Po týždňoch rozhodovania sa bývalý starosta New Yorku pridal do prezidentských pretekov s odôvodnením, že Amerika “si nemôže dovoliť ďalšie štyri roky prezidenta Trumpa a jeho bezohľadných a neetických činov”. 77-ročný miliardár si kampaň na prezidenta rozhodne dovoliť môže a hneď to dal aj patrične najavo. Odštartoval ju s rekordne najvyššou sumou minutou na politickú reklamu za jeden týždeň, ktorá predstavuje 31 miliónov dolárov. Nič neznie demokratickejšie, ako keď si jeden miliardár kupuje cestu do volieb a to len preto, aby uzemnil ďalšieho miliardára.
Čo ešte zaváňa demokraciou? Prezidentský kandidát, ktorý vlastní popredné a vplyvné spravodajské agentúry, ktorým bolo zakázané, aby ho kritizovali. Pred oficiálnym oznámením totiž poslal šéfredaktor agentúry Bloomberg News svojím 2700 novinárom mail, v ktorom ich informuje, že nemajú pracovať na žiadnych investigatívnych príbehoch o Bloombergovej kampani. Budú síce denne informovať o predvolebnej kampani, no o svojom šéfovi ani o ďalších demokratických kandidátoch do prezidentských volieb nesmú nič viac zisťovať. To sa samozrejme netýka Trumpa. Je neuveriteľné, že hlavná tlačová agentúra bez okolkov priznáva, že bude vyšetrovať Trumpa, ale nechá na pokoji demokratických kandidátov. A presne to hrá do karát Trumpovmu presvedčeniu, že hlavné spravodajské médiá sú voči nemu zaujaté.
Bloombergov vstup do prezidentskej kampane bez toho, aby predal svoje médiá, je rovnako bezohľadný a neetický, ako je podľa jeho vlastných slov konanie súčasného prezidenta Donalda Trumpa. Podkopáva to už beztak nahlodanú dôveru verejnosti v médiá a ohrozuje právo na slobodný prejav. Rovnako to protirečí jeho sľubu, ktorý prezentoval minulý rok v rádiu Iowa. Sľúbil totiž, že ak sa bude uchádzať o prezidentský post, so svojím podnikaním skončí: “Spoločnosť prejde do zverenského fondu ( blind trust ), alebo ju predám. Úprimne, nechcem, aby o mne novinári, ktorých platím, písali nepríjemné príbehy. Nechcem, aby boli nezávislí.” Tieto jeho slová vravia za všetko.
Súvisiace: Ako sa bohatne v Amerike
David Sirota, ktorý píše prejavy pre Bernieho Sandersa, na sociálnej sieti Twitteri uviedol, že reportéri sú si veľmi dobre vedomí toho, že ak budú kritizovať Bloomberga, “riskujú, že si pohnevajú osobu, ktorá má nezanedbateľný vplyv na mediálnom trhu práce”. Je preto na čase zamyslieť sa nad tým, či je správne, aby boli médiá vlastnené bohatými ľuďmi. V poslednej dobe sa síce často ozýva kritika, že moderné médiá a s nimi súvisiace neetické praktiky ohrozujú demokraciu, najviac si to však odniesol Facebook. Pri tom sa ale zabúda na ohrozenie nestrannosti tradičných tlačových médií. Ak chceme skutočne nezávislú tlač, budeme musieť urobiť niečo s faktom, že väčšina médií je vlastnená malou skupinkou miliardárov. Patria k nim starí mediálni magnáti ako Rupert Murdoch, no pribúdajú aj noví, ktorí si spravodajské agentúry často kupujú pod zámienkou filantropie. Jeff Bezos vlastní Washington Post, miliardár z biotechnologického sektoru – Patrick Soon-Shiong zas vlastní LA Times. Zakladateľ spoločnosti Salesforce, Marc Benioff, vlastní časopis Time. Laurene Powell Jobs, ktorá je bývalou manželkou Steva Jobsa, kontroluje 70% novín Atlantic. Bostonský miliardár John Henry Boston vlastní noviny Boston Globe. Podnikateľ Joe Manuseto kúpil Fast Company a Inc Magazines. Títo miliardári sa na jednej strane môžu prezentovať tými najlepšími úmyslami, no ako nám v súčasnosti dokazuje Bloomberg, nijako im to nebráni v tom, aby mali nebezpečný vplyv.
Zdroj: TheGuardian
