Výzva pre Madrid – vzostup luxusných rezidencií

Centro Canalejas – komplex pozostávajúci z hotela, nákupného centra a rezidencií spoločnosti Four Sesons.Architekt Carlos Lamela pozoruje sedem budov, ktoré tvoria komplex známy ako Centro Canalejas. Konkrétne ide o nové rezidencie spoločnosti Four Seasons, hotel a nákupné centrum, nachádzajúce sa v centre Madridu.

Budovy boli skonštruované v priebehu storočia v rozmanitých štýloch – od eklektizmu, cez modernizmus, až po neobarokový štýl. Úrovne jednotlivých okien však nie sú zosúladené a kompletizácia renovačného projektu sa plánuje už roky.

Ako Lamela, ktorého architektonické štúdio Estudio Lamela začalo pracovať na rekonštrukcii ešte v roku 2004, uviedol: „Tento projekt predstavoval doslova a do písmena Rubikovu kocku. Najnáročnejším bolo zosúladiť dizajn chránených fasád s podlahami a halami vo vnútri budov.“

Centro Canalejas je renovovaným komplexom budov, ktoré boli v priebehu storočia vybudované vo viacerých štýloch od eklektizmu cez modernizmus, až po neobarok.Slávnostné otvorenie týchto rezidencií má prebehnúť v polovici tohto septembra. Predstavovať bude aj vyvrcholenie náročnej práce Lamelovho štúdia. Zaujímavosťou je, že počas obdobia, kedy sa na projekte pracovalo, došlo k zmene klienta a k prasknutiu španielskej bubliny s nehnuteľnosťami. Konkrétne sa tomu tak stalo v roku 2008. Finálny projekt v hodnote 500 miliónov eur bol v roku 2012 prevzatý spoločnosťami Four Seasons a Grupo Villar Mir, a zahŕňal v sebe kompletné vypratanie siedmych budov a ich rovnako kompletnú rekonštrukciu.

Ide o pomerne hazardnú záležitosť na luxusnom trhu v časti centra Madridu, o ktorom sa častejšie uvažuje skôr ako o tranzitnom mieste medzi nákupným a divadelným dištriktom Gran Via a turistickými atrakciami Puerta del Sol a Plaza Mayor. Plaza de Canalejas, nachádzajúce sa na rohu jedného z komplexov, pritom stále prezentuje reklamy na pánske obleky v hodnote 100 eur a taktiež aj ponuky záložní na výkup zlata a šperkov.

Hazard spoločnosti Four Seasons sa stáva skutočným v extrémne náročnom období, ktoré je charakteristické medzinárodnými cestovnými varovaniami a obmedzeniami. Práve tie totižto potláčajú španielsky trh luxusného cestovného ruchu. Podľa miestnej hotelovej asociácie AEHM sú aktuálne v Madride otvorené iba štyri päťhviezdičkové hotely (z celkového počtu 34), ktorých obsadenosť dosahuje menej ako 18%. Z dôvodu cestovateľských obmedzení sú rovnako limitované aj návštevy latinskoamerických kupujúcich, ktorí v posledných rokoch vzpružili madridský trh s luxusným tovarom.

Zatiaľ čo ulice v blízkosti komplexu Canalejas majú v súčasnosti ešte viac postapokalyptickú podobu, než ako tomu v auguste býva bežne zvykom, spoločnosť Four Seasons nie je jedinou luxusnou značkou, ktorá svoje nádeje vkladá do centra hlavného mesta.

Historický päťhviezdičkový hotel Mandarin Oriental Ritz, otvorený v roku 1910 len niekoľko blokov od národného múzea Prado, sa po ukončení svojej renovácie otvorí rovnako – koncom tohto roka. Nový luxusný hotel tak premení podstatu ďalšej historickej budovy nachádzajúcej sa naproti hotelu spoločnosti Four Seasons.

Ako Lamela uviedol: „Táto výstavba kompletne zmení centrum mesta, ktoré bolo v priebehu niekoľkých posledných rokov do značnej miery zanedbávané, a preto aj koniec koncov zastarané a zničené.“

Interiér rezidencie Four Seasons v komplexe Centro Canalejas; 20 z 22 obytných jednotiek bolo predaných za sumy vo výške od 2,3 až 10 miliónov eur.Podľa slov Jamesa Pricea, viceprezidenta rezidenčnej budovy spoločnosti Four Seasons, sa do dnešného dňa predalo už 20 z 22 ubytovacích jednotiek za sumy v rozmedzí od 2,3 do 10 miliónov eur. Veľa zmlúv bolo pritom podpísaných ešte pred začiatkom úradovania nového koronavírusu.

Približne dve tretiny apartmánov, ktorých rozloha sa rôzni od 170 do 700 metrov štvorcových, boli predané kupcom, ktorí nepochádzajú zo Španielska. V priemere to dosahuje približne 15 500 eur za meter štvorcový, čo znamená, že sa tieto rezidencie nachádzajú na tom „lepšom“ konci madridského trhu s nehnuteľnosťami.

Spoločnosť Knight Frank, ktorá spomínané apartmány predáva, uviedla, že približne 40% apartmánov bolo zakúpených investormi, ktorí takouto kúpou sledovali nadobudnutie ziskov z ich prenájmu. Zvyšné dva apartmány, ktoré na svojho kupca ešte len čakajú, sú pritom ponúkané za sumu vo výške približne 3,2 miliónov eur.

Interiér komplexu Canalejas bol navrhnutý španielským interiérovým dizajnérom Luisom Bustamantem. Ten do vnútorných priestorov začlenil zemité odtiene, geometrické vzory a občasné akcenty ohnivočervenej farby. Podľa Pricea sa pritom tento projekt radí k jedným z najmenších rezidenčných projektov spoločnosti, nakoľko jej obvyklé projekty zvyčajne disponujú 50 až 100 ubytovacími jednotkami. Rovnako je jedným z prvých takýchto komplexov v kontinentálnej Európe, kde „zakorenenie a uplatnenie sa značkových rezidencií trvalo omnoho dlhšie.“

Ferdnando Isla, vedúci predaja v realitnej kancelárii Engel & Völkers, uviedol, že najväčší záujem o spomínané rezidencie majú latinskoamerickí kupujúci. Rovnako však skonštatoval, že takéto správanie je vzhľadom na luxusné nehnuteľnosti v centre Madridu typické.

Mestký park a jeden z najväčších „zelených“ priestorov Madridu s názvom El Ritero.

Ako ďalej konštatoval: „Pre nehnuteľnosti v hodnote jedného milióna eur a viac máme v súčasnosti mnoho záujemcov latinskoamerického pôvodu. Do minulého roka prevažovali kupujúci z Venezuely. V poslednej dobe však narastá záujem Mexičanov a Kolumbijcov.“

Títo kupujúci sa sústredili na centrálnu časť Madridu, ktorou je jeho oblasť s názvom Salamanca. Podobne je tomu ale aj v prípade mestskej oblasti Justicia, Cortes a Almagro. Ak nehnuteľnosť stojí viac ako 500 000 eur, potom sa môžu títo zahraniční klienti uchádzať o udelenie „Zlatých víz“ pre pobyt v Španielsku. Podľa Isla je pritom zrejmé, že kupujúci často prenajímajú nehnuteľnosti svojim deťom. V takom prípade platí, že jeden meter štvorcový je prenajímaný v priemere za 7 000 eur.

Španielský trh nehnuteľností je jedným z tých, ktoré boli pandémiou zasiahnuté najviac. Dôvodom je fakt, že striktné európske karanténne opatrenia a uzavretia hraníc takmer znemožnili akékoľvek predaje v tejto oblasti. V júni objem predajov bytov klesol o 20,9% (v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019), pričom v máji prepadol až o 53,4%. Cena za meter štvorcový pritom podľa národnej notárskej rady v júni tohto roka klesla o 3,9%.

Obyvatelia Madridu sa zúčastnili celoeurópskeho „karanténneho“ zvyku tlieskania zdravotníckym pracovníkom.

Ako Carrasco uviedol: „Madridský trh je príliš drahý a pekné okolité oblasti nikdy neznížia požadovanú cenu predávaných nehnuteľností. Ide o trend, ktorý je viditeľný aj v iných veľkomestách. Problémom je to, že v súčasnosti si jednoducho nedokážeme kúpiť taký byt alebo dom, ktorý by disponoval dostatkom tak potrebného priestoru.“

Jednou zo zmien, ktorá sa od vypuknutia pandémie objavila, je koncentrácia záujemcov na vonkajšie priestory a ich ochota zvážiť kúpu aj takej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza mimo mesta.

Ana García Vizcaíno, vodkyňa tímu madridskej realitnej kancelárie Keller Williams One, uviedla: „Trendom, ktorý sme za obdobia trvania pandémie zaevidovali, je obrovská potreba terasy vo vlastnom domove. Mnoho našich zákazníkov však taktiež začalo vyhľadávať nehnuteľnosti na predaj nachádzajúce sa mimo centra mesta. Je preto možné konštatovať, že trh s mimomestskými nehnuteľnosťami sa v dôsledku pandémie koronavírusu do značnej miery obnovil. Dôvodom pre zvýšený záujem o takéto rezidencie je fakt, že disponujú obrovskými priestormi a záhradami. Navyše s existenciou možnosti výkonu práce z pohodlia vlastného domova je takéto bývanie viac, než prijateľné. Klienti tak aktuálne vyhľadávajú minimálne exteriérové apartmány s dostatkom priestoru a s čo najväčším množstvom prirodzeného svetla.“

Oblasti nachádzajúce sa na severozápade mesta (ako napríklad Pozuelo de Alarcón alebo Boadilla del Monte) sú „listnatými“ mestami, ktoré mali možnosť zaevidovať stály nárast rezidentov v dobe, kedy sa centrum Madridu stávalo neuveriteľne trendy a najmä drahou záležitosťou. Stalo sa tak v procese jeho ozdravovania z finančnej krízy v roku 2008.

Aj napriek tomu, že disponuje menším množstvom zelene ako ostatné okrajové časti Madridu, nový komplex Centro Canalejas taktiež disponuje istými vonkajšími priestormi. Strešný bar, reštaurácia a pripojená terasa disponujú úchvatnými výhľadmi na terracotové strechy mesta, na prepracovanú medenú zvonicu budovy a taktiež aj na kopulu v tvare žaluďa.

Pozorovať je možné aj dve monumentálne sochy rímskych kočov ťahaných koňmi, ktoré sa nachádzajú na Ricardom Bastidom navrhnutej budove banky, Banco de Bilbao. Tá bola vybudovaná na opačnej strane cesty ešte v roku 1923. Z viacerých izieb a interiérových priestorov je možné vyjsť na nádvorie so živými stenami, ktoré sa nachádza na druhom poschodí.

Výhľady z komplexu spoločnosti Four Seasons zahŕňajú madridské terracotové strechy, prepracovanú medenú zvonicu budovy a kupolu v tvare žaluďa. Taktiež je možné pozorovať sochy rímskych vozov ťahaných koňmi.

Sedem kancelárskych budov komplexu Centro Canalejas pred začiatkom tohto projektu slúžilo ako sídlo spoločnosti Banco Santander, ktorej predseda Emílio Botín vybudoval banku prostredníctvom akvizícii, ktoré smerovali k vytvoreniu jedného z najväčších európskych poskytovateľov finančných prostriedkov.

Spoločnosť Grupo Villar Mir tieto budovy v roku 2012 zakúpila za približne 215 miliónov eur. Mohari, fond vytvorený spoluzakladateľom PokerStars – Markom Scheinbergom v roku 2017, neskôr do projektu taktiež investoval.

Počas práce na budovách bolo zachránených 14 000 artefaktov, ktoré boli odložené a dnes už čakajú na svoju reštavráciu. Medzi tieto predmety patrili napríklad kľučky z dverí, koruny z pilierov, masívne farebné sklo (ktoré visí nad nákupnou pasážou), prepracovaná žehlička so vzorom šupín a nádherná mosadzná vstupná cesta, ktorá jednoducho hovorí za všetko.

Kráľovský apartmán s rozlohou 300 metrov štvorcových je umiestnený v bývalej kancelárii obchodníka Maria Condeho (ktorý bol predsedom spoločnosti Banesto Financial Services). Tieto priestory vlastnila spoločnosť Santander až do roku 1993, kedy ich prevzala Španielska národná banka. Banco Santander si však v roku 1994 priestory vydražila a získala späť.

Ako Lamela spomínal: „Keď dorazili prví robotníci, boli sme presvedčení o tom, že v budove sa bude nachádzať niečo neskutočne hodnotné. Všetko sme preto demontovali a nazreli do každej jednej krabičky v snahe nájsť zlaté prúty. Nenašli sme však ani jeden.“

Zdroj: FinancialTimes

Mohlo by sa Vám páčiť

facebook facebook
Facebook
Ďakujeme, že zotrvaním na stránke súhlasíte s používaním cookies.