Životopis Mollie Dent-Brocklehurstovej je plný úspechov v umeleckom svete: zakladala Galériu Pace v Londýne, pomáhala rozbehnúť Garážové múzeum súčasného umenia v Moskve a istý čas pôsobila v galériách Gagosian a Sotheby’s. Teraz však spojila svoje sily so svojím bývalým šéfom z Galérie Pace – Marcom Glimcherom, ktorý v súčasnosti pôsobí ako prezident a výkonný riaditeľ tejto galérie. Spoločne založili nový nezávislý koncept s názvom Superblue. Tento koncept má stierať priepasť medzi umením a zábavou.
Superblue predstavuje radikálny obchodný model. Projekt, ktorý bol založený s cieľom generovať zisk, vystavuje diela iba rešpektovaných umelcov, ktorí sa neboja tvoriť zážitkové diela. Umelcom je vyplatený istý podiel z predaných lístkov. Očakávané spustenie projektu Superblue bolo kvôli pandémii koronavírusu už niekoľkokrát presunuté. V súčasnosti to vyzerá tak, že svoje brány otvorí na jar budúceho roka v americkom Miami.
V priestoroch galérie Superblue sa budú konať veľkoplošné výstavy, ktoré boli v posledných rokoch mimoriadne populárne. Pôjde napríklad o Dažďovú miestnosť od londýnskeho kolaboratívneho štúdia Random International. Táto výstava bola po prvýkrát predstavená verejnosti v roku 2012. Tisíce ľudí vtedy čakali v horúčavách celé hodiny, len aby zažili technicky generované dažďové zrážky. Alebo napríklad výstavu od skupiny umelcov s ozančením teamLab, ktorí pracujú s pokročilými technológiami. V roku 2018 otvoril teamLab svoje vlastné výstavné priestory. Rok od otvorenia ich navštívilo viac ako dva milióny ľudí. Dent-Brocklehurstová, generálna riaditeľka projetku Superblue, tvrdí, že jej koncept priláka oveľa širšie publikom ako štandardná galéria alebo múzeum.
Dent-Brockenhurstová má skúsenosti s hľadaním a zaujatím nekonvenčného publika. Okolo roku 2005 predstavila netradičné avantgardné sochy v záhrade Zámku Sudeley, ktorý sa nachádza vo Veľkej Británii a patrí jej rodine. V Zámku Sudeley kedysi žila, zomrela a aj je pochovaná Katarína Parrová, posledná manželka Henricha VIII.
Neskôr, keď spolupracovala s Dashou Zhukovou na otvorení Garážového múzea v Moskve, pomáhala Zhukovej vtedajšiemu partnerovi, Romanovi Abramovichovi, vybudovať jeho vlastnú súkromnú umeleckú zbierku. O ruskom magnátovi sa vyjadrila nasledovne: “Aj napriek tomu, že sa na trhu pohyboval iba krátko, presne vedel čo chce. Nelákalo ho americké pop-art umenie, ani nič podobné. Zaujímal sa o európsky realizmus a ruské obrazy. Mal úžasný vkus a brilantnú myseľ.”
Reportér sa s Dent-Brockenhurstovou rozprával o tom, aký je hlavný zmysel jej nového projektu Superblue, o jej ambicióznych plánoch týkajúcich sa expanzie projektu a jej podporovateľke Laurene Powell Jobsovej, ktorá je zakladateľkou spoločnosti Emerson Collective. Konverzácia, ktorú vám prinášame, je skrátenou a upravenej verziou pôvodného rozhovoru.
Ako vznikol projekt Superblue?
Sledovala som prácu viacerých umelcov pôsobiacich v tejto oblasti. Kľudne ich môžeme označiť aj ako hnutie. Ide o skupinu umelcov, ktorí neustále posúvajú hranice. Mnoho ich záujmov leží na priesečníku niekde medzi umením a technológiami, prírodou a vedou. Títo umelci oslovujú veľmi široké publikum.
Bohužiaľ takýmto umelcom veľmi nevyhovuje galerijný model výstav, ktorý sa sústredí na predaj diel. Predmety, ktoré vytvoria, sú častokrát úžasné, no to nie je ich primárnym cieľom. V podstate ide o nejaké suveníry alebo vedľajšie produkty. So svojim tímom som sa bližšie pozrela na neuveriteľný úspech výstavného priestoru, ktorý otvorila skupina umelcov teamLab. Zistili sme, že dokážeme takýchto umelcov podporovať a zabezpečiť im viac-menej stabilný príjem. Pre nás ide o nový spôsob ako zastúpiť umelcov a zároveň podnikať.
Vyjadrili niektorí umelci znepokojenie ohľadom tlaku, ktorý môže priniesť predaj lístkov?
Takéto niečo sme vôbec nezaznamenali. Prešli sme si iteriácie rôznych potencionálnych podporovateľov. Nakoniec sme našli dokonalého podporovateľa. Spoločnosť Emerson Collective prejavuje obrovský záujem o spojenie umenia a spoločenskej zodpovednosti. Prinajmenšom väčšina, ak nie všetci umelci, ktorých práce budeme vystavovať, sa snažili svoju prácu prepojiť so spoločenskou zodpovednosťou. Niektorí sa zamerali na udržateľnosť, ďalší na umelú inteligenciu, budovanie komunity alebo vzťahy medzi rasami. Všetci premýšľajú nad tým, ako môže ich práca prinútiť ľudí, aby sa nad týmito témami zamysleli.
Spoločnosť Emerson robí všetko preto, aby bolo jej podnikanie udržateľné. Nejde o vyhodené peniaze. Vedenie spoločnosti cíti, že sú na svete aj dôležitejšie veci ako priame zisky spoločnosti.
Prečo ste sa rozhodli spustiť projekt Superblue práve v Miami?
Miami je perfektné mesto. Pre nás má Miami ten správny pomer trvalých rezidentov a turistov. Okrem toho mám pocit, ako by tam bola nejaká diera na trhu. V Miami sa síce nachádzajú zaujímavé galérie, no rozhodne ich nie je toľko, ako napríklad v New Yorku.
Do ktorých miest, by ste chceli následne projekt rozšíriť?
To nemôžem povedať. Myslím si však, že aj ďalšia lokácia sa bude nachádzať v Spojených štátoch amerických. Očakávame, že ďalšie priestory otvoríme v priebehu nasledujúcich rokov. Máme jeden model, na základe ktorého by sme naše výstavy presúvali z jedného miesta na druhé.
Ako viete zužitkovať svoje skúsenosti z otvárania Garážového múzea alebo výstavy na Zámku Sudeley?
Pri všetkých troch projektoch som pracovala vo veľkých priestoroch. Garážové múzeum je obrovské. Okrem toho sa snažíme o prienik na nový trh. Pracujem mimo galerijných modelov, ktoré sa sústredia na predaj diel. V rámci tohto projektu sa viac zameriavame na to, aký zážitok si z výstavy divák odnesie.
Na Zámku Sudeley som sa pokúšala priblížiť iný druh umenia inému druhu publiku a integrovať zážitok s prehliadkou historického domu. Zámok v podstate pozostáva zo zrúcaniny a záhrady. Pri vytváraní moderného sochového parku som bola inšpirovaná históriou a architektúrou. Išlo o mimoriadne formujúcu skúsenosť.
Zdroj: NYtimes, Yahoo
