Americký národný úrad pre ekonomický výskum koncom decembra minulého roku zverejnil správu o tom, že prvorodené deti sú obvykle inteligentnejšie, omnoho úspešnejšie a bohatšie ako ich súrodenci.
Správa, ako jeden z možných dôvodov uvádza skutočnosť, že rodičia sa síce v maximálnej miere sústredia na výchovu svojho prvého potomka, no k druhej ratolesti už často nepristupujú s rovnakým entuziazmom.
Sandra E. Blacková, profesorka ekonómie na Texaskej univerzite v meste Austin, zdôraznila výskum realizovaný spolu s jej kolegami v priebehu roka 2004. Uviedla, že skupina výskumníkov spoločne zhromaždila údaje pojednávajúce o tom, že poradie narodenia detí môže vysvetľovať rozdiely v ich výkone v rámci školského prostredia, vo výške príjmu, inteligencii a v osobnostných črtách.
Vedecký prístup k poradiu narodenia súrodencov je však mimoriadne diskutabilnou témou – vedci sa vo väčšine prípadov totiž nedokážu zhodnúť na tom, či poradie, v ktorom súrodenci prichádzajú na svet, má reálny vplyv na ich životnú úspešnosť.
Súvisiace: Spoločnosti poskytujúce súkromné lietadlách ponúkajú jedinečné zážitky pre deti bohatých
Prehľad štúdií z roku 2015, ktorý zahŕňa približne 272 000 účastníkov, uvádza, že rozdiel v IQ a charakteristike osobnosti je taký malý, že sa takmer blíži k zanedbateľným hodnotám, čo odporuje výsledkom prieskumov realizovaných po dobu niekoľkých desaťročí. To znamená, že aj keď je poradie narodenia naviazané na faktory ako zamestnanie či výška mzdy, dôvodom nie je skutočnosť, že prvorodené deti sú inteligentnejšie, alebo napríklad extrovertnejšie.
Brent Roberts, autor jednej z významnejších štúdií, vysvetlil: „Keď vedľa seba posadíte ľudí, ktorých poradie narodenia je odlišné, nebudete schopní pozorovať žiadne výrazné zmeny v ich osobnosti. Tieto zmeny sú totiž minimálne a nie každý je schopný všímať si ich.“
Blacková na druhej strane vyzdvihla ďalší prieskum, na ktorého realizácii sa podieľala. Jeho výsledky totiž ukazujú, že rozdiel v inteligenčnom kvociente medzi prvorodeným a druhorodeným dieťaťom predstavuje približne 3 body, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadľuje na 2% rozdieloch v ročných príjmoch. Výsledky tejto štúdie sa zakladajú na analyzovaní kognitívnych testov mladých nórskych mužov, ktorí boli testovaní pri vstupe do národných armádnych zložiek.
Blackovej výskum navyše vysvetľuje, že prvorodené deti s omnoho väčšou pravdepodobnosťou zastávajú pozície vedúcich manažérov podnikov, kým neskoršie narodení potomkovia sú oveľa častejšie riaditeľmi vlastných spoločností.
Výskum tejto uznávanej profesorky sa okrem toho zameriaval aj na povahové črty skúmaných ľudí. Blacková tak zistila, že neskôr narodení jedinci dosahovali v uvedených vstupných testoch podstatne nižšie výsledky v rámci oblastí ako emočná stabilita, extrovertnosť a ochota prevziať iniciatívu.
Výskum naznačuje, že rodičia venujú pri druhorodených deťoch menšiu pozornosť školskej príprave
Aká je teda úloha rodičov pri vzniku rozdielov medzi ich potomkami? Blacková odkazuje na výskum, ktorého výsledky hovoria o tom, že rodičia sa pri druhorodených deťoch v omnoho menšej miere zaoberajú ich prípravou do školy.
V roku 2015 sa v odbornom časopise s názvom Journal of Population Economics objavil článok o tom, že prvorodené deti sú s oveľa väčšou pravdepodobnosťou trestané rodičmi za zlé známky v škole.
Blacková v nedávnom rozhovore uviedla: „Objavili sme niekoľko dôkazov o tom, že rodičia investujú do prvorodeného dieťaťa viac energie a prostriedkov. Zistili sme, že v omnoho väčšej miere im venujú čas pri riešení domácich úloh a príprave do školy.“
Napriek tomu tu však existuje jeden háčik.
Blacková dodala: „Problémom je, že v konečnom dôsledku však nedokážeme jednoznačne posúdiť, či sa skutočne jedná o vedomý rozdiel v prístupe rodičov k prvorodenému dieťaťu. Je totiž možné, že rozdiel je v samotných deťoch a rodičia naňho jednoducho reagujú.“
Súvisiace: Spoznajte deti najbohatších miliardárov z technologického priemyslu
Trestanie za zlé známky v škole nie je nevyhnutne tým najlepším spôsobom, akým môžu rodičia zabezpečiť budúci úspech svojich detí. Ak je však pravdou, že rodičia venujú prvorodenému dieťaťu podstatne viac pozornosti, dôvodom môže byť veľmi jednoduchý činiteľ. Takéto správanie by totiž mohlo naznačovať, že rodičia pri starostlivosti o svoje druhé dieťa skrátka nemajú toľko času a energie, ako mali pri prvorodenom potomkovi.
Je tiež dôležité poznamenať, ako uvádza Blacková, že rozdiely medzi súrodencami sú v drvivej väčšine prípadov podnietené okolitým prostredím a nie biologickými faktormi. To znamená, že každé dieťa na planéte prichádza na svet s rovnakou šancou na úspech. Sú to až prostredie a podmienky po narodení, ktoré zásadným spôsobom vplývajú na potenciálne smerovanie budúcnosti novonarodeného jedinca.
Zdroj: NYTimes
