu Montessori prinášali ľuďom, ktorí k nej doteraz nemali prístup.“
Zdroj: WashingtonPost
