Nový dokument o zberateľoch obrazov od Rembrandta nahliada do sveta tých, ktorí žijú s jeho majstrovskými dielami

Za posledné roky vzrástol záujem o diela starých majstrov a potvrdzujú to aj aukčné domy, ktoré si všimli, že ešte stále existujú ľudia, ktorí sú ochotní zaplatiť za staré majstrovské diela takmer toľko peňazí, koľko sa dáva za obrazy moderného umenia.

No kto presne sú kupcovia týchto historicky významných umeleckých diel? To nám odhalí nový dokument My Rembrandt, režírovaný holandskou režisérkou Oeke Hoogendijk, ktorá si zaumienila rozpovedať príbehy zberateľov vlastniacich diela jedného z najvýznamnejších majstrov zlatého holandského umenia 17. storočia.

Film začína scénou vo vnútri škótskeho zámku, ktorý patrí, ako sa neskôr dozvedáme, vojvodovi z Buccleuch, jedného z najväčších európskych vlastníkov pozemkov. Kamera sa pomaly posúva po Rembrandtovom obraze Čítajúca stará žena, ktorý visí vysoko nad kozubom v čitárni. Vďaka záberom z blízka je vidieť ťahy štetcom, ktoré tvoria ženine ruky, jej čepiec a oči. Vojvoda neskrýva svoje uznanie: “Je tou najsilnejšou osobou v dome,” a v zápätí sa pýta: “Ako to len urobil? To neviem, ale myslím si, že to cítime z nášho najhlbšieho podvedomia.”

Hoogendijk sa podarilo do dokumentu zlákať najväčších zberateľov, ktorí si svoje súkromie prísne strážia, najmä keď príde na otázky ohľadom toho, čo vlastnia. Okrem vojvodu z Buccleuch sa vo filme objavia ďalší významní zberatelia ako Rose-Marie a Eijk van Otterloo, ktorí sú od roku 2012 pravidelne v rebríčku ARTnews Top 200 zberateľov, Eric de Rothschild, ktorý bol v tomto rebríčku od roku 1991 do roku 2018, americký zberateľ Thomas Kaplan a Jan Six XI, holandský aristokrat, ktorý je jedným z hlavných hrdinov tohto dokumentu.

Tento dokument však ukazuje príliš veľa príbehov, čo napokon hrá v jeho neprospech a film sa stáva skôr sériou prepletených medailónov ako celistvým dokumentom. Napriek netradičnému pohľadu režisérky nie je celkom jasné, aká je jej vodiaca dejová línia, ktorú je počas filmu občas veľmi ťažké sledovať.

Postupne spoznávame Sixa, obchodníka s umením, ktorý nás privedie za rodinou van Otterloo, ktorej sa snaží predať obraz s náboženskou scénou, o ktorej tvrdí, že by mohla byť od Rembrandta. V ďalšom zábere vidíme vojvodu z Buccleuch, ako dáva dole svoj obraz a zvažuje jeho premiestnenie do inej časti zámku.

Kaplan, ktorý na rozdiel od ostatných nemá ani jedno diel zo svojej zbierky umeleckých diel doma, navštívi otvorenie výstavy diel z jeho zbierky v parížskom múzeu Louvre. Priznáva sa, že v istom momente vnímal svoju zberateľskú vášeň ako skutok vulgárneho materializmu. No približne päť rokov získaval do svojej zbierky spolu s manželkou Daphne v priemere jedno dielo za týždeň, vrátane 10 malieb od Rembrandta. V jednom momente sa dokonca priznáva, že potom, čo si kúpil Rembrandtovu maľbu Žena v bielom čepci, uvedomil si, že má “zákonné právo dotknúť sa ho” a zašiel až tak ďaleko, že dal žene na obraze pusu na ústa.

V ďalšom príbehu sa dve múzeá Louvre a Rijksmuseum v Amsterdame hádajú o to, kto dostane dva portréty od Rembrandta, ktoré chce de Rothschild a jeho brat predať za €160 miliónov. Potom, ako sa hádka vystupňuje do diplomatickej nočnej mory, sa zástupcovia múzeí dohodnú na tom, že si obe maľby kúpia spoločne.

Súvisiace: Nové výstavné priestory Superblue otvoria výstavou umelcov ako je Es Devlin, James Turrell a iných

Medzi mnohými vedľajšími príbehmi dokumentu je tým hlavným o Jánovi Sixovi, ktorý chce dokázať, že nie je snobským holandským aristokratom, ale dôležitým učencom s citom pre rozpoznanie majstrovských diel Rembrandta, nad ktorými ostatní ani len nepremýšľali.

Ako dôkaz uvádza udalosť z roku 2016, keď si počas prezerania katalógu aukčného domu Christie’s všimol neznámu maľbu muža s čipkovaným golierom. Bol rozhorčený, keď si prečítal, že aukčný dom pripísal autorstvo tohto obrazu s menom Portrét mladého muža, do “Okruhu Rembrandtových učňov.” Six veril, že tento obraz namaľoval majster sám. (Článok v magazíne New York Times z roku 2019 podrobne rozobral, prečo by obraz nemohol byť namaľovaný nasledovníkom Rembrandta, ktorý v tých rokoch (1630) ešte nebol slávny, a tým pádom nemohol mať dielňu plnú učňov.)

Six sa rozhodne dokázať, že maľba, za ktorú zaplatil €153 000, je dielom Rembrandta. S týmto úmyslom vyhľadá uznávaného znalca Rembrandtových diel, Ernsta van de Weteringa, ktorý si nie je istý, či je to jeho dielo. Six následne osloví ďalších expertov, ktorí sa vyjadria, že by to mohol byť Rembrandt, no dodávajú, že potrebujú viac času na jeho preštudovanie. Momentom s najvýpovednejšou hodnotou je scéna, v ktorej sa Six sťažuje, že mu znalci nechceli overiť maľbu na mieste.

Napokon Six predsa len dokáže, že maľba, ktorú kúpil, je dielom Rembrandta. Svoje víťazstvo si veľkolepo vychutnáva vydaním knihy, v ktorej v podstate vraví kritikom: “Ja som vám to hovoril.” No dokument vnáša v posledných minútach do oprávnenosti tohto víťazstva pochybnosti. Dozvedáme sa totiž o obrovskom škandále, ktorý rozhádal holandský umelecký svet. Ďalší obchodník s umením, Sander Bijl, totiž obvinil Sixa z tajnej dohody na tom, že spoločne kúpia čerstvo rozpoznané dielo Rembrandta.

Film sa sústredí výlučne na hádku Sixa s druhým obchodníkom, pričom výstrednosti Kaplana alebo boj múzeí Louvre a Rijksmuseum by si zaslúžili viac pozornosti. No dokument My Rembrandt je viac menej miš-mašom, ktorý v konečnom dôsledku ukazuje bohatstvo tých, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť veľkú sumu za majstrovské diela bez toho, aby o nich odhalil čosi viac.

Zdroj: ARTNews