Thom Browne je často označovaný za „najpodceňovanejšieho módneho návrhára New Yorku“. Jeho podnikanie dosahuje väčšie rozmery ako značky The Row či Proenza Schouler a jeho módne prehliadky často pripomínajú skôr avantgardné umelecké podujatia. Browne už viackrát potvrdil, že dokonale vie, čo robí v umeleckej aj podnikateľskej sfére módneho sveta.
Browne je známy charakteristickým šedým oblekom, ktorý sa stal jeho oficiálnou uniformou. Svoju značku rozbehol už v roku 2011, keď navrhol päť oblekov, ktoré následne predával priamo zo svojho bytu. Odvtedy vybudoval pozoruhodné podnikanie, ktoré v súčasnosti disponuje 130 zamestnancami a ponúka svetu pánsku aj dámsku módu. Denník New York Times uviedol, že Brownov ročný príjem aktuálne prestavuje 120 až 125 miliónov dolárov.
Browne sa v januári zúčastnil diskusnej relácie vysielanej z umeleckého komplexu 92Y na Manhattane, v rámci ktorej mu robila spoločnosť stálica módneho sveta, odborníčka na módu a konzultantka Fern Mallisová. Ich rozhovor sa točil okolo Brownovho života a kariéry. Dizajnér opísal svoje skúsenosti od návštevy školy v Los Angeles až po obdobie, v priebehu ktorého pracoval pre módnu ikonu Ralpha Laurena. Prečítajte si kľúčové body tejto diskusie.
Súvisiace: Módny návrhár Michael Kors a čo formovalo jeho kariéru…
O ranej kariére
V súčasnosti sa môže zdať, že Browne sa riadi jasne vytýčenými cieľmi a vlastnou víziou. Napriek tomu však potvrdil, že mu trvalo relatívne dlho, kým objavil sám seba. Povedal: „Počas štúdia na vysokej škole som vôbec nevedel, čo chcem v budúcnosti robiť.“ Úspešne však ukončil štúdium ekonomiky na Univerzite Notre Dame (v americkom štáte Indiana) a získal prácu finančného konzultanta, ktorej sa síce štítil, ale vydržal v nej celých deväť mesiacov. Keď ukončil svoj pracovný pomer, presťahoval sa do mesta Los Angeles. Tu býval so svojím priateľom Johnsonom Hartigom, ktorý neskôr založil módnu značku Libertine. Browne povedal, že Los Angeles bolo v tom čase plné ľudí bez akéhokoľvek štýlu a módneho vkusu. Jedinou výnimkou boli situácie, keď títo ľudia nejakým spôsobom získali módne oblečenie zadarmo. Práve v tomto meste sa však po prvýkrát stretol s módou prostredníctvom lacného „vintage“ oblečenia, ktoré si kupoval a následne upravoval podľa vlastného vkusu, spolu s Hartigom.
Browne sa nakoniec presťahoval naspäť do New Yorku, kde začal pracovať v predajni značky Giorgio Armani. Po dlhých rokoch života „na dne“ bolo jeho jediným cieľom „získať poriadnu prácu, bez ohľadu na to, v akej oblasti“. Už vtedy však bolo zrejmé, že svet módy s ním ešte neskončil. Čoskoro stretol Charlesa Fagana, ktorý bol v tom čase výkonným riaditeľom značky Ralph Lauren. Ten ho zoznámil so samotným Laurenom a Browne takto začal navrhovať oblečenie pre spoločnosť Club Monaco.
Browne s úsmevom povedal: „Moje návrhy sa takmer vôbec nepredávali.“ Vysvetlil, že sa vtedy snažil presadiť profesionálne šitú luxusnú pánsku módu, ale jeho iniciatíva sa stretla s kritickým neúspechom.
O tom, ako ignoroval neprajníkov a šiel vlastnou cestou
Browne však ani napriek počiatočným neúspechom nezanevrel k svojej láske, k na mieru šitým oblekom. Povedal, že v raných štádiách jeho kariéry nikto skutočne nerozumel tomu, čo sa snažil dokázať.
Vysvetlil: „Ľudia sa mi smiali. Obleky sú natoľko klasickou záležitosťou, že ak sa Vám ich nepodarí oživiť skutočne inovatívnym prvkom, stanú sa iba ďalšími nevýraznými kusmi oblečenia. Práve preto boli niektoré moje návrhy prehnané. Zveličil som niektoré črty svojich modelov, aby ľudia na prvý pohľad videli rozdiel.“
Browne mal však šťastie a niekoľko „pokrokových predajcov“ si jeho snahu všimlo. Oslovili ho prestížne predajne ako Colette a Bergdorf Goodman – a to aj napriek tomu, že jeho kolekcie veľmi často meškali a jednotlivé modely boli relatívne drahé. Táto skúsenosť ho naučila, aby sa držal svojej vízie a kráčal vlastnou cestou. Či už sa jedná o budovanie predajní bez okien, jedinečný prístup k elektronickému obchodovaniu alebo organizovanie vysoko konceptuálnych módnych podujatí.
O jeho láske ku komercii a Kardashiankách
Módna scéna v súčasnosti uznáva Browna vďaka umeleckej hodnote jeho jedinečných módnych prehliadok. Dizajnér však napriek tomu tvrdí, že nie je súčasťou žiadneho umeleckého sveta, ktorý je nejakým spôsobom izolovaný od sveta komercie. Pripustil, že miluje televíznu reláciu „Keeping Up with the Kardashians“. Vysvetlil: „V konečnom dôsledku ide o to, čo sa sestrám Kardashianovým podarilo vybudovať. Práve to ma oslovilo.“
Browne vyhlásil, že jeho rešpekt si zaslúžia predovšetkým ľudia, ktorí sú schopní držať sa svojej vízie. Takto vysvetlil skutočnosť, že niekedy radšej oblieka náhodných ľudí kráčajúcich po ulici ako niektoré veľké mená zo sveta šoubiznisu. Keď cíti, že daný človek má jasnú víziu, okamžite sa stáva jeho fanúšikom. Rovnako pristupuje aj k ostatným módnym návrhárom.
Povedal: „Ľudia, ktorých obdivujem, sa stále držia svojich predstáv a snov. A to nie iba na konceptuálnej úrovni. Keď je niekto komerčným návrhárom a v súlade s tým pristupuje k svojim dizajnom, je to v poriadku. Ak sa skutočne drží svojich ideálov, dokážem ho rešpektovať.“
Súvisiace: Maria Grazia Chiuri a jej rady pre ďalšiu generáciu módnych návrhárov
O vzťahu s Andrewom Boltonom
Mallisová sa musela snažiť zo všetkých síl, aby získala Brownov názor na viaceré témy, ktoré načala. Či už sa jej otázky týkali jeho profesionálnej kariéry, alebo skutočnosti, že ako otvorene vystupujúci homosexuál vyrastal v zásadovej katolíckej rodine. Napriek tomu sa však v rámci ich spoločného rozhovoru objavila téma, pri ktorej sa ochotne rozhovoril. Tá sa týkala Andrewa Boltona, ktorý je kurátorom Metropolitného múzea umenia a Brownovým osobným partnerom už počas siedmych rokov.
Browne povedal: „Myslím si, že Andrew je najdôležitejšou osobou vo svete módy práve kvôli tomu, čo dosiahol v múzeu. Pozdvihol módu na skutočne vysokú úroveň. Takýmto spôsobom podčiarkuje úsilie a prácu, ktorú do nej investujeme.“
Zdroj: NYTimes, Yahoo
