Pandémia ochromuje africkú prírodnú turistiku. Kontinent aktuálne hľadá riešenia

Prudký pokles návštevníkov poškodzuje africké modely ochrany divočiny.

Obmedzenie turizmu už teraz ničí živobytie mnohých ľudí v Afrike a má potenciál zapríčiniť prudký nárast pytliactva, ktoré môže vo veľmi veľkej mire zasiahnuť divočinu na tomto kontinente. Keďže peniaze rýchlo dochádzajú, zamestnávatelia znižujú mzdy a ľudia si hľadajú alternatívne zdroje obživy, a aby nakŕmili svoje rodiny, ale aj zarobili, nelegálne lovia veľkú aj malú zver.

Tvrdenie, že vzostup pytliactva je deštruktívnym iba pre Afriku, je očividné podhodnotenie situácie. Tieto zvieratá nie sú dôležité iba pre ekosystém, ale uchvátili aj medzinárodných cestovateľov z vyšších kruhov, ktorí svojimi návštevami podporujú úsilie ochranárov. Iba na tomto mieste môžete zažiť okamihy, ktoré nezažijete nikde na Zemi, ako je napríklad pozorovanie stáda slonov osviežujúcich sa v mláke vody, a veľa luxusných safari rezortov pomáha takéto okamihy chrániť.

Súvisiace: Tri luxusné spoločnosti, ktoré vás vezmú na online safari jazdu

Turizmus prináša do afrického priemyslu 167 miliárd dolárov a zamestnáva okolo 24,6 miliónov ľudí. Národné parky a rezervácie, ktoré chránia divočinu pred pytliakmi, sú takmer úplne finančne závislé od medzinárodného turizmu. Kým niektoré africké národy sú dlhodobo kritizované za nadmerný turizmus, existuje niekoľko príkladov, ktoré dokazujú, že udržateľný turizmus môže mať pozitívny dopad. Rwanda a Botswana poznajú výhody turizmu s miernym dopadom na životné prostredie, kde menej hostí zaplatí viac za to, aby si mohlo vychutnať poloprázdnu divočinu.

Teplovzdušný balón nad stádom zebier v národnej rezervácii Maasai Mara National Reserve, Keňa.

Model ochrany prírody ukazuje, ako môžu miestni obyvatelia priamo prosperovať z turistických aktivít. V modely ochrany prírody v rámci Mara Conservancies, na severe od národnej rezervácie Maasai Mara v Keni, sa komunitou vlastnená pôda prenajíma luxusným hoteliérskym spoločnostiam, ktoré na nich za účelom podpory vnímavého cestovného ruchu, vybudujú biotopy pre voľne žijúce zvieratá. Získané peniaze sa dávajú naspäť komunite (v roku 2019 vďaka tomu zarobilo 15 000 vlastníkov pôdy okolo 4,9 miliónov dolárov). Navyše tento model vytvára pracovné miesta a chráni krajinu. Toto všetko je však momentálne ohrozené, keďže ľudia prichádzajú o prácu a poplatky za prenájom pôdy klesajú.

Ešte začiatkom tohto roku, keď koronavírus nebol ničím iným ako podivnou chrípkou z Wuhanu, nažívali miestni, turisti a divočina v rámci modelu Mara Conservancies šťastne bok po boku. Podmanivé boli najmä pohľady na zvieratá, ako napríklad na leoparda lezúceho po strome, či lenivého leva oddychujúceho na vrchu termitiska, so žiadnymi ďalšími safari autami na obzore a to vďaka tomu, že tieto rezervácie sú súkromné. Je to revolučný, no krehký systém. Ak sa turizmus kvôli Covidu-19 vytratí, komunitní vodcovia sa môžu rozhodnúť neobnoviť zmluvy o prenájme pôdy, predovšetkým z praktického dôvodu: zem, ktorá by sa využila na ochranu divočiny, sa využije na chov dobytka.

Súvisiace: 10 luxusných rezortov v ktorých zažijete safari z bazénu

Tento model by mohol byť podporený prostredníctvom finančných príspevkov od bohatých darcov alebo spoločností, ako sú napríklad Disney, ktorá kvôli tvorbe svojho filmu Leví kráľ z roku 2019 strávila týždne výskumom v Keni. Tento film im napokon zarobil 1,6 milirady dolárov, z čoho štúdio venovalo 2,9 miliónov dolárov fondu s označením Lion Recovery Fund od Wildlife Conservation Network. Bol to síce správny krok, no predstavuje menej ako 1 percento celkového výnosu z tohto filmu. Mohla by spoločnosť a jej podobní, nasmerovať väčšiu časť svojej moci a zárobkov do jedného z týchto luxusným turizmom overených modelov, ktoré uchovávajú nielen divočinu ale aj ekonomiku?

Vandrujúce nosorožce a antilopy v Juhoafrickej republike.

Čo pandémia odhalila je skutočnosť, že turizmus nemôže a ani by nemal, byť jedinou odpoveďou. Výskumníci na univerzite African Leadership University, ktorí vzdelávajú mladých v oblasti ochrany africkej divočiny, hľadajú alternatívne ekonomické riešenia, ako napríklad výroba nedrevných lesných výrobkov (ako bambuncké maslo v Ghane), chov divých zvierat pre konzumáciu a samozásobiteľský rybolov.

Pravdou ale zostáva, že pre tento problém neexistuje rýchla náprava. Iba čerstvá naliehavosť investovať do udržateľných riešení. Diverzifikácia neznamená koniec turizmu v africkej divočine, ale je to asi najlepšia cesta, ako ho zachrániť.

Zdroj: NYTimes

Mohlo by sa Vám páčiť

facebook facebook
Facebook
Ďakujeme, že zotrvaním na stránke súhlasíte s používaním cookies.