Na svete žijú miliardári, multimiliardári a potom človek známy ako Len Blavatnik – muž, ktorého čistá hodnota majetku je taká veľká, jeho sieť taká široká a obchodné ciele také ambiciózne, že jeho meno sa v súčasnosti vyskytuje zdanlivo všade.
Obvykle prejde sotva mesiac bez toho, aby sa v médiách neobjavili novinky o okázalom nákupe, veľkom finančnom dare či prítomnosti 61-ročného miliardára na nejakom prominentnom podujatí.
Blavatnik sa narodil v Odese na Ukrajine. Iba pred tromi týždňami hostil slávnostný ceremoniál v Jeruzaleme, v rámci ktorého sa odovzdávali Blavatnikove ceny pre mladých vedcov na rok 2019. Vo februári si zase obliekol luxusné fialové sako s paisley vzorom a predsedal večierku spoločnosti Warner Music pred odovzdávaním cien Grammy, na ktorom trávil čas v blízkosti popových hviezd ako Rita Ora či Lizzo. V novembri minulého roka zase daroval 200 miliónov dolárov medickej fakulte Harvardovej univerzity, a v júni si kúpil londýnske historické divadlo Royal Haymarket za 59 miliónov dolárov.
Takéto štedré dary a honosné míňanie peňazí nie sú pre tohto miliardára ničím výnimočným. Pozoruhodnou je však rýchlosť, akou narastalo jeho bohatstvo a ako rýchlo rozšíril svoj vplyv naprieč sektorom financií, zábavným priemyslom a prominentnou spoločnosťou.
Rovnako pozoruhodnou je tiež skutočnosť, nakoľko jeho osobné bohatstvo v hodnote 25,7 miliardy dolárov kontrastuje s tým, ako a kde ho začal budovať. Blavatnik, v súčasnosti občanom USA a Spojeného kráľovstva, bol pasovaný za rytiera a môžete ho nazývať ako „sir Leonard“, usmerňoval svoje miliardy, ktoré získal prostredníctvom privatizovaných tovární a ropných polí do aktív, ktoré sú na míle vzdialené jeho raným investíciám do postsovietskeho Ruska.
Súvisiace: Ruskí miliardári budujú moderné školstvo
Najodvážnejším projektom v Blavatnikovej transformácii bolo odkúpenie hudobnej spoločnosti Warner Music, ktorá mu odvtedy priniesla úžasné výnosy. Túto rekordnú značku kúpil v roku 2011 za 3,3 miliardy dolárov, pričom v dôsledku zotavenia hudobného priemyslu v súčasnosti dosahuje celkovú hodnotu viac ako 6 miliárd dolárov.
Blavatnikova akvizícia, ktorá už v tom čase vzbudzovala obdiv, tak momentálne predstavuje mimoriadne lukratívny krok.
V čase, keď prevzal túto spoločnosť, tržby z celosvetového predaja hudobných nahrávok predstavovali 15 miliárd dolárov, pričom iba malý zlomok z tejto sumy pochádzal zo streamovanej hudby. Celkový objem predajov sa do roku 2018 zvýšil na 19,1 miliardy dolárov a podiel zo streamovanej hudby stúpol o viac ako 900%. Toto zotavenie prispelo k úspechu mnohých hráčov v priemysle, keďže mal iba nedávno predtým vážne problémy presvedčiť investorov o svojej životaschopnosti.
Mark Mulligan, výkonný riaditeľ londýnskej agentúry Midia Research, povedal: „Príjmy spoločnosti Warner Music vzhľadom na percentuálne hodnoty narastali najrýchlejšie spomedzi všetkých podobných organizácií po dobu celých troch rokov. Ak bude tento trend pokračovať, táto značka by sa mohla veľmi rýchlo stať druhou najväčšou nahrávacou spoločnosťou.“
Spoločnosť Universal, ktorá je rivalom Warner Music a v súčasnosti ju vlastní Vivendi SA, taktiež zaznamenala výrazné navýšenie svojej hodnoty. Spoločnosť Deutsche Bank AG vo svojej januárovej správe uviedla, že štúdio Universal, ktoré momentálne ovláda 31% hudobného trhu v porovnaní s 18% spoločnosti Warner, by v súčasnosti mohlo dosahovať celkovú hodnotu na úrovni až 29 miliárd eur (32,3 miliardy dolárov).
Blavatnik síce odmietol poskytnúť rozhovor ohľadom svojej kariéry, ale prostredníctvom svojej hovorkyne odkázal, že spoločnosť Warner Music má aktuálne hodnotu 3,3 miliardy dolárov. Kapitálová kompenzácia, ktorá bola vedúcim pracovníkom vyplatená na konci fiškálneho roka 2018, vychádzala z ocenenia podniku na úrovni 3,2 miliardy dolárov. Istý priemyselný analytik, ktorý si neprial byť menovaný v súvislosti s týmito odhadmi, zároveň podotkol, že hodnota tejto spoločnosti by mohla byť pokojne aj dvojnásobne vyššia. Hovorkyňa bližšie nekomentovala túto záležitosť.
Zotavenie spoločnosti Warner Music je však iba jedným z činiteľov, ktoré prispeli k závratnému nárastu Blavatnikovho bohatstva v priebehu posledných piatich rokov – rebríček 500 najbohatších ľudí na svete Bloomberg Billionaires Index dokonca uvádza, že čistá hodnota majetku tohto miliardára za toto obdobie narástla až o 56%, vďaka čomu sa Blavatnik presunul zo 48. miesta na zozname na pozoruhodnú 31. pozíciu.
Blavatnik vlastní aj pozoruhodné portfólio nehnuteľností, ktoré zahŕňa luxusné sídlo na prominentnej londýnskej ulici Kensington Palace Gardens, Grand-Hotel du Cap-Ferrat na Francúzskej riviére a obytné nehnuteľnosti na Manhattane v celkovej hodnote viac ako 275 miliónov dolárov, pričom mnohé z týchto nehnuteľností v poslednej dobe profitovali z desať rokov trvajúceho nárastu cien na realitnom trhu, ktorý sa ochladil iba pomerne nedávno. Prostredníctvom holdingovej spoločnosti so sídlom v New Yorku ďalej investoval do módnej návrhárky Tory Burch, holandskej spoločnosti zameranej na spracovanie platieb Adyen NV, ale aj do podnikov ako Spotify Technology SA, Amazon.com Inc., Facebook Inc. a tiež do broadwayského hitu „Hamilton“.
Dokonca aj jeho najdivokejšie investície sa nakoniec ukázali byť mimoriadne ziskovými. Ideálnym príkladom je chemický gigant LyondellBasell Industries NV, ktorý vytvoril, keď v roku 2005 odkúpil holandského výrobcu chemikálií Basell NV, a o dva roky neskôr ho následne spojil s výrobcom etylénu Lyondell Chemical Co. v Houstone – čo sa mu však podarilo iba s pomocou pákového efektu (teda dlhu) vo výške 20 miliárd dolárov. Krátko po tom, čo v decembri roku 2007 uzavrel tento obchod, musel čeliť obrovským problémom – pozastaveniu prevádzky tovární v dôsledku hurikánov, smrteľnému pádu žeriavu a finančnej kríze. Tieto nešťastia takmer potopili jeho podnikanie.
Chemická spoločnosť podala návrh na vyhlásenie konkurzu v roku 2009, čo v konečnom dôsledku stálo Blavatnika najmenej 1 miliardu dolárov a vyústilo do súdnych jednaní s veriteľmi, ktoré sa ťahali po dobu takmer celého desaťročia predtým, ako sa Blavatnikovi konečne podarilo zvíťaziť.
Blavatnik sa s cieľom oživiť svoj podnik spojil so súkromnou investičnou spoločnosťou Apollo Global Management LLC. Opätovne nakúpil akcie, ktoré stratil počas bankrotu, a keď sa spoločnosť vrátila na trh v polovici roka 2010, jeho podiel predstavoval približne 900 miliónov dolárov. Počas nasledujúcich troch rokov nadobudol ďalšie akcie v celkovej hodnote približne 1,5 miliardy dolárov. Výrazný pokles cien zemného plynu, ktorý bol vyvolaný revolúciou na poli americkej ťažby bridlice, prispel k viac ako štvornásobnému zvýšeniu hodnoty jeho akcií. Blavatnikova celková investícia vo výške približne troch miliárd dolárov tak má v súčasnosti hodnotu 6,8 miliardy dolárov. Okrem toho zarobil viac ako 3,8 miliardy dolárov na predaji akcií a dividendách.
Josh Harris, spoluzakladateľ spoločnosti Apollo, ktorý počas zotavovania spoločnosti úzko spolupracoval s Blavatnikom, uviedol: „Len má prirodzený dar na riešenie zložitých problémov. Dokáže ich analyzovať na fundamentálnej úrovni a prichádzať s kreatívnymi riešeniami. Z chemickej spoločnosti sa v konečnom dôsledku stala výnimočne dobrá investícia pre našich investorov a omnoho silnejší podnik.“
Problémy spojené s bankrotom však neznížili Blavatnikovu chuť robiť veľké obchody. Usmernil stovky miliónov dolárov do budovania služby spojenej so streamovaným video obsahom s názvom DAZN, z ktorej sa stal jeden z najväčších setových sprostredkovateľov športových prenosov. V priebehu minulého roka najal bývalého prezidenta ESPN Johna Skippera na post predsedu tejto služby, podpísal osemročnú zmluvu s promočnou organizáciou Matchroom Boxing v hodnote jednej miliardy dolárov a s mexickým profesionálnym boxerom Canelom Alvarezom podpísal mimoriadne štedrý kontrakt na 11 zápasov vo výške 365 miliónov dolárov.
Nedá sa poprieť, že popredné mediálne spoločnosti stoja obzvlášť ďaleko od sektorov, v ktorých pôvodne vznikalo jeho bohatstvo.
Základ Blavatnikovho bohatstva pochádza z takzvaných ruských „hliníkových vojen“ z 90. rokov. Miliardár navštevoval Moskovskú štátnu univerzitu a neskôr, krátko pred svojimi rodičmi, emigroval do USA, kde získal magisterský titul z informatiky na Columbia University. Pracoval v spoločnostiach Arthur Andersen a General Atlantic Partners a získal titul Masters of Business Administration (MBA) z Harvardovej univerzity. Možnosti na budovanie bohatstva v postsovietskom Rusku ho však čoskoro priviedli naspäť do tejto krajiny.
Keď potom Blavatnik založil holdingovú spoločnosť Access Industries v New Yorku, začal spolupracovať s Viktorom Vekselbergom a spoločne sa pustili do skupovania novo privatizovaných hlinikární. V tomto smere vládla silná konkurencia, pričom popri investoroch ako Blavatnik a Vekselberg tu pôsobili aj kriminálne skupiny, ktoré sa snažili dosiahnuť svoje ciele zastrašovaním a násilím. Roman Abramovič o niekoľko rokov neskôr vypovedal na súde, že na investovanie do tohto sektora ho museli presviedčať, pretože „na tomto poli podnikania bol každé tri dni zavraždený niekto nový“.
Blavatnik a Vekselberg sa však stali víťazmi tohto zápolenia. Ich spoločnosť Sual bola neskôr pretransformovaná do spoločnosti United Co. Rusal, ktorá je v súčasnosti druhým najväčším výrobcom hliníka na svete.
Blavatnik vôbec nie je spokojný s tým, že médiá ho často označujú za oligarchu. Jeho hovorkyňa uviedla, že tento „veľmi urážlivý“ termín sa na neho nevzťahuje, pretože údajne nefiguruje na zozname známych oligarchov, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií USA v januári roku 2018. Miliardárova hovorkyňa tiež dodala, že Blavatnik bol po svojom odchode zo Sovietskeho zväzu zbavený občianstva už v roku 1978, pričom odvtedy sa žiadnym spôsobom nezapájal do ruskej politiky.
Blavatnik a Vekselberg sa v roku 1997 spojili s ukrajinským miliardárom Michailom Fridmanom a kúpili 40% podiel v pôvodne štátom vlastnenej ropnej spoločnosti TNK, ktorá spravuje ropné polia na Sibíri. Táto spoločnosť o dva roky neskôr pomerne lacno odkúpila dcérsku spoločnosť jedného zo svojich konkurentov, ktorá bola čiastočne vlastnená spoločnosťou BP Plc a krátko predtým vyhlásila bankrot. Spoločnosť BP sa síce snažila o zablokovanie tejto akvizície, ale vo svojej snahe zlyhala a nakoniec zaplatila takmer 7 miliárd dolárov za 50% podiel v spoločnosti TNK, ktorá bola následne premenovaná na TNK-BP. Toto partnerstvo však bolo plné sporov a spoločnosť bola v roku 2013 predaná štátnemu ropnému gigantovi Rosneft za rekordnú sumu 55 miliárd dolárov, pričom tento obchod inicioval priamo prezident Vladimír Putin. Blavatnik, Vekselberg a Fridman a ich ďalší partneri si z akvizície odniesli celkovo 27,7 miliardy dolárov.
Blavatnik tak disponoval obrovským objemom kapitálu a mohol si dovoliť naplno upriamiť svoju pozornosťna budovanie svojho nádejného mediálneho impéria. Tento sektor priemyslu bol mimoriadne lukratívnym a na míle vzdialeným od sveta postsovietskeho priemyslu.
Blavatnik prejavoval obrovský záujem o filmový priemysel a v dôsledku tejto skutočnosti posilnil svoje obchodné vzťahy s Harveym Weinsteinom, v rámci čoho v roku 2016 požičal 45 miliónov dolárov spoločnosti Weinstein Co. – neskôr však žaloval túto spoločnosť a samotného Weinsteina, keď na povrch vyplávali obvinenia jej spoluzakladateľa z narušenia obchodného kontraktu. Blavatnik bol okrem toho zodpovedný za odkúpenie spoločnosti Perform Group, britskej spoločnosti zaoberajúcej sa manažovaním vysielacích práv športových a zábavných prenosov, a tiež sa neúspešne snažil získať mediálnu spoločnosť Time Inc..
V apríli roku 2017 odkúpil väčšinový podiel vo filmovej spoločnosti Ratpac-Dune Entertainment od austrálskeho miliardára Jamesa Packera za nezverejnenú sumu. Blavatnik sa prostredníctvom tohto obchodu istý čas stal partnerom amerického ministra financií Steva Mnuchina a producenta Bretta Ratnera. Mnuchin však krátko po tom predal svoj podiel v spoločnosti, aby sa tak vyhol možnému konfliktu záujmov.
Ruské aktíva síce zohrali kľúčovú úlohu pri budovaní Blavatnikovho bohatstva, avšak v súčasnosti zodpovedajú iba za malý podiel jeho aktuálneho kapitálu. Najväčší zlomok na jeho súčasnom bohatstve má podiel v spoločnosti Rusal v hodnote 400 miliónov dolárov, ktorý vlastní prostredníctvom spoločného podniku s Vekselbergom. Hodnota tohto podielu vzrástla o 6% po tom, ako Spojené štáty v priebehu minulého roka zrušili sankcie voči tejto spoločnosti uvalené v reakcii na „škodlivé aktivity Ruska“.
Blavatnik po celé roky pôsobil v úlohe popredného darcu finančných prostriedkov politickým subjektom a doteraz poskytol už 4,5 milióna dolárov rôznym americkým kandidátom a výborom z prostredia oboch politických strán. Záznamy Federálnej volebnej komisie z roku 1996 dokladujú, že dar v hodnote jedného milióna dolárov usmernil aj na účet inauguračného výboru prezidenta Donalda Trumpa.
Blavatnikova hovorkyňa uviedla, že jeho finančné dary boli zamerané výlučne na podporu „propodnikateľskej a proizraelskej agendy“.
Jeho meno však aj napriek tomu figurovalo vo viacerých médiách, ktoré ho spájali s ruskými zásahmi do predvolebnej kampane Donalda Trumpa. Zdôraznené bolo najmä jeho spojenie s Vekselbergom, ktorého bratranec Andrew Intrater tiež daroval finančné prostriedky Trumpovmu inauguračnému výboru. Vekselberg v priebehu minulého roka čelil osobným sankciám zo strany americkej vlády a v dôsledku tohto trestu prišiel o 2,2 miliardy dolárov.
Približne v čase, keď Blavatnik získal peniaze z predaja spoločnosti TNK-BP, umocnil aj svoje filantropické aktivity. Od roku 2009 daroval viac ako 700 miliónov dolárov prostredníctvom svojej nadácie Blavatnik Family Foundation, a to najmä elitným inštitúciám zameraným na medicínsky a vedecký výskum.
Súvisiace: Spoznajte miliardára, ktorý stojí za najluxusnejšími kasínami na svete
Aj táto činnosť ho však vystavila kritike. Charles Davidson, bývalý riaditeľ organizácie Kleptocracy Initiative, pôsobiacej v rámci výskumného tímu Hudson Institute vo Washingtone, sa koncom minulého roka protestne vzdal svojej funkcie po tom, ako Blavatnik prostredníctvom štedrého daru získal stôl na výročnom galavečere tejto organizácie.
Davidson pre New York Post uviedol: „Iniciatíva Kleptocracy vstúpila do skupiny darcov organizácie Hudson Institute.“
Blavatnikov hovorca povedal, že Hudson Institute poďakoval miliardárovej nadácii za tento dar a písomne ho informoval o tom, že Davidsonov odchod bol „plánovaný a dlho odkladaný“, a že Davidson využil Blavatnikov dar a samotný galavečer ako „účelový spôsob pre rozpútanie škandálu“. Davidson a Hudson Institute odmietli túto situáciu komentovať.
Blavatnikove finančné dary vyvolali kontroverziu aj v Británii. Miliardár tu daroval 75 miliónov libier (v tom čase 115 miliónov dolárov) Oxfordskej univerzite, na základe čoho vznikla vzdelávacia inštitúcia známa ako Blavatnik School of Government. Pred dvoma rokmi však istý profesor pôsobiaci v tejto inštitúcii dal výpoveď na protest proti tomu, že patrón vzdelávacieho zariadenia podporoval Trumpov inauguračný výbor.
Podobné kontroverzie narušili Blavatnikovu reputáciu a zmarili jeho snahu dištancovať sa od politických machinácií jeho bývalých kolegov. Anonymný zdroj potvrdil, že miliardára trápilo, keď verejné orgány skúmali Mnuchinovo rozhodnutie zrušiť sankcie proti spoločnosti Rusal a jeho spojenie s Blavatnikom. Mnuchin medzitým vyhlásil, že svoj vlastnícky podiel nepredal ani Blavatnikovi, ani žiadnej z jeho firiem. Neexitujú správy o tom, že by v tejto veci bol vyšetrovaný aj sám Blavatnik.
Blavatnik v súčasnosti tvrdí, že všetky podobné pochybnosti spojené s jeho osobou považuje za urážlivé, a že je hrdý na svoje kultúrne dedičstvo a pôvod. Dokonca aj svoju superjachtu Odessa pomenoval po mieste svojho narodenia.
Zdroj: NYTimes, Bloomberg, FinancialTimes
