Americká agentúra pre ochranu životného prostredia v priebehu tohto roka zrušila svoje online rozhranie, v rámci ktorého boli uverejňované správy týkajúce sa klimatických zmien. 17 amerických miest následne odpovedalo veľavravným krokom. Každé z nich začalo zverejňovať tieto informácie na vlastných stránkach miestnej správy.
Tento krok bol symbolom tichej revolúcie. Mestá sa v čoraz väčšej miere začínajú zaoberať otázkami environmentálnych, sociálnych a ekonomických zmien.
Najnovšie inovačné technológie v mestách boli predstavené na nedávnom podujatí Greenbuild, ktoré sa venuje zeleným budovám a trvalo udržateľnému rozvoju. Na podujatí sa zúčastnilo mnoho hráčov v sektore environmentálnych technológií, od architektov a inžinierov až po správcov škôl a nemocníc.
Niektoré riešenia prezentované na podujatí boli skutočnými novinkami. V rámci kancelárie starostu mesta Boston funguje tím odborníkov s názvom New Urban Mechanics, ktorý sa špecializuje na využívanie nízkonákladových riešení a technológií s cieľom zveľadenia životného prostredia. Táto skupina predstavila projekt nazvaný ako Stairs of Fabulousness. Jedná sa o zatraktívnenie exteriérového dizajnu bostonskej radnice. Navrhované riešenie je veľmi jednoduché. Autor projektu využil obyčajnú lepiacu pásku s dúhovým sfarbením a ozdobil ňou fádne schody budovy. Ďalšie projekty predstavené na podujatí mali síce hlbší účel, ale renovácia schodov dokonale symbolizuje snahu o zvýšenie kvality života a angažovanosti bežných občanov veľkých miest. Väčšina projektov sa tiež zameriavala na pretváranie mestských priestorov, s ktorými sa ľudia dostávajú do kontaktu vo svojom každodennom živote. Pozrite sa na päť projektov a trendov, ktoré majú potenciál zmeniť tvár miest budúcnosti.
Stavby pre ľudí
Mestské plánovanie sa v súčasnosti už neriadi potrebami automobilovej dopravy. Neil Angus, ktorý má na starosti plánovanie dlhodobo udržateľnej mestskej štvrte v Bostone, povedal: „Centrálnym prvkom dnešnej mestskej architektúry je dizajn orientovaný na ľudí. Ten samozrejme stále počíta s prítomnosťou automobilov, ale obyvatelia sú na prvom mieste.“
Angus ďalej povedal: „Presadzujeme dizajnérske riešenia na úrovni chodcov. Snažíme sa budovať užšie cesty a umiestňovať budovy bližšie k ceste a k sebe navzájom. To bude mať za následok, že ľudia si budú tiež bližší.“ Jeho návrhy ďalej zahŕňajú princípy ako blízkosť k obchodu s potravinami a k zastávkam mestskej hromadnej dopravy, energeticky úsporné zelené budovy, mestskú zeleň, stromy lemujúce ulice a cyklistické chodníky.
V bostonskej štvrti Dorchester sa nachádza oblasť Talbot-Norfolk Triangle (TNT), ktorá propaguje renováciu zanedbávaných verejných priestorov v podobnom duchu. David Queeley, ktorý je zamestnancom miestnej developerskej spoločnosti, sa vyjadril: „Pristúpili sme k situácii z druhého konca. Prečo by nemohol prebehnúť takýto vývoj aj v chudobnejšej štvrti?“
Iniciatívu v tejto štvrti sčasti podnietila linka nadzemnej železnice, ktorá bola vybudovaná pozdĺž jednej z jej hraníc. Developerská spoločnosť pristúpila k renovácii neobývaných budov a využívaniu ekonomických príležitostí, ktoré priniesla nová linka mestskej hromadnej dopravy. Zároveň sa však snaží nenarušiť každodenný život prítomných dlhodobých rezidentov. Doteraz tu bolo vybudovaných už aspoň 100 cenovo dostupných obytných jednotiek.
Queeley povedal: „Boston zaznamenáva najväčšiu platovú nerovnosť na území Spojených štátov a populácia mesta starne nadmerným tempom. Naše riešenie musíme aplikovať čo najskôr.“
Revitalizácia mestských priestorov sa nesie v duchu inovácie a inklúzie všetkých skupín obyvateľov. Queeley vyhlásil: „Organizácia The Men of Color Initiative rieši otázku nezamestnanosti mužov v oblasti TNT, ktorá dosahuje až takmer 50%. Viac ako 500 domácností bolo zrekonštruovaných za cieľom zvýšenia energetickej efektivity. Bezpečnosť chodcov v tejto štvrti spadá pod agendu bostonskej iniciatívy Slow Streets, ktorá zaviedla maximálnu povolenú rýchlosť v uliciach mesta na úrovni 32 kilometrov za hodinu. Rezidenti a aktivisti sa podieľali na budovaní parku, ktorý sa stal priestorom pre rôzne aktivity obyvateľov, pouličné umenie a mestské poľnohospodárstvo. Autobusové zastávky boli vybavené zelenými strechami a nové pracovné pozície vznikli aj v rámci programu vysádzania stromov.“
Zdravie a wellness
Až 90% svojho času trávime vo vnútorných priestoroch. Architektonický dizajn a jeho vplyv v rámci pracovného prostredia, škôl a nemocníc sa preto stal ďalším objektom dôkladného výskumu.
Centrum Healthy Buildings pôsobí pri Harvardovej univerzite a vo svojich štúdiách zistilo, že zelené budovy so zdokonalenou ventiláciou a optimálnymi teplotnými podmienkami majú zásadný vplyv na zdravotný stav ich obyvateľov. Ľudia, ktorí sa každodenne zdržiavajú v takýchto budovách, dosahujú v testoch kognitívnych funkcií až o 26% lepšie výsledky. Vyššie vystavenie dennému svetlu a umelé svetlo obohatené o modrú zložku spektra tiež prispievajú k všeobecnej kvalite spánku.
Pod drobnohľad výskumníkov sa dostávajú aj chemické látky, ktoré sa používajú v stavebných materiáloch a nábytku, a hromadia sa v ľudských organizmoch a v okolitom životnom prostredí. Odborníci na Harvardovej univerzite žijú podľa svojho učenia. Neustále znižujú obsah „problematických chemikálií“ vo svojom prostredí, čo nedávno potvrdili nákupom nábytku bez spomaľovačov horenia.
Spoločnosti Facebook a Kaiser Permanente prisľúbili v tejto oblasti vyvinúť rovnakú snahu. Larry Page, spoluzakladateľ spoločnosti Google, je známy svojim zanietením nasmerovaným proti látkam znečisťujúcim životné prostredie. Google navyše možno čoskoro zverejní databázu, ktorá bude hodnotiť jednotlivé produkty podľa ich vplyvov na zdravie a transparentnosti. Architekti spoločnosti Perkins + Will vyzývajú dizajnérov, aby dodržiavali odporúčania uvedené v „preventívnom zozname“ a vyhýbali sa napríklad rôznym antimikrobiálnym látkam.
Nová zeleň
Územní plánovači neustále hľadajú nové kreatívne spôsoby, ktorými by znovu prepojili mestá s prírodou. Táto iniciatíva sa nie vždy obmedzuje iba na zakladanie nových parkov. Jonce Walker, ktorý je zodpovedným za dlhodobo udržateľný dizajn v meste New York, považuje malé zelené priestory za akúsi „akupunktúru“ namierenú voči obyvateľom miest. Povedal: „Malé a strategicky umiestnené zelené plochy poskytujú útočisko a úľavu ľuďom, ktorí žijú vo veľkých mestách. Musíme byť opatrní, aby sme nevytlačili prírodu z miest. Práve naopak, mali by sme s ňou prehlbovať svoj kontakt.“
Walker ďalej dodal, že najlepšie umiestnené zelené plochy majú istý prvok prekvapenia. Nachádzajú sa na miestach, kde ich ľudia najmenej čakajú. Zároveň im ponúkajú priestor pre úvahu a možnosť zastaviť sa a obdivovať krásu prírody.
Walker poukázal na projekty ako Paley Park a PARK(ing) Day, ktoré si kladú za cieľ premeniť parkoviská na dočasné verejné zelené plochy. Táto iniciatíva začala v San Franciscu a v súčasnosti sa rozšírila aj do ostatných miest. Podobný cieľ má aj newyorský projekt Street Seats, v rámci ktorého sa do ulíc inštalujú lavičky obklopené krajinárskymi prvkami. Walker vysvetlil: „Berieme časť ulíc autám a vraciame ju ľuďom.“ V Brooklyne sa realizuje projekt 2,000 Gallon Project, v rámci ktorého sa do verejných priestorov umiestňujú stromy vysadené v odpadkových košoch. Tie majú za úlohu presmerovať dažďovú vodu, ktorá by v opačnom prípade spôsobila preplnenie a pretekanie mestskej kanalizácie. Walker potvrdil, že „takýto dizajn naplno zapája prírodu do industriálnych častí mesta a riešenie je dokonca mobilné.“
Vysádzanie stromov je permanentným riešením. Washington a tucet ďalších miest si zaumienilo, že pokryje až 40% svojej plochy korunami stromov. Washington sa už blíži k naplneniu tohto cieľa, pričom pokrytie zeleňou predstavuje v súčasnosti 38,7%. Aktuálne sa začína zameriavať na záchranu vzácnych a výnimočne starých stromov, ktorých kmene dosahujú priemer až 250 centimetrov. V priebehu minulého roka sa v tomto meste vysadilo viac než 12 000 nových stromov.
Súvisiace: Spoločnosť BMW predstavila nový „Hyperloop“ pre cyklistov
Plánovanie s klimatickými zmenami
Búrka Sandy bola jednou z najhorších v histórii Spojených štátov a v roku 2012 zanechala obrovské škody napríklad v newyorskej mestskej časti Manhattan. To primälo mestá k opatreniam, v rámci ktorých sa začali pripravovať na zvyšujúcu sa hladinu morí, častejšie búrky a záplavy. San Francisco sa v roku 2014 stalo prvým mestom, ktoré vytvorilo oficiálnu funkciu odborníka na ochranu pred klimatickými zmenami. Na rovnaký krok sa následne odhodlalo 84 ďalších svetových miest. Posledná hurikánová sezóna bola obzvlášť zničujúcou a boli sme svedkami katastrof v Houstone, Miami a Portoriku. V dôsledku tejto skutočnosti sa snaha v tejto oblasti ešte zintenzívnila.
Washington napríklad hlási, že hladina mora na pobreží mesta stúpla za posledných 100 rokov o 28 centimetrov. Predpovede hovoria o tom, že do roku 2080 sa bude hladina nachádzať vyššie až o 101 centimetrov.
Projekt Climate Ready DC má v pláne čeliť zvyšujúcej sa hladine mora a zvýšenému úhrnu zrážok a riziku ničivých búrok. Iniciatíva zahŕňa 77 konkrétnych riešení, medzi ktoré patrí napríklad zvyšovanie počtu zelených striech, zhromažďovanie dažďovej vody, vytváranie lokálnych sietí pre dodávky vody a energie, zdokonaľovanie odolnosti budov a infraštruktúry a vytváranie takzvaných „ochladzovacích centier“. Sem by sa mohli uchýliť ľudia, ktorých domovy nie sú vybavené klimatizačnými systémami. Mesto totiž predpovedá, že v nastávajúcich rokoch nastane dva až trikrát viac nebezpečne horúcich letných dní.
Nulový odpad
Teória o nulovom odpade, spotrebe vody a energie sa zvykne nazývať ako svätá trojica dlhodobo udržateľného životného štýlu. Jej symbolom sú takzvané „živé budovy“. Budova Bullitt Center v meste Seattle prevádzkuje strešný systém na odchytávanie dažďovej vody, kompostovacie toalety a energiu získava zo solárnych panelov.
Až 200 komerčných budov na území Spojených štátov v roku 2016 vyhlásilo, že funguje v súlade so štandardom nulovej spotreby energie. To znamená, že pokrývajú všetky svoje energetické náklady prostredníctvom vlastných obnoviteľných zdrojov. K rovnakému princípu sa hlási čoraz viac škôl a komplexov, pričom tieto postupy zároveň využívajú v procese vzdelávania.
V Oregone sú budovy zodpovedné až za 30% energetických nákladov štátu a princíp nulovej spotreby sa tu čoskoro stane povinnou normou. K októbru roku 2023 budú musieť všetky nové budovy naplno využívať solárnu energiu. Obyvatelia 50 štátov USA a Nemecka si môžu v súčasnosti overiť potenciál svojich domovov vo vzťahu k využívaniu solárnej energie prostredníctvom projektu Project Sunroof, ktorý realizuje spoločnosť Google.
Zdroj: NYTimes, NationalGeographic
