V čase, ked do našich životov vstúpila pandémia, sme mali to šťastie zastihnúť a porozprávať sa so zaujímavým mladým mužom, akého nestretnete každý deň.
Usmievavý, plný optimizmu a tvorivých nápadov. Mladý vizionár, Milosh Harajda, už viac ako dekádu lavíruje medzi módou, filmom a pôdou prestížnych galérií, kde ako publicista, producent a kreatívny konzultant neustále posúva hranice a pomáha Slovensko etablovať na svetovej umeleckej mape.
Ktorý bod považuješ vo svojej kariére ako zlomový?
Veľmi mladý som začal spolupracovať so slovenskými lifestylovými časopismi, kde som v časoch univerzitného štúdia ako externista z Londýna a Barcelony prispieval. Na jeseň v roku 2008 som robil rozsiahle interview s Davidom LaChapellom a otvorili sme dialóg o jeho výstave v Bratislave a Prahe. To bol jednoznačne bod, ktorý ovplyvnil moje ďalšie smerovanie.
Aké kroky si potom podnikol?
Vďaka fotografke, Anne Mrázek Kovačič, som sa spoznal s jej agentom Jozefom Pavleye, ktorý oslovil J&T Banku a predstavil im koncept výstavy. V roku 2011 bola investícia do súčasného umenia a obzvlášť LaChapellova fotografia veľmi odvážny a vizionársky krok. V tej dobe sme si s Jozefom rozdelili úlohy – on zabezpečil výstavné inštitúcie ako Galériu Mesta Bratislavy a Rudolfinum, a ja som sa staral o PR a celú umeleckú agendu projektu medzi Bratislavou – New Yorkom a Los Angeles.
S Davidom LaChapellom ste však ostali v kontakte aj naďalej…
Áno. Vďaka mojej plynulej španielčine ma David 7 rokov bookoval ako konzultanta a PR agenta všetkých výstav v Latinskej Amerike. Mal som možnosť servisovať PR na Paris Photo, viedenský Life Ball a mnoho ďalších medzinárodných projektov. Všetky tieto skúsenosti som potom aplikoval do spolupráce s Múzeom KAMPA (výstavy Cecil Beaton, Helmut Newton), DSC Gallery (výstava J.G.Dokoupila), či Slovenskou Národnou Galériou (výstava Roberta Wilsona).
Kedy si sa rozhodol portfólio svojich projektov rozšíriť o film?
O Hollywoode som sníval už ako malý chlapec a tomu svetu som sa priblížil v máji 2016, keď som bol pozvaný na predpremiéru filmu DANCER v Londýne. Dokument o legende baletu – Sergejovi Poluninovi, ma ihneď chytil za srdce a na after party som sa producentov opýtal, kto bude v Čechách a na Slovensku film distribuovať. Ich odpoveď bola: “Máš záujem?” Intuitívne som prikývol.
Premiéra v Prahe i na Slovensku trhla rekordy. Predstavenie bolo vypredané za 4 minúty a tento rekord sa zapísal do histórie Národného Divadla v Prahe. Ako sa Ti to podarilo?
Vďaka priamej spolupráci so Sergejom a producentkou filmu Gabrielle Tana sme vytvorili unikátny koncept, kde sme sálu Národného divadla premenili na kinosálu a po filme Sergei naživo tancoval legendárnu choreografiu Take Me to Church. V Bratislave sme orchester premenili na platinovú zónu, kde hosťom počas premiéry čašníci dolievali šampanské a po show mali privátnu večeru s Poluninom. Veľa inovatívnych krokov pre štátnu inštitúciu a ja si ich dôveru nesmierne vážim.
Ako presviedčaš klientov, aby sa vydali nekonvenčnou cestou, ktorú im ponúkaš?
Ťažké to bolo najmä v začiatkoch, keď som mal 24 rokov a žiadne portfólio. Dnes už pracujem so silnými referenciami. Vždy som si myslel, že budem žiť v New Yorku, ale rýchlo som pochopil, že prinášať svetové umenie k nám a budovať povedomie o Bratislave v zahraničí, je oveľa väčšia výzva s úplne inou satisfakciou.
Na ktorý z počinov si obzvlášť hrdý?
Potešilo ma, keď Zac Posen postoval o našej premiére v AUPARKu na svojom Instagrame. Počas SHOWSTUDIO Fashion Film Awards v Harrords Daphne Guinness hovorila priateľom o výstave, ktorú sme jej s Jozefom Pavleye produkovali v Bratislave.
Bolo tiež fantastické vidieť ako slovenský fotograf a režisér Jakub Gullyas vyhral cenu BEST STYLING na filmovom festivale ASVOFF 11 a za odmenu dostal pozvánku na poslednú haute couture show Jeana Paula Gaultiera. Všetko vďaka projektu Fashion Film Festival Bratislava, ktorý sme s podporou AUPARKu a J&T Banky uviedli v premiére minulý rok.
Nikdy tiež nezabudnem na fotenie s Angelikou Taschen na over magazínu DOROTHEUM, ktoré som produkoval v Mullerovej Ville v Prahe.
V polovici 18 storočia Taliani označovali ľudí ako ty pojmom “impresario”. Bol to človek, ktorý vymýšľal, financoval a produkoval umelecké podujatia.
To, čo robím, cítim ako poslanie a veľakrát je ten magický trojuholník – umelec, galéria – sponzor, veľmi náročný, ale dnes už viem, že tá formulka prepájania komerčných značiek s umením funguje aj v našom teritóriu. Ako príklady môžem uviesť našu premiéru filmu The Aspern Papers, ktorú sme realizovali na kľúč pre butik BVLGARI, alebo spolupráce s Philip Morris – IQOS, kde nám dôveru zverila CEO Andrea Gontkovičová, ktorá sa stala Slovenkou roka.
Aký je tvoj recept na úspech?
Je veľmi dôležité veriť svojej vízii a nevzdať sa. Ja som mal vo svojom živote veľa mentorov, ako napríklad pána profesora Mešťana, Zuzanu Kanisovú, Soňu Michalákovú, Angeliku Taschen, ktorí mi na mojej ceste vždy ponúkali svoje cenné rady. Pomáha mi Dostoyevského citát: “Beauty Will Save the World”.
Sergei Polunin v Slovenskom národnom divadle:
BVLGARI – The Aspern Papers:
