Len niekoľko dní pred tým, než mali ruskí obyvatelia možnosť voliť v júnovom ústavnom referende (ktoré dosť pravdepodobne vydláždi cestu Vladimírovi Putinovi k tomu, aby ostal prezidentom až do roku 2036), vláda ohlásila zvýšenie daní pre zámožných Rusov. Spoločnosť to však vnímala ako populistické gesto.
Od januára 2021 budú ruskí obyvatelia zarábajúci viac ako päť miliónov rubľov ročne (čo je približne 61 000 eur) platiť 15% daň z príjmu. Ide o vôbec prvú zmenu 13% miery zdanenia, ktorú Putin predstavil pre všetkých Rusov ešte v roku 2001. Neprinesie však závratné sumy. Odhadovaný príspevok do štátnej pokladice bude totižto iba 60 miliárd rubľov, ktoré majú byť podľa slov Putina venované na pomoc chorým deťom.
Putinove populistické odôvodnenie zdanenia pritom dáva strategický zmysel. Značné množstvo Rusov sa totižto stále pohoršuje nad obrovským bohatstvom, ktoré získalo niekoľko ich spoluobčanov v 90. rokoch, a teda v čase, kedy sa krajina preorientovala z komunizmu na kapitalizmus. Je však viac než pravdepodobné, že tieto terče spoločenskej nenávisti nebudú reformou ovplyvnené.
Jedným z takýchto terčov je aj oceľový magnát Vladimir Potanin, ktorý sa od marca 2020 nachádza v čele ruského rebríčku miliardárov časopisu Forbes. Podobne, ako aj bohatstvo mnohých iných Rusov, aj to jeho utŕžilo tvrdý zásah v čase, kedy došlo k prudkému poklesu ceny ropy. Ten sa pritom prejavil začiatkom marca, ako dôsledok rozdelenia ciest Ruska a Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). V máji však časopis Forbes uviedol, že po tejto kríze nadobudol Potanin majetok vo výške až 5,6 miliárd eur, čím sa jeho celkové bohatstvo navýšilo zo 17,2 miliárd eur na 22,8 miliárd.
Súvisiace: Ruské peniaze vyzerajú byť pre Cyprus nevyhnutné
Životopis Potanina pritom zosobňuje úplne všetko, čo Rusov tak nesmierne rozhorčuje. V roku 1995 údajne vymyslel škandalózny privatizačný systém, z ktorého do značnej miery ťažil. Jednalo sa o systém aukcií hypoték, v ktorých sa dražilo niekoľko najväčších aktív krajiny za minimálne čiastky. Tento systém bol však dostupný iba pre hŕstku zasvätených.
Je možné konštatovať, že v súčasnosti je zastávanie pozície jedného z najväčších obchodných hráčov krajiny nesmierne lukratívne. Zároveň je to omnoho menej riskantné, ako sa verejnosť všeobecne domnieva. Je pravdou, že vplyv oligarchov na politickú moc sa v prvých rokoch Putinovej prezidentúry značne znížil. Mnoho z nich z krajiny zutekalo alebo bolo zadržaných. Aj napriek tomu ostáva faktom, že ak sa v Rusku stanete miliardárom, v porovnaní so skupinou najvyspelejších krajín sveta G7 je omnoho pravdepodobnejšie, že si tento status aj udržíte.
Zákrok v mene pomoci
Multimiliardári Ruska vedia, že v snahe ostať v Putinovej priazni musia využiť svoje postavenie a zaviazať sa k napomáhaniu údržby ruskej infraštruktúry. Boli však časy, kedy boli k takémuto správaniu doslova postrčení. Konkrétne sa tak stalo v roku 2008 po finančnej kríze, taktiež v decembri 2014 (kedy ruská mena skolabovala v dôsledku Krymskej krízy) a posledne aj v nedávnych mesiacoch, kedy je možné hovoriť o vážnej kríze koronavírusu.
Super bohatí však svojou troškou prispievajú nielen v snahe utíšiť Kremel, no taktiež aj pre vlastné dobro. Mnoho z nich totižto založilo svoje podnikateľské ríše na kontrole rozsiahlych prírodných zdrojov a veľkých priemyselných komplexov v odľahlých oblastiach, kde dominujú ako jediní zamestnávatelia. Takéto „monotónne mestá“ tvoria približne 25% z celkovej urbanizačnej štruktúry, pričom väčšina obyvateľstva v nich je finančne závislá od jediného zamestnávateľa a s ním spojeného priemyslu.
Je možné konštatovať, že v Rusku existuje veľké množstvo súkromných charitatívnych nadácií. Tie najväčšie z nich pritom operujú v regiónoch, v ktorých sú umiestnené aj spomínané podnikateľské konglomeráty. Každá kríza pritom týmto nadáciám dáva nový zmysel v každom jednom z regiónov. V niektorých geografických oblastiach to napríklad v roku 2014 fungovalo tak, že nadácie napojené na podniky sa usilovali pohltiť aspoň čo-to málo zo škôd, ktoré miestna populácia utrpela v dôsledku krízy. Patrili k nim predovšetkým vynútené znižovania stavov a hromadné prepúšťanie zamestnancov. Náklady nadácií na takúto pomoc boli minimálne, pričom silné podnikateľské stratégie sa ukázali ako lukratívne.
V súčasnosti sa počas najnovšej krízy koronavírusu viacero oligarchov rozhodlo pomôcť štátu. Na konci júna malo totižto Rusko tretí najvyšší počet prípadov nákazy novým vírusom vo svete (hneď po USA a Brazílii). Podľa časopisu Forbes utratila Potaninova nadácia v Norilsku (v arktickom meste so 180 000 obyvateľmi) až 10,5 miliardy rubľov na testovacie sety, milióny rúšok a 46 pľúcnych ventilátorov.
Ďalší oligarchovia však boli zainteresovaní o niečo viac. Rozhodli sa prijať rozhodnutia mimo svojej oficiálnej kompetencie a využívali logistické a obstarávacie kapacity na dodávanie testovacích setov a taktiež aj čerstvých potravín starším ľuďom. Niektorí dokonca uzatvorili letiská blízko svojich podnikateľských firiem, aby minimalizovali pohyb ľudí a predchádzali tak rozširovaniu vírusu.
Vzájomný prospech
Takéto činy však budú prospešné aj pre samotných oligarchov. Totižto aj keď je pravdou, že ruská spoločnosť nemá v obľube oligarchov z 90. rokov minulého storočia, je potrebné konštatovať, že akýkoľvek negatívny sentiment spojený s konkrétnymi jednotlivcami bol v priebehu posledných mesiacov odstránený. Muži ako Potanin sú tak vďaka svojej pomoci počas krízy oslavovaní za svoju štedrosť do rovnakej miery, do akej sú aj nenávidení za spôsob, akým k svojmu bohatstvu prišli.
Súvisiace: 12 najbohatších miliardárov, ktorí stoja za futbalovými klubmi Premier League v Anglicku
Ich obľúbenosť dokonca vzrástla natoľko, že Potanin sa rovnako mohol vyhúť aj vážnym dôsledkom environmentálnej katastrofy, ktorú spôsobila jedna z jeho elektrární nachádzajúca sa v arktickej oblasti. Koncom mája totižto došlo k zlyhaniu jednej z palivových nádrží, v dôsledku čoho bolo vypustených viac ako 21 000 metrických ton motorovej nafty do rozmrazujúceho sa permafrostu a do okolitých riek. Navyše bola o niekoľko týždňov neskôr Potaninova spoločnosť donútená suspendovať pracovníkov pôsobiacich v rovnakej oblasti, nakoľko boli zodpovední za vypúšťanie odpadovej vody zo závodu na výrobu kovov.
Za únik paliva bol Potanin v televíznom videohovore pokarhaný samotným prezidentom. Prisľúbil však preplatiť náklady na odstránenie všetkých spôsobených škôd. To by ale mohlo trvať roky a je nepravdepodobné, že Putin voči Potaninovi zakročí ešte o niečo viac. Udržiavanie súčasnej miery spolupráce je totižto rovnako výhodné pre oboch mužov.
Environmentálni aktivisti však uskutočnili vlastné pátranie, vďaka ktorému došli k nepríjemne prekvapivým záverom. Podľa ich odhadov sa totižto toxické palivo mohlo dostať už aj do Severného ľadového oceánu. Nezisková organizácia Greenpeace tak odhaduje škody spôsobené arktickým vodám až na 100 miliárd rubľov. Ide pritom o desaťnásobne vyššiu sumu, akú Potanin údajne venoval na zmiernenie krízy koronavírusu a zároveň takmer dvojnásobne vyššiu sumu, akú štátu prinesie nové zdanenie.
Zdroj: TheConvesation
