Výstava umeleckých predmetov Frieze Art Fair v Londýne je podujatím len pre tých najbohatších. Predajcovia často zaplatia stovky tisíc dolárov iba preto, aby mohli počas piatich dní vystavovať umenie v hodnote miliónov. Na trávniku parku Regent’s Park sú počas konania výstavy postavené výstavné stánky, pomedzi ktoré sa prechádzajú bohatí zberatelia z celého sveta a rozširujú svoje súkromné umelecké zbierky o nové obrazy, sochy a rôzne inštalácie.
Aktuálny ročník výstavy sa konal v dňoch medzi 4. a 8. októbrom a prilákal aj ľudí, ktorých majetok sa zďaleka neudáva v miliónoch dolárov. Napríklad v roku 2016 sa podujatia zúčastnilo 113 000 návštevníkov. Všetci z nich síce musia zaplatiť relatívne vysoké vstupné v hodnote 55 libier ($72), no následne sa môžu neobmedzene prechádzať v stane s názvom „Frieze London“, ktorom sú vystavené diela zamerané na súčasné umenie. Je pre nich tiež prístupný stan „Frieze Masters“, v ktorom sa môžu pokochať zmesou moderného, súčasného a často aj antického umenia.
Po dlhé roky sa museli návštevníci výstavy vysporiadať s tým, že umenie bolo prezentované bez akéhokoľvek ladu či skladu. Jednotlivé stánky sú v priestore situované tesne vedľa seba a chaotická povaha výstavy bije do očí aj samotným vystavovateľom. Marc Glimcher je riaditeľom galérie Pace Gallery, ktorá vystavovala svoje obrazy v oboch hlavných stanoch, Frieze London a Frieze Masters. Vraví: „Prejsť celým výstaviskom znamená znášať intenzívne vizuálne utrpenie. Jedná sa v podstate iba o tisíce objektov na predaj, ktoré sú pripevnené na stenu. Z vizuálneho hľadiska to nie je vôbec atraktívne.“
Extravagantná prezentácia
Trh s umením však v poslednom čase neprosperuje tak ako kedysi a finančná budúcnosť galérií sa dostala do ohrozenia. Z tohto dôvodu nadobúdajú podujatia ako Frieze Art Fair dôležitosť nových rozmerov. Mnohé galérie sa tento rok rozhodli vo svojich výstavných stánkoch inštalovať extravagantné prezentácie umeleckých predmetov, ktoré pripomínajú plnohodnotné a do detailov premyslené umelecké expozície.
Esther Schipperová, ktorá je majiteľkou rovnomennej galérie v Berlíne, zariadila svoj výstavný stánok v štýle honosného pavilónu s baldachýnom. Následne ho ozdobila troma farebnými metalickými závesnými inštaláciami. Ich autorom je umelec Daniel Steegmann Mangrané a ich spoločná hodnota dosahuje 75 000 eur. V cene je zahrnutý aj samotný baldachýn a maľovaná podlaha. Schipperová vraví: „Je to trochu ako módna prehliadka najvychytenejších kolekcií, na ktorej predvádzate, čoho všetkého ste schopní.“
Neil Wenman, riaditeľ londýnskej galérie Hauser & Wirth, svoj stánok zariadil presne tak, aby pripomínal interiér skutočného múzea. Pod názvom „Doba bronzová, ca. 3 500 pred n. l. – 2017 n. l.“ sa tu návštevníci môžu zúčastniť audio prehliadky, ktorú vytvorila autorka a znalkyňa klasického umenia, Mary Beardová. Súčasťou expozície je aj niekoľko bronzových umeleckých predmetov. Niektoré z nich sú na predaj a iné sú prenajaté od miestnych múzeí. Wenman tvrdí: „Myslím, že mojím cieľom bolo pobaviť. Dúfam, že aj návštevníkom bude naša expozícia pripadať vtipná. Takáto prezentácia je zároveň vynikajúcim spôsobom, ktorým môžeme predstaviť viacerých umelcov a rôzne cenové kategórie umeleckých predmetov.“
Najlacnejším predmetom na tejto expozícii bola ceruzka z darčekového obchodu, ktorý bol súčasťou výstavného stánku. Stála jednu libru. Najdrahším bol bronzový výtvor, ktorého autorom je Louise Bourgeois. Jeho cena „sa pohybovala v miliónoch dolárov“. O spolupráci s Mary Beardovou Wenman povedal: „Bola z toho nadšená.“
Ďalším vystavovateľom na podujatí bola galéria Luxembourg & Dayan. V tomto prípade sa však Daniella Luxembourgová spojila s talianskou galériou Gió Marconi a spolu vytvorili expozíciu inšpirovanú domom Enrica Baja, ktorý je dnes už zosnulým, povojnovým, neo-avantgardným talianskym umelcom. Luxembourgová vraví: „Keď do stánku jednoducho nahádžete niekoľko umeleckých predmetov a potom sa na nich pozriete, vôbec sa Vám už nepáčia. Keď sa celá záležitosť stane pre predajcov iba rutinou, návštevníci si to okamžite všimnú.“
Hodnota prác v jej stánku sa pohybovala medzi 80 000 a 180 000 eur. Mnoho z nich sa však predalo počas prvej hodiny výstavy. Súčasťou zariadenia stánku bol aj pôvodný Bajov nábytok, ktorý si Luxembourgová požičala od jeho vdovy. S úsmevom dodáva: „Je to najhorší nábytok na svete. Nepripomína v podstate nič, čo by sa dalo opísať. Ale je vtipný. A ak sa nebavíte, načo potom toto všetko organizovať?“
Pridaná hodnota zábavy
Nie všetci vystavovatelia ladili svoje stánky do štýlu tematických parkov. Galéria Luhring Augustine napríklad zostavila výstavu kompletného diela zosnulého britského umelca Jeremyho Moona. Jej súčasťou boli maľby, sochy a kresby a celá expozícia mala tiež nádych plnohodnotnej expozície. Donald Johnson Montenegro, riaditeľ galérie, vyhlásil: „Na výstave sa vyskytne mnoho britských zberateľov, ktorí ocenia diela zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.“ V rámci prvých hodín konania výstavy sa predal Moonov obraz, ktorý bol ocenený na 125 000 až 150 000 dolárov. Rovnaký osud postihol aj sochy v hodnote 50 000 dolárov a niekoľko ďalších diel bolo rezervovaných, s úmyslom neskoršie nákupu.
Výstava Frieze Art Fair nie je prvou príležitosťou, počas ktorej Hauser & Wirth spolu s ostatnými galériami prezentujú svoj inventár týmto spôsobom. Newyorský zberateľ Robert Littman si spomína na „úžasné predajné expozície počas podujatia Biennale des Antiquaires“, ktoré zostavil predajca umenia Axel Vervoordt pred takmer desiatimi rokmi. Littman tvrdí: „Je to naozaj pozoruhodné. Keď sa prechádzate po podobných výstavách a diela disponujú vlastným priestorom, vychutnáte a vstrebete ich oveľa viac, ako keby boli súčasťou preplneného a chaotického zhluku.“
Schipperová vraví, že jej umelecky zostavený výstavný stánok bol predovšetkým odpoveďou na nevhodnú prezentáciu diel v minulosti. Priznáva však, že svoju rolu zohrali aj finančné záležitosti. Povedala: „V súčasnosti do našej galérie prichádza čoraz menej ľudí, ktorí majú záujem o nákup umeleckých predmetov. Toto je jedno z mála podujatí, ktoré sa zameriava na komerčnú stránku umenia. Aj galérie predsa žijú z predajov.“
Súvisiace: V akom vzťahu sú generácia milénia, umenie a luxusné apartmány?
Marc Glimcher, riaditeľ galérie Pace, venoval svoj stánok dielam zosnulého umelca Saula Steinberga. Expozícia bola čiastočne tematicky ladená, no mala výrazné prvky priamočiarej prezentácie objektov. Zahŕňala viac ako 50 výtvorov tohto umelca, ktorých cena sa pohybovala medzi 3 500 až 70 000 dolárov. Súčasťou priestoru bola aj obrovská rôznorodá inštalácia, ktorú Steinberg vyrobil pre Glimcherovho otca. Tá však údajne nebola na predaj.
Takéto tematické výstavy sú dobrou správou pre bohatých zberateľov. Ešte väčší význam však majú pre bežných nadšencov umenia, ktorí si platia za prehliadku toho, čo si môže dovoliť kúpiť iba hŕstka vyvolených. Glimcher vysvetľuje: „Svet umenia je pyramídou. Na samom vrchole sa nachádza malá skupina ľudí, ktorí si umenie kupujú. Pod nimi sa nachádzajú desiatky miliónov ďalší ľudí, ktorí umenie skrátka milujú. A vrchol pyramídy nemôže existovať bez tých miliónov milovníkov umenia. Galérie si konečne začali uvedomovať, že by mali uspokojiť túžby aj tých na spodku.“
Pozoruhodné a kreatívne výstavné stánky počas tohtoročného podujatia Frieze Art Fair v Londýne sa konečne postarali, aby všetci návštevníci dostali to, za čo si zaplatili.
Zdroj: Culture Trip, Artsy
