Po tri a pol roku, dvoch rýchlych voľbách a nekonečných neúspešných pokusoch o dohodu, 31. decembra Spojené kráľovstvo konečne oficiálne odišlo z Európskej únie s platnou dohodou.
Bolo by naivné sa domnievať, že cesta dospela, ak nie na svoj koniec, tak potom prinajmenšom do novej kapitoly s jasnejšou budúcnosťou. No dohoda v hodine 12-tej, či skôr odvrátenie úplného ekonomického sebazničenia na poslednú chvíľu spôsobila, že malé podniky v krajine trápila odpoveď na otázku: Čo bude ďalej?
Prvý londýnsky týždeň módy po Brexite odštartoval minulý piatok s nádejou, že aspoň módny priemysel by mohol dostať odpoveď na túto otázku. Pretože aj po mnohých týždňoch vyrovnávania sa s dôsledkami Brexitu zostáva budúcnosť najväčšieho kreatívneho priemyslu v krajine (odhaduje sa, že ročne prispeje k HDP cca 35 miliardami libier) nejasná.
Súvisiace: 7 luxusných módnych značiek, na čele ktorých stoja ženy
Nerešpektovanie potrieb módneho priemyslu počas rokovaní o Brexite sa javí obzvlášť nerozumné v porovnaní s nadmernou pozornosťou venovanou napríklad rybolovu, ktorý, napriek emocionálnemu náboju spojenému s prekresľovaním hraníc, nemá taký zdrvujúci finančný dopad na ekonomiku ako ignorovanie módneho priemyslu.
Rybolov je priemyselné odvetvie, ktoré zamestnáva približne 24 000 ľudí, a ktoré už dostalo pomoc vo výške 23 miliónov libier. Na druhej strane, 555 000 pracovných síl v móde bolo ponechaných napospas osudu aj napriek tomu, že luxusný maloobchod zaznamenal nezmerateľnú stratu, v dôsledku ktorej prišli o prácu desaťtisícky ľudí. Ignorovanie úlohy módy pri dosadzovaní Londýna na medzinárodnú kultúrnu mapu tými, ktorí sú pri moci, je teda priamym zásahom do britského hospodárstva.
Význam jednoznačnej štatistiky toho, ako razantne ovplyvní Brexit jeden z najviac merateľne významných kreatívnych exportov v krajine, ovplyvnil ich pohľad len jedinou konkrétnou poskytnutou finančnou pomocou z fondu s rozpočtom 20 miliónov libier, ktorý je určený pre malé podniky vo všetkých odvetviach na celoštátnej úrovni.
To však neznamená, že módny priemysel neurobil nič preto, aby sa dostal do povedomia britskej vlády. Za zmienku stojí predovšetkým práca Tamary Cincik na stretnutí významných predstaviteľov britského módneho priemyslu za okrúhlym stolom, ktorej otvorený list britskej vláde, vysvetľujúci ekonomické výhody plynúce z peňažnej injekcie do módneho priemyslu, podpísali také osobnosti ako Nick Knight, Vivienne Westwood a Jefferson Hack.
Na víkendovom týždni módy šírili mnohí dizajnéri pozitívne vibrácie. A tak nebolo badať žiadne priame narážky na výzvy, ktorým čelí londýnsky návrhársky predvoj v dôsledku Brexitu. Aj bez zohľadnenia širšieho politického kontextu sa práve návrhári, ktorí sú v priamom rozpore s izolujúcim duchom Brexitu, ukázali ako najviac vzrušujúce hlasy týždňa módy.
Pocta Simone Rochy, jej írskym koreňom, bola rovnako príťažlivá ako kedykoľvek predtým, tentoraz obohatená s nádychom Soho punku 80-tych rokov v podobe tylových sukní, ktoré vyčnievali spod kožených búnd, alebo boli v kombinácii so zámerne rozstrapkanými úpletmi v trojlístkovej zelenej farbe. Výtržnícke vzorové kilty, vyšívané košele a nadýchané šaty z dielne Chopova Lowena zas vzdávali hold bulharským remeselníkom, s ktorými návrhári spolupracujú na kontinente.
Priya Ahluwalia sa v tomto módnom týždni tiež stala výnimočnou – natoľko, že jej bola udelená cena kráľovnej Alžbety II. za dizajn – a jej kolekcia zaujala svojím štýlom harlemskej renesancie a upcyklovanými látkami, ktoré získavala z miestneho trhu v Tooting.
Je potešujúce vidieť, že najlepšími mladými návrhármi v Londýne sú tí, ktorí oslavujú multikultúrnu energiu mesta a prekladajú ju do pôsobivého a okamžite nositeľného oblečenia.
Ako dlho však budú mať medzinárodní kupujúci záujem o toto oblečenie, ktoré podlieha nekonečnému množstvu nových pravidiel pre clá a prepravu medzi Európskou úniou, kde žije toľko výrobcov týchto návrhárov?
Súvisiace: Ako spomínajú svetoznáme modelky na Alexandra McQueena?
Už dnes sa musia začínajúce značky vysporiadať s nákladmi na dopravu a dane pri preprave látok a vzoriek na a z kontinentu. Je to problém, ktorý bude so začatím prvej sezóny predaja po Brexite čoraz výraznejší.
Podmienky stanovila Johnsonova vláda, takže už niet cesty späť – jedinou odpoveďou je ponúknuť módnemu priemyslu balíček úľav, ktorý im zatiaľ pomôže prekonať toto obdobie. Bude však potrebný aj medzinárodný tlak na zabezpečenie finančnej podpory.
Veľa významných francúzskych a talianskych značiek sa spolieha na to, že Londýn je ako inkubátor talentov, ktorý každoročne vyprodukuje rady mladých návrhárov alebo kreatívnych riaditeľov, ktorých vízie viedli k niektorým z najlukratívnejších fáz týchto značiek. Vidieť toto všetko rozdrobené kvôli Brexitu by bola strata nielen pre londýnsku návrhársku komunitu, ale aj pre módny svet ako celok.
Ak sa neprijmú opatrenia, dôsledky budú dlhodobé a významné – je to teraz alebo nikdy.
Zdroj: WWD, NYTimes
