Pred desiatimi rokmi, kedy boli newyorské módne prehliadky predstavujúce jesenné kolekcie v plnom prúde, spáchal Alexander McQueen samovraždu. O niekoľko týždňov neskôr tak bola jeho posledná kolekcia prezentovaná bez jeho účasti. Daná módna prehliadka sa tak stala pripomienkou všetkého, čo v priebehu svojho 20-ročného pôsobenia v módnom priemysle dokázal vytvoriť. Zahŕňala prenikavú romantiku jeho historických odkazov, vycibrené krajčírstvo, ktorému sa priučil v krajčírskej akadémii Savile Row a rovnako aj jeho temné prvky zvádzané svetlom. Ako jedna z redaktoriek časopisu Vogue uviedla, McQueen bol „návrhárom, ktorý povýšil úspech krajčírskeho umenia“. Taktiež bol však odvážnym provokatérom. Svedčia o tom jeho viaceré módne kúsky, medzi ktoré je možné jednoznačne zaradiť tzv. „bumsters“, ktoré predstavujú nohavice a sukne s maximálne zníženým pásom.
Je možné konštatovať, že McQueenove prehliadky boli jednoducho legendárne a do značnej miery atypické. Niekedy zahŕňali veterný tunel, inokedy zasa sklenenú klietku, ktorá bola prirovnávaná k blázincu. McQueen dokonca zorganizoval aj takú prehliadku, počas ktorej boli modelky nútené prechádzať ohňom. Jeho jarné spracovanie filmu Sydneyho Pollacka s názvom „Kone sa tiež strieľajú“ v roku 2004 zahŕňalo týždne nácvikov a poctivého skúšania choreografie. Jesenná kolekcia McQueena z roku 2006 bola zasa zavŕšená predstavením hologramu modelky Kate Mossovej. Alexander McQueen sa rovnako stal aj prvým človekom, ktorý na jar 2010 zorganizoval vôbec prvú naživo prenášanú šou v tomto priemysle.
Na jeho počesť sme oslovili niekoľko svetoznýmych modeliek, aby sa pri jeho nedávnej príležitosti okrúhleho výročia jeho úmrtia podelili o svoje spomienky na tohto návrhára a jeho nezabudnuteľné módne prehliadky.
Adina Fohlinová
Vďaka spolupráci s týmto človekom som sa cítila ako súčasť niečoho väčšieho. Jeho prehliadky boli totižto vždy niečím viac, než len obyčajnou módnou šou. Príkladom toho je otvorenie módnej prehliadky jesennej kolekcie z roku 2003, kedy som sa musela prebojovať vo vzduchu visiacim veterným tunelom. Samo o sebe to neznie zle, avšak oblečené som mala obrovské parašutistické šaty, s ktorými bola táto úloha takmer nemožná.
Lee bol jednoducho obrovským umelcom a ja som nesmierne vďačná za to, že som mohla byť súčasťou jeho magického sveta, aj keď netrval príliš dlho. V súčasnosti nám všetkým veľmi chýba ako na osobnej úrovni, tak aj v móde a celkovo aj v umení.
Súvisiace: 5 vecí, ktoré ste nevedeli o Stelle McCartney
Debra Shawová
Pokiaľ ma pamäť neklame, prvý krát som Leeho stretla v suteréne, kde v danom čase pracoval. Okrem toho, že tam bolo nesmierne horúco, živo si pamätám aj jeho svetlozelenú pedikúru. Jasne si spomínam na to, že som bola okamžite nadšená z jeho aury. Pohľad na spôsob, akým sa pohyboval a ako vyjadroval svoju osobnosť, bol skrátka fascinujúci.
Musím konštatovať, že v každej šou McQueena mali modelky obrovskú slobodu. Mohli sme byť tak divoké, ako sme len sami chceli, pričom jeho odevy ten nehanebný pocit uvoľnenosti o to viac posilňovali. Pri nosení jeho oblečenia som sa cítila byť silná, vznešená, monumentálna a doslova až mimozemská osobou. Každý odev, ktorý vytvoril, mi pomohol lepšie pochopiť stavbu môjho tela. Jeho zárezy a tvary, či pritesné stiahnutie pásu najmä zlatým korzetom, ktorý pre mňa vytvoril, mi pomohol pochopiť príbeh, ktorý som svojim telom mohla vyrozprávať.
Lee si však pozorne všímal a dostatočne uvedomoval aj spoločenské problémy. Preto sa ich neprestajne usiloval zakomponovať do svojej práce. Musím priznať, že mi chýba jeho talent, vášeň, ktorú vkladal do každej jednej šou a jeho svieži a unikátny prístup ku všetkému, čo vytvoril.
So svojim úspechom a pozíciou v živote sa však Lee nikdy neuspokojil. Práve naopak. Neustále posúval hranice vlastnej predstavivosti. Chýba mi všetka jeho energia a dala by som čokoľvek za to, aby som ho mohla ešte aspoň raz objať.
Jodie Kiddová
Od prvého momentu, čo sa Lee na scéne objavil, sa o ňom neprestajne hovorilo. Vedeli sme, že sa niečo chystá a že sme toho neodmysliteľnou súčasťou. Pozorovať ho pri práci v zákulisí a byť svedkom jeho kreativity, obliekania dievčat a skúšok kostýmov, jednoducho byť po jeho boku v jeho prirodzenom prostredí, to všetko bolo nesmierne čarovné. Uvedomovali sme si, že sme boli svedkami niečoho maximálne unikátneho. Práve pre to všetko sa tak Lee stal tým, kým sa nakoniec stal. Bol jednoducho nezvyčajným človekom a géniom. Som poctená, že sme jeho krátku, no zato neuveriteľnú cestu mohli zdieľať spolu s ním.
Lee miloval, keď som bola teatrálna a podarilo sa mi preniknúť do energie a celkovej podstaty jeho kolekcie. Zároveň nás vždy nechal predvádzať modely akýmkoľvek spôsobom, ktorý sme považovali za vhodný. Práve preto som bola na móle často pomerne extravagantná. Koniec koncov však aj vďaka tomu sme spolupracovali nesmierne dlhý čas, za ktorý sme si vytvorili nezvyčajne silné puto. Myslím si, že Lee miloval, keď som jeho kolekciám dodávala svoj osobitý ráz, pretože on vytváral odevy pre konkrétne osobnosti jednotlivých modeliek. Nikdy nebol tým, kto povedal: „Len choď tam a potom sa vráť. Neusmievaj sa. Nerob to a to. Všetko je o oblečení, oblečení a ešte raz oblečení.“ Samozrejme, že to bolo aj o ňom. No narozdiel od ostatných návrhárov, Leeove prehliadky boli spojením osobnosti modelky, oblečenia, hudby, celkového prostredia, účesov a čoraz viac unikátnej vizáže. Jeho prehliadky boli jednoducho divadelným kúskom. Bola to šou v pravom slova zmysle.
Často sa stávalo, že človek si po zhliadnutí jeho prehliadky povedal: Čo sa to teraz do pekla stalo? Jeho šou boli proste okúzľujúce a strhujúce. Zvykli sme po nich mať potrebu absolvovať terapiu, no v skutočne pozitívnom slova zmysle, nie v tom negatívnom. Jednoducho každý kúsok vašej duše akoby stál po jeho boku a chcel tam aj ostať.
Lee často zvykol postávať hneď pri vstupe na mólo a v momente, keď som mala vystúpiť, ma naň doslova postrkoval. Začal na mňa pokrikovať: „Poďme Jodie!“. Cítila som sa tak, akoby som šla do boja. Bolo to neskutočne intenzívne. Mal jednoducho svoju kreatívnu stránku, ktorá pripomínala ohnivú búrku, no taktiež sme v priebehu jeho krátkeho života mohli uzrieť aj jeho krehkú a citlivú tvár.
Jeho smrť je tak momentom, na ktorý nikdy nezabudnem. Celý svoj život balansoval na hranici maximálneho génia a totálnej bláznivosti. Práve preto dokázal vytvoriť mnoho pozoruhodných vecí, ktoré patria k tým najneuveriteľnejším, aké som kedy videla.
Jade Parfittová
Počas módnej prehliadky jarnej kolekcie z roku 2001 som predvádzala kúsok s názvom The Birds / Vtáky. Atmosféra v zákulisí bola výnimočná, nadšenie a vzrastajúce napätie sa dali krájať, koniec koncov rovnako, ako aj počas každej prehliadky McQueena. Ešte pred samotnou premiérou nám však Lee ukázal mólo, na ktorom sa mala celá nasledujúca udalosť odohrať. Musím sa priznať, že sme ostali v šoku. Mólo malo totižto podobu odhlučnenej krabice, kde jediné, čo sme mohli vidieť, bol náš odraz. Zvyčajne sa počas tak veľkých šou, akou prehliadka McQueena jednoznačne bola, nabíjate energiou z hudby a z publika, no v tomto prípade boli naše zmysly úplne odstavené. Miesto toho sme mali iba náš odraz v zrkadle, ticho a vedomie, že za sklom sedia stovky ľudí tvoriacich publikum, ktorí pozorne sledujú každý náš krok.
Lee sa v prípade môjho odevu odvolával na ikonický film od Hitchcocka s názvom The Birds a preto ma požiadal, aby som na scéne „šalela“. Svoj kúsok som mala predstaviť na konci druhej polovice prehliadky. Preto s neustále narastajúcim napätím v zákulisí a vzájomným sa povzbudzovaním modeliek k predvedeniu niečoho či už bláznivého, alebo nebezpečného, moje prevedenie a predstavenie šialenstva nemalo v danom momente ďaleko od pocitov, ktoré som v ten moment reálne mala.
Musím zdôrazniť, že v pozícii modelky by však človek urobil čokoľvek, o čo by ho sám Lee požiadal.
V jeho oblečení som sa vždy cítila mocná a neohrozená, a preto ma jeho požiadavky nikdy neodradili. Chôdza so zakrytým okom a vybuchujúcimi autami na móle, zostup veľkým schodiskom do obrovského bazéna, alebo prilepenie topánok iba lepiacou páskou na chodidlá – to všetko nebolo považované za nebezpečné, ale práve naopak za maximálne vzrušujúce. Milovala som fakt, že som mohla byť súčasťou jeho vízie.
Lee bol silou, s ktorou sa jednoducho počítalo. Všetkým dokázal, že so skutočnou vášňou a zápalom pre vec môžete v živote dokázať obrovské veci, a to dokonca aj v módnom priemysle a aj napriek tomu, že nepochádzate z bohatej rodiny. Jeho energia, talent a odhodlanie boli obdivuhodné.
Laura Morganová
Lee a ja sme pracovali na základe dohody, podľa ktorej som vždy polovicu roka strávila s ním a s jeho tímom. Bola som súčasťou skladania a tvorenia jednotlivých konceptov, od ich prvotných nákresov až po prvé fyzické vzorky vytvorené zo skíc. Úplne prvé skúšobné kúsky oblečenia pritom väčšinou držali pokope len vďaka pripínacím špendlíkom a tomu, že boli vytvorené z mušelínovej tkaniny. Následne som však bola svedkom aj ich transformácie, ktorá prebehla vďaka ich vyhotoveniu z vopred vybranej látky a taktiež som mohla pozorovať aj ich cestu na mólo a konečnú prezentáciu. Niektorých prehliadok som sa dokonca zúčastnila aj ako modelka. No rovnako som bola súčasťou aj skúšok osvetlenia a hudby. Po dobu troch rokov bol takmer každý vytvorený kúsok vyskúšaný aj na mojom tele. Mnoho z kúskov bolo dokonca priamo na moje telo vytvorených. Bolo totižto súčasťou mojej práce hovoriť Leeovi a jeho tímu, ako sa v danom oblečení cítim. Ak bolo niekde napríklad príliš tesné, povedala som mu to. No na druhej strane boli niektoré kúsky vytvorené presne za týmto účelom.
Leeove šou boli teatrálne, energické a vždy vzbudzovali množstvo emócií. Na každej z prehliadok vzal publikum do rôznych svetov, kde ho predstavil postavám, ktoré boli divoké, záhadné, zvláštne, škaredé a bláznivé. Stvárňovali ich preto napríklad ženy v sklenenej klietke s nočnými motýľmi a morami. Čokoľvek, čo zorganizoval, pritom rozhodne nezahŕňalo pekné dievčatá elegantne kráčajúce bielym mólom. Lee bol umelcom a preto sa obklopovoval ďalšími umelcami. Ukázal mi, nakoľko dôležité je mať víziu a neúnavne na nej pracovať, až kým sa nepretaví do fyzickej reality. Tvrdil, že je nesmierne dôležité obklopovať sa rovnako zmýšľajúcimi a rovnako kreatívnymi ľuďmi. Vytvoriť úžasný výsledok totižto vyžaduje disponovať celou dedinou takýchto skvelých ľudí.
Súvisiace: 7 módnych návrhárov, ktorí rúcajú hranice a myslia celosvetovo
Plum Sykesová
Alexandra som skutočne zbožňovala, a to nielen ako módneho návrhára, ale aj ako obyčajného človeka. Samozrejme všetci vieme, že jeho módne kúsky boli znamenité, skvostné a skutočne štýlové. No Alexander bol taktiež nesmierne zábavným človekom s povahou Mavericka. Pamätám si na nesmierne zábavné zákulisie jeho módnej prehliadky The Birds, kedy sme ho pozorovali, ako kotúľa pneumatiku ( predtým celkom ponorenú do čiernej farby ) po nedotknutom žiarivobielom obleku vytvorenom pre šou. Byť súčasťou jeho sveta bolo jednoducho čarovné, bláznivé a úžasné zároveň.
Zdroj: SCMP, WWD
