Ruský prezident Vladimír Putin by privítal, keby sa príslušníci podnikateľskej elity jeho krajiny začali vo väčšej miere angažovať v sektore vzdelávania. Za účelom propagácie tejto iniciatívy sa zúčastnil televíznej diskusie, v priebehu ktorej sa s najtalentovanejšími žiakmi z Ruska rozprával o hodnote života, lásky a učenia.
Diskusia sa konala v edukačnom centre Sirius, ktoré Putin zriadil v kúpeľnom meste Soči bezprostredne po tom, ako sa tu odohrali Zimné olympijské hry v roku 2014. Putin získal v rámci tohto projektu podporu zo strany viacerých spriaznených miliardárov. Kremeľ propaguje vzdelávacie zariadenie Sirius ako ideálny príklad inštitúcie, ktorá má potenciál rozvíjať talent nadchádzajúcej generácie. Centrum sa každý mesiac stará o 600 mimoriadne nadaných študentov, ktorí absolvujú intenzívne kurzy zamerané na všetko od fyziky a kódovania, až po šach a balet.
Putin, ktorý sám seba vyhlásil za bývalého odchovanca ulice, na júlovej diskusii zúčastneným deťom povedal: „Čím sú ľudia inteligentnejší a vzdelanejší, tým menej budú agresívni.“
Putinova vlastná agresia na svetovej scéne sa však stala nečakaným stimulom pre investície do ruského vzdelávacieho systému. Spojené štáty a Európa sa v súčasnosti ešte stále snažia izolovať Rusko od zvyšku sveta v dôsledku obvinení zo zásahu do amerických prezidentských volieb a konfliktu na Ukrajine. Práve táto situácia sa stala dôvodom skutočnosti, že mnohí ruskí magnáti odhlasujú svoje deti zo Západných škôl a namiesto toho usmerňujú mimoriadne vysoké investície do súkromného školstva vlastnej domoviny. Takýmto správaním zároveň pomáhajú Putinovi, ktorý sa všemožne snaží zvrátiť úpadok národného akademického hodnotenia.
Súvisiace: Ako vyzerá jeden rok v živote bežného miliardára
Iba mesiac po zavŕšení Zimných olympijských hier v Soči sme sa stali svedkami ruskej anexie Krymského polostrova. Viac než 30 miliardárov a predstaviteľov popredných ruských spoločností sa bezprostredne po tomto vývoji rozhodlo vykonať mimoriadne štedré investície do domácich projektov, ktoré mali viesť k zdokonaleniu vzdelávacieho procesu ruských študentov. Načasovanie tohto kroku sa zhoduje s odlivom ruských študentov z internátnych škôl na území Spojeného kráľovstva. Táto krajina bola doteraz totiž najvyhľadávanejšou vzdelávacou destináciou potomkov ruskej elity. Rada súkromných škôl Spojeného kráľovstva uviedla, že v priebehu minulého roka zaznamenala iba 608 žiadostí o štúdium zo strany ruskej mládeže. To údajne v porovnaní s predošlými rokmi predstavuje iba polovičný počet.
Herman Gref, riaditeľ štátnej sporiteľne Sberbank, v septembri minulého roka spolu so svojou manželkou Yanou otvoril v Moskve školu s názvom Horoškola. Pripojil sa tak k miliardárovi Suleymanovi Kerimovovi, ktorý založil vzdelávaciu inštitúciu Zarečenskaja Škola, a dopravnému magnátovi Nikitovi Mišinovi spolu s jeho zariadením Novaja Škola. Rozvoj tohto trendu spôsobil, že od roku 2014 sa v Rusku objavilo celkovo 135 nových súkromných škôl. Ani jedna z nich sa však nedokáže vyrovnať projektu Letovo, ktorý zahŕňa špičkové edukačné centrum na predmestí Moskvy. Iniciátorom tohto projektu je Vadim Moškovič, ktorý je zakladateľom spoločnosti Ros Agro. Realizácia projektu stála 200 miliónov dolárov a slávnostné otvorenie zariadenia je naplánované na jeseň tohto roka.
Moškovič zabezpečil dvom svojim najstarším potomkom miesto na Stanfordovej univerzite. O svojom moskovskom projekte tvrdí, že sa výrazne líši od všetkých ostatných podobných iniciatív. Uviedol totiž, že bohatí ľudia nebudú mať možnosť kúpiť si tu miesto pre svoje ratolesti. Dokonca ani Moškovičov najmladší syn nebude k štúdiu na tejto škole pripustený, kým sa mu nepodarí úspešne absolvovať vstupné skúšky.
Moškovič vyhlásil: „Nestaviam školu pre deti štátnikov, privilegovaných podnikateľov či oligarchov z luxusnej moskovskej štvrti Rublevka. Vzdelanie je hybnou silou moderného sveta a chcem dosiahnuť, aby malo Rusko dostatočnú konkurencieschopnosť aj v tomto smere. Robím to pre dušu národa a našu krajinu.“
Rusko je prvým národom, ktorý sa dostal do vesmíru. Je preto zarážajúce, že v súčasnosti výrazne zaostáva v matematike a v ďalších vedných disciplínach za relatívnymi nováčikmi, ktorí pochádzajú predovšetkým z Ázie. Rusko sa pravidelne zúčastňuje Medzinárodnej matematickej olympiády pre stredné školy a do roku 2015 sa bezkonkurenčne umiestňovalo v rámci prvých šiestich pozícií. V priebehu minulého roka sa však prepadlo na historicky najnižšie 11. miesto a zaostalo tak za nefavorizovanými krajinami ako Vietnam, Irán a Thajsko. Rusko však zaznamenáva problémy aj v širšom sektore vzdelávania. Čo sa týka medzinárodného testovania študentov do 15 rokov (testy PISA), krajina sa z celkového počtu 72 účastníkov umiestnila až na 32. priečke. Nachádza sa tak ďaleko za Estónskom, ktoré je tiež bývalým členom Sovietskeho zväzu.
Svetová banka v novembri roku 2017 varovala, že neprimerane nízke výdavky ruskej vlády na školstvo a zdravotníctvo „môžu ohroziť jednak celkový hospodársky rozvoj krajiny, ako aj všeobecné blaho jej obyvateľov“. Rusko vyčleňuje na oba tieto sektory iba po 3,6% zo svojej celkovej ekonomickej produkcie. Pre porovnanie, v Európskej únii pripadá na školstvo 4,9% celkového rozpočtu a do zdravotníctva plynie až 7,2% dostupných prostriedkov.
Prerod vzdelávacieho systému po páde komunizmu je v súčasnosti plne rozbehnutým procesom. Moškovič sa netají kritikou aktuálneho stavu systému vo svojej krajine. V rámci svojho štúdia získal titul na Technickej univerzite komunikácie a informatiky v Moskve a tvrdí, že upadajúca morálka a sústavný nedostatok finančných prostriedkov v školstve predstavujú iba jednu časť väčšieho problému. Nie je totiž ničím výnimočným, že aj najlepší učitelia v krajine zarábajú mesačne menej než 250 dolárov. Odborníci tvrdia, že základné a stredné školy v Rusku sa ešte aj v súčasnosti v priveľkej miere zameriavajú na nezmyselné memorovanie učiva a štandardizované testovanie žiakov. Kľúčovým problémom je však skutočnosť, že nevenujú dostatok pozornosti rozvoju kritického myslenia a tvorivej stránky osobnosti.
50-ročný Moškovič vybudoval svoj majetok v sektore výroby cukru a spracovania mäsových výrobkov. Od roku 2014 sa však plne sústredí na rozvoj vzdelávania. Verí, že metódy, ktoré vyvíja v zariadení Letovo, povedú k celonárodným reformám edukačného systému. Jeho škola bude ponúkať študentom ruský diplom, spolu s certifikátom inštitúcie International Baccalaureate. Jedná sa o švajčiarsku neziskovú organizáciu, ktorá „pomáha študentom uspieť vo svete, kde spravodajstvo vzniká splývaním faktov a fikcie“.
Zariadenie Letovo aplikuje modely tých najpoprednejších svetových vzdelávacích inštitúcií. Moškovič povedal, že vedenie zariadenia pozostáva z predstaviteľov medzinárodných škôl, ktorí si uvedomujú dôležitosť atmosféry prostredia v procese výučby. Patria sem napríklad učitelia z Univerzity vo Winchestri v Spojenom kráľovstve, Akadémie Montgomeryho Bella v Spojených štátoch a Univerzity Raffles v Singapure.
Kampus školy v hodnote 80 miliónov dolárov zahŕňa internáty, tenisové kurty, futbalové ihrisko, bežeckú dráhu, potok a umelo vytvorené jazero, ktoré je lemované borovicovým lesom. Ďalších 120 miliónov dolárov je uložených vo fonde v rámci banky Sberbank a táto čiastka sa už v súčasnosti navyšuje v dôsledku úrokov. Poplatky za školné sa budú pohybovať okolo 20 000 dolárov na rok, čo je polovica z hodnoty, ktorú si účtujú britské školy na porovnateľnej úrovni. Rodičia, ktorí si nebudú môcť dovoliť hradiť plnú výšku školného, získajú nárok na dotácie v súlade s ich aktuálnou situáciou.
Valentin Ščukin je zakladateľom moskovskej spoločnosti Albion, ktorá v priebehu posledných dvoch desaťročí pomáhala Rusom umiestňovať svoje deti do britských škôl. Povedal: „Letovo je jedinečným projektom na území Ruska a v súčasnosti nemá v krajine žiadnu konkurenciu.“
Ščukin ďalej vyhlásil, že toto inovatívne vzdelávacie zariadenie má potenciál zmeniť nielen sektor školstva, ale celý zaužívaný ruský systém. Každý, kto sa zaujíma o vzdelávanie, sleduje vývoj súčasnej situácie so zatajeným dychom. Úspech inštitúcie Letovo môže totiž viesť k ďalšej vlne mimoriadne vysokých investícií a ruským rodičom sa tak otvoria ďalšie atraktívne možnosti vzdelávania svojich potomkov.
Súvisiace: Zápis na zoznam najbohatších ľudí magazínu Forbes pre Rusov už nie je atraktívnym úspechom
Škola Letovo už aktuálne prijíma žiadosti o štúdium na budúci školský rok. 1. septembra privíta 170 nových žiakov, ktorí budú rozdelení do ročníkov sedem až deväť. Moškovič uviedol, že zariadenie by malo dosiahnuť plnú prevádzku v roku 2020, pričom bude schopné prijať až 1 100 študentov a umiestniť ich do ročníkov sedem až jedenásť. Za výučbu bude zodpovedných 160 špičkových učiteľov a profesorov, pričom 60 z nich bude pochádzať zo zahraničia.
Miliardár nakoniec dodal: „Už som dosiahol všetky svoje ciele vo svete podnikania. Zarobil som toľko peňazí, že nebudem mať možnosť minúť ich. Mojím ďalším cieľom je poskytnúť ruským deťom vzdelanie na svetovej úrovni.“
Zdroj: TheMoscowTimes, Bloomberg
