Ak Vás zaujíma prehľad histórie kľúčových rokov talianskej módy, nemali by ste si nechať ujsť výstavu nazvanú „Italiana, Taliansko očami módy 1971-2001“. Jej kurátorom je Stefano Tonchi, riaditeľ značky W, a módna kritička a kurátorka Maria Luisa Frisová. Výstava bola otvorená 23. februára a navštíviť ju môžete až do 6. mája. Nachádza sa v priestoroch milánskeho historického objektu Palazzo Reale. O dizajn jednotlivých výstavných miestností sa postarala Annabelle Selldorfová. Exponáty sú oslavou talianskeho systému módy a jeho spojitostí s kultúrnym prostredím vybraných desaťročí.
Tonchi povedal: „Náš uhol pohľadu je výhradne kritický, nie akademický ani historický. Zvolili sme subjektívny prístup k histórii talianskej módy. Na predstavované míľniky sa pozeráme v súlade so súčasnými štandardmi. Výstava predstavuje spôsob, ktorým sa snažíme rozprúdiť diskusiu o histórii módnej scény v Taliansku. Poskytuje nám možnosť hodnotiť jej kvality a nedostatky. V minulosti sme sa stretli s tým, že kvality tohto odvetvia boli vnímané práve ako nedostatky. Príkladom je demokratický duch talianskej módy, jej celosvetový úspech, marketingové zručnosti a snaha o sprostredkovanie luxusu širokému publiku. Všetky tieto prednosti boli podkopané tvrdeniami, že povaha módneho priemyslu bola príliš komerčnou. Avšak práve táto črta bola hlavnou devízou módnych produktov, ktoré boli v Taliansku vyrobené. Prinášali totiž kúsok luxusu všetkým zákazníkom, bez ohľadu na ich spoločenské postavenie. Taliani sú zvyknutí na to, že sa obliekajú do prvotriednych tkanín a sú fanúšikmi kvalitného štýlu. Tieto princípy sú zakorenené v našej kultúre.“
Súvisiace: Spoznajte ľudí, trendy a produkty, ktoré budú dominovať móde v roku 2018
Treba tiež poznamenať, že talianska móda je založená na vysoko výkonnom, priemyselnom systéme, ktorému sa nedokáže vyrovnať žiadny iný región. Tonchi ďalej vysvetlil: „Všestrannosť a kreativita talianskej módy je skrátka neobmedzená. Talianske textilné spoločnosti sú schopné pretvoriť nápady dizajnérov na vysoko kvalitné produkty s mimoriadnou flexibilitou, odbornosťou a remeselným majstrovstvom. Nejedná sa o jednoduchú produkciu textílií, ale o vyjadrovanie a interpretáciu konkrétnych myšlienok. Tieto spoločnosti nie sú iba výrobcami, ale aj plnohodnotnými autormi. Dokážu nachádzať kreatívne riešenie v rámci akéhokoľvek výrobného problému. Existuje dobrý dôvod na to, prečo toľkí módni návrhári prichádzajú realizovať svoje predstavy práve do Talianska.“
Výstava v milánskom kráľovskom paláci zahŕňa deväť miestností, ktorú nesú názvy ako Identita, Demokracia, „Logománia“, Dioráma, Projektová miestnosť, Bazár, Postprodukcia, „Glocal“ a „Taliansko objektov“. Vystavené exponáty sa venujú časovému obdobiu medzi dvoma významnými míľnikmi talianskej módy. Rok 1971 predstavuje akýsi prechod od luxusnej módy k obdobiu, v rámci ktorého sa na taliansky trh začali dostávať produkty určené pre bežných spotrebiteľov. Rok 2001 je zase spomienkou na teroristické útoky v Spojených štátoch z 11. septembra. Táto udalosť mala obrovský dopad na viacerých úrovniach svetového trhu. Frisová ďalej vysvetlila: „Walter Albini v roku 1971 odišiel z Florencie a začal predvádzať svoje módne kolekcie v Miláne. Hovoríme o ňom ako o prvom, skutočne modernom módnom návrhárovi talianskej módy. Rok 1971 sa tiež vyznačoval vyvrcholením hnutia za práva žien, ktoré v tomto období získalo silnú a oficiálnu identitu. Práve táto iniciatíva je jednou z hlavných tém našej výstavy. Identita je vlastne úvodným konceptom celej výstavy a symbolizujú ju exponáty hneď v prvej z deviatich miestností. Jedná sa o skutočne komplexnú myšlienku, ktorá je aktuálna aj v súčasnej dobe. Talianski dizajnéri boli v tej dobe schopní upriamiť sa na ňu inteligentným a moderným spôsobom. Saint Laurent v tom čase propagoval svoju kolekciu Le Smoking, prostredníctvom ktorej ešte stále presadzoval akýsi obojpohlavný štýl „garçonne Parisienne“ charakteristický pre 20. roky minulého storočia. Talianski návrhári však poskytovali ženám praktické riešenia pre vykonávanie ich novej úlohy v rámci spoločnosti a odpovedali tak na otázky, ktoré pramenili z post-feministického prostredia tej doby. Ženy potrebovali nový typ uniformy, ktorá by im pomohla cítiť sa mocne a sebavedome v novom pracovnom prostredí. Nechceli vyzerať ako muži. Boli predsa rovnocenné v názoroch, právach aj povinnostiach. No zároveň aj muži čelili novej povahe reality a dovtedy nepoznanej sociálnej úlohe. Móda pre nich predstavovala nový objav. Stala sa novým spôsobom, prostredníctvom ktorého mohli vyjadrovať svoju mužnosť. Táto revolúcia v zmýšľaní sa stala ohromne významným míľnikom pre všetky módne spoločnosti. Mediálna spoločnosť Condé Nast vydala v roku 1967 prvé číslo magazínu L’Uomo Vogue v Miláne.“
Súvisiace: Ako sa obliekať v roku 2018
Výstava je plná úžasných módnych skvostov. Tie sú umiestnené vedľa umeleckých diel uznávaných talianskych autorov, medzi ktorých patria napríklad Alighiero Boetti, Luigi Ontani či Francesco Vezzoli. Exponáty predstavujú celý panteón talianskych módnych návrhárov. Medzi prezentovanými osobnosťami nechýbajú mená ako Romeo Gigli, Franco Moschino, Gianfranco Ferré, Enrico Coveri a mnoho ďalších.
Carlo Capasa je prezidentom neziskovej promotérskej organizácie Camera Nazionale della Moda, ktorá v tomto roku oslavuje 60. výročie svojho založenia a vystupuje v postavení jedného z hlavných partnerov výstavy. Capasa povedal: „Táto výstava predstavuje návštevníkom jeden úžasný príbeh. História našej módy má ohromnú hĺbku a verím, že táto hodnotná výstava sa stane inšpiráciou pre mladú generáciu ambicióznych módnych návrhárov. Cena lístka je špeciálne prispôsobená študentom, módnym školám, mladým dizajnérom a nadšencom sveta módy. Disponujeme pozoruhodnou minulosťou, z ktorej máme možnosť veľa sa naučiť. Je úlohou mladej generácie, aby ju skutočne ocenila a vybudovala na jej základoch fantastickú budúcnosť.“
Zdroj: NYTimes
