Môžeme tvrdiť, že kráľovská rodina Veľkej Británie disponuje peniazmi s pozoruhodnou históriou. Zahŕňa totiž stovky rokov.
Magazín Forbes uvádza, že súkromný majetok kráľovnej Alžbety II. dosahuje 530 miliónov dolárov. Časopis tiež informoval o tom, že kráľovská rodina „prispieva ročne takmer 1,8 miliardy libier do ekonomiky Veľkej Británie“, z čoho 550 miliónov libier smeruje do cestovného ruchu.
Britskí daňoví poplatníci financujú kráľovskú rodinu prostredníctvom takzvaného „štátneho grantu“, ktorý spravuje ministerstvo financií. Jeho výška by mala v toku 2017 dosiahnuť 104,8 milióna dolárov. Denník The Boston Globe uvádza, že každý daňový poplatník takto prispieva do grantu sumou 65 pencí za rok.
Britská Koruna – nie samotná kráľovná, ale štátna inštitúcia – vlastní mnoho luxusných nehnuteľností a neoceniteľných predmetov.
Britské národné poklady ako korunovačné klenoty či Pevnosť a palác Jej Veličenstva – Tower of London nespadajú do osobného vlastníctva kráľovnej. Namiesto toho sú súčasťou kráľovskej zbierky, ktorú panovníčka opatruje pre celý národ. Súčasťou zbierky sú tisícky malieb, tapisérií, kusov nábytku, fotografií a ďalších umeleckých predmetov, ktoré sú rozmiestnené v rámci niekoľkých kráľovských obydlí. Do rovnakej kategórie majetkov spadajú tiež niektoré paláce, konkrétne Buckinghamský palác a hrad Windsor.
Súvisiace: Kde vo svete sa nachádza najviac miliardárov a ako sa dostali k svojmu majetku?
V zbierke sa však nachádza niekoľko položiek, ktoré patria samotnej kráľovnej. Radí sa medzi ne napríklad aj rozsiahla zbierka kráľovských známok, ktoré zdedila po svojom otcovi kráľovi Juralovi V.. Magazín Forbes uvádza, že kráľovná taktiež osobne vlastní vidiecke sídlo Sandringham, v hodnote 65 miliónov dolárov a škótsky hrad Balmoral v hodnote 140 miliónov dolárov.
Národná pokladnica poskytuje finančné prostriedky kráľovskej rodine, prostredníctvom takzvaného štátneho grantu.
Britský denník The Mirror vysvetľuje, že cieľom štátneho grantu je pokrývať výdavky kráľovnej Alžbety II. spojené s vykonávaním jej vladárskej funkcie. To zahŕňa výdavky v oblasti cestovania, zábavy a údržby nehnuteľností.
Zdrojom financií v štátnom grante je 15% ročných ziskov inštitúcie Crown Estate, ktorá spravuje najvýznamnejšie pozemky a majetky kráľovskej Koruny. Suma, ktorá smeruje na účet kráľovnej, sa nikdy nemôže znížiť voči jej hodnote z predchádzajúceho roka. A to ani v prípade, že podnikanie organizácie Crown Estate nie je obzvlášť úspešné. Národný kontrolný úrad Veľkej Británie má plné právo kedykoľvek vykonať audit tohto grantu.
Tento systém sa však v minulosti stretol s niekoľkými prekážkami. Grant upútal pozornosť kontrolného úradu v roku 2015, pretože regulačným orgánom sa zdalo, že kráľovná zarába príliš veľa peňazí.
Denník Guardian navyše zverejnil správy o tom, že hodnota grantu sa zvýšila z 15% až na 25% ročných ziskov inštitúcie Crown Estate. Dôvodom boli údajne náklady spojené s nevyhnutnou renováciou Buckinghamského paláca.
Kráľovná Alžbeta II. disponuje aj vlastným osobným príjmom. Po prvýkrát v histórii zaplatila daň z príjmu v roku 1992, kedy požiar zničil jeden z jej obľúbených hradov.
Magazín Forbes uviedol, že súkromné bohatstvo kráľovnej Alžbety predstavuje 530 miliónov dolárov. A podľa zákonov krajiny nemá povinnosť platiť dane z majetku. Časopis Economist potvrdil: „Panovník nie je právne zodpovedný za príjmy, kapitálové zisky alebo daň z dedičstva.“
Denník Daily Mail však uviedol, že tieto princípy sa zmenili po tom, ako požiar úplne zničil hrad Windsor v roku 1992. Dodnes sa totiž jedná o obľúbený príbytok kráľovnej.
Táto katastrofa vyvolala polemiku o tom, koho povinnosťou je uhradiť účet za vzniknuté škody. Kráľovná Alžbeta sa nakoniec rozhodla, že začne platiť daň zo svojho príjmu. Spravodajská agentúra BBC uviedla, že kráľovná sa tak stala prvou panovníčkou od 30. rokov 20. storočia, ktorá platí dane.
Kráľovná síce stále neplatí daň z kapitálových ziskov a dedičstva, namiesto toho však „vykonáva dobrovoľné platby na účet daňového úradu Veľkej Británie a ďalších daňových a colných úradov“.
Spomínaný štátny grant je oslobodený od daňovej povinnosti.
Osobný príjem kráľovnej Alžbety a princa Charlesa pochádza z dvoch vojvodstiev so stredovekými koreňmi. Obe figurovali v úniku finančných údajov Paradise Papers.
Kráľovná Alžbeta a jej syn a dedič princ Charles čelili ostrej kritike, keď sa ich mená objavili v nedávno uniknutých finančných dokumentoch, známych ako Paradise Papers.
Lancasterské vojvodstvo je súkromným majetkom kráľovskej rodiny, ktoré bolo pôvodným panstvom Johna z Gauntu – mladšieho syna kráľa Eduarda III.. Následne bolo od roku 1399 dedené v rámci línie britských panovníkov. Finančné prostriedky plynúce z vojvodstva predstavujú súkromný príjem súčasnej kráľovnej.
Denník Washington Post oznámil, že 12 miliónov dolárov, ktoré pochádzalo práve z tohto vojvodstva, bolo investovaných do daňových rajov na Bermudských a Kajmanských ostrovoch.
Podľa agentúry BBC niektoré z týchto peňazí smerovali aj do „spoločnosti BrightHouse, ktorá čelila obvineniam z nezodpovedného poskytovania úverov. Ďalšia časť súkromných financií kráľovnej putovala na účet spoločnosti Threshers, ktorá zbankrotovala v dôsledku dlhu na daniach o celkovej hodnote 17,5 milióna libier“.
Aj princ Charles z Walesu sa dostal pod paľbu v dôsledku uniknutých finančných záznamov.
680-ročné vojvodstvo v Cornwalle je dedičstvom najstaršieho syna kráľovnej. Vojvodstvo v roku 2007 kúpilo akcie v spoločnosti Sustainable Forestry Management v hodnote 113 500 dolárov. Tá tiež sídlila na Bermudských ostrovoch a profitovala zo zmien regulačných opatrení v oblasti klimatických zmien.
Agentúra BBC uviedla, že princ Charles bol hlavným zástancom týchto zmien „…a vojvodstvo v Cornwalle, v priebehu jedného roka v tejto spoločnosti svoju investíciu až strojnásobilo“.
Hovorcovia oboch vojvodstiev popreli účasť na akejkoľvek protizákonnej činnosti a poukázali na skutočnosť, že obaja príslušníci kráľovskej rodiny dobrovoľne platia dane zo svojich príjmov.
Súvisiace: Neľahký život bohatých
Odhalenie dokumentov však aj napriek tomu vyvolalo značnú vlnu kontroverzie. Jeremy Corbyn, ktorý je na čele robotníckej strany, pre časopis Telegraph povedal: „Každý, kto investuje peniaze do daňových rajov, aby sa vyhol daniam na území Veľkej Británie, by mal čeliť patričnému vyšetrovaniu. Zároveň by sa mal nielen ospravedlniť za svoje činy, ale tiež si uvedomiť, ako takéto konanie vplýva na spoločnosť našej krajiny.“
Britská koruna zhromažďovala svoje majetky v priebehu celých storočí, predovšetkým prostredníctvom rôznych akvizícií pôdy. Z historického hľadiska však nepodliehala takej prísnej kontrole úradov ako v súčasnosti.
Základom bohatstva britskej Koruny sú zdedené nehnuteľnosti, ktoré kráľovský rod získaval počas dlhých storočí dobývania, konfiškácie a nákupov.
Princíp zakladania pozemkov, ktoré patria panovníkovi, sa datuje až do čias vpádu normanských vojsk na územie Veľkej Británie v 11. storočí. Rôzni vládcovia odvtedy získavali a strácali kontrolu nad pozemkami v rámci britských ostrovov, čo bolo spôsobené meniacimi sa nákladmi na riadenie týchto území.
V roku 1760 sa trónu ujal kráľ Juraj III. a spôsob hospodárenia s kráľovskými financiami prešiel zásadnou zmenou. Oficiálna webová stránka kráľovskej rodiny uvádza, že od tej doby je parlament zodpovedný za financovanie vládnych výdavkov a nákladov na spravovanie kráľovskej domácnosti, čo bolo dovtedy povinnosťou samotného panovníka. Parlament na oplátku získal „dedičné príjmy“ inštitúcie Crown Estate, ktorá spravuje kráľovské pozemky a ďalšie majetky.
Webstránka inštitúcie Crown Estate uvádza, že túto organizáciu síce „vlastní panovník počas trvania svojej vlády“, no nepatrí do jeho súkromného majetku a „panovník ju nemôže predať, pričom mu nepatria ani príjmy tejto inštitúcie“.
Zdroj: WSJ, LATimes
