Skúste si spolu so mnou predstaviť kabelku, ktorá je dosť pevná na to, aby sme v nej celý deň mohli prenášať notebook alebo plné fľaše vody. V prípade, že ju už viac nechcem používať, pokojne ju môžem hodiť na kôpku kompostu a kabelka sa rozloží.
A aby toho nebolo málo, táto kabelka sa nikdy žiadneho zvieraťa ani len nedotkla. Vegánska koža, bez násilia a krutosti na zvieratách a k tomu šetrná k životnému prostrediu ako náhrada zvieracej a syntetickej kože (vyrobenej z plastov), je už nejaký čas zázrakom pre koncept udržateľnej módy. Práve teraz sa môže toto alternatívne riešenie dostať z laboratórií až do vašich šatníkov, pričom zdroj a pôvod vegánskej kože vás môže milo prekvapiť: jednoducho to, čo nájdeme v lese.
Podhubie, teda systém vláknitých korienkov húb, je pretvárané do oblečenia, kabeliek alebo remienkov na hodinky, pričom uhlíková stopa tejto výroby je oveľa nižšia ako keby boli použité zvieracie kože alebo plasty. Tieto produkty sú okrem iného aj oveľa trvácnejšie a zároveň vyrobené z materiálov, ktoré neznečisťujú životné prostredie a nehromadia sa na smetiskách.
Zatiaľ tieto produkty ešte nie sú uvedené na trh a nemožno si ich kúpiť, ale experti tvrdia, že takéto materiály majú obrovský potenciál a mohli by narušiť trh so zvieracou a syntetickou kožou. A ešte k tomu je ich vzhľad unikátny a koža je prijemná na dotyk. Antoni Gandia, odborník, ktorý pracuje ako vedecký konzultant pre spoločnosti vyvíjajúce materiály s použitím húb, poznamenal: „Dotknite sa jej a na pocit je hrejivá, nie plastická a umelá.“
Koža vyrobená z húb má rovnakú štruktúru, akú nájdeme aj u skutočnej kože. Má rovnaké vlastnosti, ako napríklad pórovitosť, pretože tú môžeme pozorovať aj u samotných húb. Dajú sa nájsť aj drobné nedokonalosti, ktoré sa nevyskytujú napríklad na syntetickej koži.
V septembri sa vo vedeckom časopise Nature Sustainability (Udržateľnosť prírody) v spolupráci s odborníkom Antonim Gandia objavil opis postupu vzniku tohto materiálu. Najprv huby rastú na organických hmotách, ako napríklad na pilinách, neskôr vytvoria akúsi podložku a následne sú upravené tak, aby začali produkovať koženkový materiál. Tento medziprodukt sa následne farbí, zmäkčuje, opracováva, alebo sú do neho vtláčané rôzne vzory a vo veľkosti približne 2,5 metra štorcového je pripravený na použitie. Tento proces je relatívne rýchly, keďže rast podhubia do požadovaného stavu trvá podľa štúdie aj menej ako týždeň.
Uhlíková stopa
Vzrastajúci záujem o produkty bez použitia materiálov získaných zo zvierat spôsobil, že módny priemysel sa už nejaký čas snažil prísť s alternatívou k pravej koži. Avšak na rozdiel od kožušín, ktoré sú momentálne striktne odsudzované, lesk kože je tu hlbšie zakorenený. Možno aj preto, že globálny obchod s kožou má hodnotu takmer 85 miliárd eur.
Produkcia koženky závisí na prísune koží z fariem s dobytkom, ktoré sú najväčším producentom skleníkových plynov a hnacou silou odlesňovania, pretože lesy musia ustúpiť pasienkom. Kožný priemysel okrem iného používa aj nebezpečné chemikálie a produkuje obrovské množstva odpadu, ktorý vzniká pri opracovávaní surovej kože. Väčšina kože, ktorá je označovaná ako „vegánska“, je zmesou polyvinyl chloridu (PVC) a polyuretánu (PU) alebo inej formy prírodného materiálu a polyuretánu (PU).
Aj keď má tento druh syntetickej kože menej negatívny dopad na životné prostredie a samozrejme nevyužíva materiály živočíšneho pôvodu, podľa štúdie Nature Sustainability, sa v procese manufaktúry objavili nebezpečné chemikálie a fosílne palivá. A ako väčšine plastov aj tomuto podľa výskumu trvá aj niekoľko storočí kým sa rozloží.
Naproti tomu, materiál získaný z obyčajných húb má nespochybniteľné výhody pre životné prostredie. Ako naznačuje výskum, rast húb je z pohľadu uhlíkovej stopy absolútne neutrálny, keďže huby efektívne zachytávajú a skladujú molekuly uhlíka, ktoré by sa za iných okolností dostali do atmosféry. Na rast si nevyžadujú svetlo a okrem použitia energie pri sterilizácii surových materiálov, sa žiadny iný druh energie alebo svetla na ich úpravu nevyžaduje. Čistá a neošetrená koža z húb je tiež biologicky rozložiteľná. Gandia uviedol: „Môžete ju hodiť do záhrady. Možno to potrvá aj dva roky, ale predsa sa táto koža rozloží.“
„Pod lesom“
Niekoľko začínajúcich podnikateľov sa spolieha práve na dopyt konzumentov po tejto pravej vegánskej koži vyrábanej z húb. Okolo 66% respondentov z USA sa v prieskume vykonanom konzultačnou firmou McKinsey & Company vyjadrilo, že pri nákupe luxusného tovaru zvažujú aj udržateľnosť priemyslu.
Kalifornská spoločnosť MycoWorks je pravdepodobne najbližšie k produkcii komerčne dostupného produktu vďaka biomateriálu Reishi vyrobeného z húb. Spoločnosť tvrdí, že kvalita a estetika Reishi je porovnateľná s klasickou kožou a svoje prvé produkty uvedie na trh v najbližších mesiacoch v spolupráci so špičkovými značkami.
Sophia Wangová – spoluzakladateľka spoločnosti, uviedla: „V nasledujúcom roku sme sa zaviazali k úplnému zásobovaniu týchto značiek a teraz rozširujeme produkciu, aby sme v budúcnosti mohli poskytnúť Reishi ešte väčšiemu množstvu značiek a dizajnérov.“ Wangová ale odmietla zverejniť mená spoločností, s ktorými spolupracujú.
Wangová založila firmu s umelcom a dizajnérom Philipom Rossom, ktorý začal huby spracúvať do materiálov kvôli svojej vlastnej práci ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Talianska firma Mogu, ktorá je rivalom spoločnosti MycoWorks, bola takisto založená dizajnérom Mauriziom Montaltim.
Wangová ďalej poznamenala: „Vyžaduje si to umelcovo starostlivé pozorovanie a zostrojenie experimentov s použitím živnej pôdy, aby sme boli schopní zamerať našu pozornosť nad rámec samozrejmosti, teda húb, ktoré nájdeme bežne v potravinách alebo počas prechádzky v lese. Musíme preskúmať mimoriadne schopnosti húb, ktoré sú schované pod zemou lesa.“
Iné začínajúce firmy, ktoré pracujú s materiálmi na báze húb, sú napríklad newyorská Ecovativ a Mycotech so sídlom v Indonézií. Niektoré spoločnosti experimentujú s koženkovým materiálom vyrobeným z rastlín, ako napríklad firma Piñatex, ktorá využíva vlákna z ananásových listov a kolagén – bielkovina, ktorá sa vyskytuje aj v kravskej koži. Zoa je náhradou kože vypestovanou v laboratóriu z geneticky modifikovaných buniek kvasiniek.
Výzvy
Časopis Nature Sustainability uvádza, že jednou z najväčších výziev pre tento typ kože je výroba jednotného kusu materiálu s konzistentnou hrúbkou, vzhľadom a farbou. Je potrebné nájsť rovnováhu medzi trvácnosťou a schopnosťou rozkladu.
Montalti, zakladateľ podniku Mogu, povedal, že hoci sa venujú vývoju sľubných prototypov, ešte to stále nie sú produkty. Poznamenal: „Inovácie potrebujú čas, aby priniesli ľuďom to, čo hľadajú.“ Porovnáva tento proces s vývojom Lycry – pružného vlákna kombinovateľného s bavlnou alebo nylonom. Lycre dokonca trvalo viac ako desaťročie kým sa stala bežne využívanou pri výrobe oblečenia.
„Sme schopní vytvoriť veľmi konzistentné surové materiály a spoločne s našimi partnermi – s módnym priemyslom a luxusnými spoločnosťami , môžeme pracovať bok po boku na transformácií surových materiálov, od kvasenia húb až k fyzickým a použiteľným produktom.“
Montalti ďalej uviedol: „Možností je mnoho, ale v realite je náš hrubý produkt ako akýkoľvek iný prírodný výrobok – predmet podlieha transformácii alebo degradácii,“ … „Ale to nie to, čo trh hľadá. Trh sa zvyčajne snaží nahradiť živočíšny produkt.“
Spoločnosť už dokončuje protokoly o najlepšom spôsobe poťahovania a úpravy materiálu, aby bol trvácnejší – proces je porovnateľný so stužovaním klasickej kože. Síce nepredpokladá, že produkt uvedú na trh v najbližších 12 až 18 mesiacoch, ale Montalti má ambiciózne plány do budúcnosti. Jedného dňa vraj bude možné vypestovať kúsky oblečenia alebo doplnkov priamo z húb, hovorí, a nie len predávať kusy látok vyrobené z podhubia.
Gandia súhlasí a podľa neho raz bude existovať svet, v ktorom si budeme môcť vypestovať vlastnú koženú bundu, hrubšiu na miestach najviac opotrebovaných, ako napríklad na rukávoch. „Je to unikátny materiál jediný svojho druhu.“
Zdroj: BuzzFeed, Yahoo
