Rebecca Jagová mala iba sedem rokov, keď jej otec, Tom Jago, vyrobil prvú vzorku likéru Bailey’s Irish Cream priamo doma vo vlastnej kuchyni. Rebecca povedala: „Vedeli sme, že otec pracuje v krásnej budove a robí niečo tajomné.”
Jago starší v tom čase bez pomoci znalcov, konzultantov a vedcov zmiešal whisky, smotanu a čokoládový krém a vytvoril tak dnes svetoznámy a uznávaný likér.
Rebecca ďalej uviedla: „Živo si pamätám jeho nadšenie. Naozaj cítil, že je na prahu niečoho prelomového. Aj dnes stále zažívam iskierky pýchy a vzrušenia, keď niekomu môžem povedať, že môj otec vynašiel ikonický likér Bailey’s Irish Cream.”
Rebecca Jagová a Beanie Espeyová sú v súčasnosti podnikateľkami s významným dedičstvom v oblasti výroby výnimočných alkoholických nápojov.
Tom Jago uviedol na trh aj rum Malibu a James Espey vyvinul napríklad whisky Johnnie Walker Blue Label a 18 ročnú whisky Chivas Regal. Keď sa títo úspešní otcovia rozhodli odovzdať podnikanie svojim dcéram, bola to pre ne príležitosť, ktorú nemohli odmietnuť.
Rebecca Jagová dodala: „Obe túto prácu milujeme. A milujeme ju aj preto, že ju robíme pre našich otcov – mužov, ktorí stvorili pôvodnú myšlienku.”
Súvisiace: Akú fľašu darovať tento rok?
Podľa ich webovej stránky sa spoločnosť The Last Drop Distillers zameriava na vyhľadávanie a fľaškovanie najlepších, najvzácnejších a najexkluzívnejších nápojov, ktoré potešia bežných ľudí, priateľov a aj fundovaných znalcov. Vyhľadávanie týchto nápojov pripadá práve na Jagovú a Espeyovú. Tieto dve ženy tak majú pravdepodobne najlepšiu prácu na svete.
Pár dní napríklad brázdia ulice mestečka Cognac na ceste do stodoly, ktorá je takmer po strop zaplnená sudmi a demižónmi odležanej brandy. Nasledujúci deň budú prechádzať údolím Douro Valley k prístavu tak starému, že naň zabudol už takmer aj sám čas.
Lovkyne alkoholu však na svoju prácu nemôžu používať Google. Pracujú s informáciami odovzdávanými ústnym podaním a tipmi, ktoré im zabezpečuje rozsiahla sieť kontaktov, ktorá vznikala počas dvoch generácií liehovarníkov.
Rebecca si zaspomínala: „Tom Jago a James Espey museli na začiatku svojej kariéry hľadať skutočne svedomito. V tom čase nikto poriadne nevedel, kto sú a čo vlastne robia. Ale keď cestujeme po svete my dve, stále viac ľudí vie, čo hľadáme. Stále viac ľudí nám telefonuje a dáva podnety, že tu a tam môže byť nejaký unikátny sud. Vtedy už len zvažujeme, či je to to pravé pre spoločnosť The Last Drop.”
Spoločnosť si však zakladá na exkluzivite svojej ponuky. Nové liehoviny tak na trh uvádza vždy postupne, väčšinou približne jednu za rok.
Ich najbližšia novinka je výsledkom obedu, ktorý im dohodol jeden z vážených kontaktov. Podnikateľky spojil s mužom, ktorý tvrdil, že má dva sudy mimoriadneho koňaku z roku 1925.
Majiteľ spomínaného nápoja bol o kvalite presvedčený natoľko, že pre porovnanie Rebecce Jagovej ponúkol ochutnávku, spolu s koňakom Remy Martin’s Louis XIII, ktorý aktuálne stojí 2 200 libier (2 930 dolárov) za fľašu.
Rebecca povedala: „Bol si istý, že je viac než dobrý. Ba čo viac, bol to najlepší koňak, aký som kedy ochutnala. V tomto prípade nebolo o čom premýšľať.”
Na druhej strane sa ale cesty za mimoriadnymi nápojmi nekončia vždy takto úspešne. Rebecca si zaspomínala na návštevu mestečka Cognac. S otcom boli pred niekoľkými rokmi preveriť niečo, čo znelo ako skvelá príležitosť: „Počuli sme o človeku, ktorý mal stodolu plnú úžasného koňaku ešte z roku 1906, dokonca aj staršieho. Vyrazili sme na miesto. Bol krásny deň a v spoločnosti majiteľa sme boli v mestečku Cognac naozaj plní očakávaní. Prišli sme na miesto, kde bola stodola plná sudov a už podľa ich označenia sme si mysleli, že sme našli skutočný poklad. Ochutnali sme ich obsah a celé to bolo fantastické.”
Rodina liehovarníkov však vedela, že nemôže robiť unáhlené rozhodnutia na základe jednej ochutnávky. Koňak preto zobrali do Londýna, aby ho mohol ochutnať celý ich tím.
Rebecca uviedla: „Alkohol sme znovu ochutnali počas bežného dňa v kancelárii. Koňak bol hrozný! To len dokazuje, ako dokáže človeka ovplyvniť okolie a celkový dojem zo situácie.”
Spoločnosť The Last Drop nakoniec fľaškuje menej ako 5% z toho, čo na cestách nájdu a ochutnajú dve zanietené podnikateľky. Tento kritický prístup je nevyhnutný pre zachovanie reputácie celej značky.
Jagová vysvetlila: „Riadime a udržiavame si našu povesť. Ak by sme niekedy ponúkli svojim zákazníkom niečo, čo by bolo iba priemerné, okamžite rušíme svoje podnikanie. Nemáme bežné masovo vyrábané nápoje, ktoré sú na trhu už dvanásť rokov, a ešte stále zapĺňajú miesto v poličkách a vitrínach. My to robíme inak. Pred tým, než niečo fľaškujeme, musíme byť presvedčení o tom, že sme našli ďalší poklad.”
Súvisiace: Eshop Clos19 ponúka jedinečný zážitok pri nákupe vína a alkoholu
Táto úroveň kvality a vzácnosti sa potom prirodzene prejaví aj na cene. Posledným nápojom od spoločnosti The Last Drop je jednosladová whisky Glenrothes z roku 1968 a aktuálne sa fľaša predáva za 5 400 libier (6 250 dolárov).
Ďalej uviedli: „Nikdy by sme nepredávali niečo, čo by nebolo výnimočné. Ceny, ktoré za nápoje účtujeme, sú adekvátne tomu, čo ponúkame, a sú odvodené od zložitosti celého procesu výberu a následného fľaškovania. Zároveň sú tieto nápoje nezameniteľné a všetko, čo ponúkame, je limitované.”
„To, čo ponúkneme, musí byť staré, svieže, chutné a výnimočné – všetko dohromady.”
Čo ale ľudia robia s limitovanými edíciami alkoholických nápojov po tom, ako za ne dajú také veľké sumy peňazí? Rebecca Jagová si myslí, že ich niektorí ľudia často zbierajú a odkladajú. Lepšie by ale bolo, keby ich skôr pili a vychutnali si ich jedinečnosť.
„Nepredávame investície do budúcnosti. Predávame nádherné a nenahraditeľné zážitky. Chceme, aby naše nápoje ľudia pili, pretože sú znamenité a výnimočné, nie aby ich iba kupovali a nikdy neochutnali.”
Zdroj: NYTimes, The Independent
