Jedným z najčastejších argumentov bohatých ľudí proti milionárskej dani je, že bohatí dávajú veľa peňazí, ktoré by inak išli vláde, na dobročinné účely. A takto v priebehu minulého mesiaca obhajoval svoju spoločenskú triedu v programe Fox News aj Mark Zuckerberg.
S tým ale nesúhlasí zástanca milionárskej dane Gabriel Zucman, ekonómom na Berkelyeho Univerzite. Zucman sa opiera o údaje z nedávno uverejneného rebríčku v magazíne Forbes, 50 najbohatších Američanov, ktorí v roku 2018 najviac prispeli na charitu. Ako vysvetľuje magazín, do zoznamu zahrnuli “len peniaze, ktoré mali príjemcu a vylúčili tie, ktoré budú ešte len vyplatené. Rovnako sme nezarátali príspevky, ktoré síce boli vyplatené, no charitatívne organizácie ich ešte neminuli.”
S použitím tohto rebríčka Zucman zostavil tabuľku, v ktorej porovnáva sumu venovanú v roku 2018 dvadsiatimi najbohatšími Američanmi na charitatívne účely, s ich celkovou hodnotou majetku (v tom istom roku). Z tohto porovnania konštatuje, že dobročinné príspevky bohatých v skutočnosti predstavujú len zlomok milionárskej dane.
US billionaires philanthropic giving:
– Gates, Buffett: annual giving ~3%–4% of their wealth
– Other top 20 billionaires: ~0.3% of their wealth. Like a tiny, tiny wealth tax
I made a table for you
👇👇👇 pic.twitter.com/Uvtpn685lS— Gabriel Zucman (@gabriel_zucman) November 24, 2019
Pri posudzovaní výsledkov rebríčku by sa malo brať do úvahy niekoľko faktov. Po prvé, jedná sa o porovnanie toku peňazí s kapitálom, t.j. príspevkov na charitu v jednom roku (2018) s čistou hodnotou majetku nazhromaždenom za celý život. Možno by bolo presnejšie porovnať príspevky s ročným príjmom, no ročný príjem je vzhľadom k niekoľko miliardovej hodnote majetku zanedbateľný (ročný príjem je vlastne miera rastu ich akcií a dlhopisov v sledovanom roku).
Po druhé, prispievanie na charitu je neprehľadné. Napríklad spoluzakladateľ spoločnosti Google – Sergey Brin podľa údajov časopisu Forbes v roku 2018 na charitu daroval iba 5 miliónov dolárov, no podľa časopisu “Chronicle of Philanthropy” to bola oveľa väčšia suma. V rokoch 2000 až 2017 prispel sumou 2,2 miliardy dolárov.
Po tretie, časopis Forbes pri zostavovaní rebríčka zámerne prehliada prísľuby a dary do nadácií a spracováva len príspevky, ktoré sú dobre zdokumentované. Preto sú miliardári, ktorí prispievajú do organizácií typu LLC, akými je napríklad organizácia Lauren Powel Jobsovej s názvom Emerson Collective, zvýhodňovaní a v porovnávaniach obsadzujú lepšie priečky, keďže ich príspevky sa dajú lepšie odsledovať. (Napríklad Mark Zuckerberg a jeho žena Priscilla Chan prispievajú cez organizáciu typu LLC a tak časopis Forbes nemá problém zmapovať ich prispievanie na charitu).
Antoine Levy, ekonóm z Massachusettského technologického inštitútu, tomuto rebríčku vyčíta, že celková hodnota príspevkov od Phila Knighta ignoruje 990 miliónov dolárov v cenných papieroch, ktoré daroval na dobročinné účely v roku 2018.
Skúsme byť teda féroví a upravme výsledky tabuľky s ohľadom na údaje z Chronicle of Philanthropy. Ak podľa Chronicle of Philanthropy, Jeff Bezos, ktorý je najbohatším mužom USA, na charitu v rokoch 2000 až 2017 prispel 67 miliónov dolárov, ak k tomu pridáme 131 miliónov dolárov z roku 2018, máme z toho súhrn, ktorý dosahuje 0,12 percenta z celkovej hodnoty jeho majetku. Stále málo. Okrem Billa Gatsa a Warrena Buffetta, takéto prepočítanie nezachráni „česť“ ani zvyšku miliardárov v tomto rebríčku.
Z toho vyplýva, že ak sa chcú americkí miliardári voči milionárskej dani brániť argumentom, že na charitu prispievajú naozaj veľa, mali by čím skôr začať na tú charitu aj skutočne veľa prispievať.
Zdroj: VOX
