Nie je žiadnym tajomstvom, že Čína je domovom neustále narastajúceho počtu ambicióznych technologických a finančných spoločností. Rovnako nie je ničím výnimočným, že tieto inštitúcie sa v súčasnosti v čoraz väčšej miere snažia presadiť aj na území Európy – a to predovšetkým v Nemecku. Významným lákadlom tejto krajiny je totiž dlhoročná tradícia vysoko kvalitných výrobných procesov a inovatívneho inžinierstva.
Čínske firmy v posledných rokoch získavajú prístup k špičkovým technologickým a výrobným priemyselným odvetviam v Nemecku prostredníctvom série strategických investícií a akvizícií. Najväčšie čínske technologické a telekomunikačné spoločnosti si však medzitým budovali v nemeckých mestách aj fyzickú prítomnosť, aby týmto spôsobom získali lepší prístup k miestnym technologickým talentom.
Will McBryde, analytik vývoja globálnych miest v realitno-poradenskej spoločnosti JLL, uviedol: „Nemecko predstavuje krajinu, na ktorú sa chce Čína podobať s ohľadom na pokročilú výrobu, výskum a vývoj. Významné investície do veľkých nemeckých značiek v mestách ako Düsseldorf, Frankfurt a Berlín pomôžu čínskym spoločnostiam dosiahnuť ďalšiu fázu ich evolúcie.“
V priebehu februára roku 2017 sa stala senzáciou svetových médií čínska automobilová spoločnosť Geely, ktorá získala 9% podiel v spoločnosti Daimler, materskom podniku nemeckého automobilového giganta Mercedes Benz.
Súvisiace: V ktorých svetových mestách najrýchlejšie narastajú ceny luxusných nehnuteľností
Čínsky výrobca spotrebičov Midea zase v minulom roku odkúpil spoločnosť Kuka, ktorá sa na nemeckom trhu zaoberá výskumom a vývojom robotiky. Za zmienku stojí aj čínska investičná skupina HNA, ktorá v poslednom období usmernila do spoločnosti Deutsche Bank celkové investície v hodnote 3,5 milióna dolárov. Všetky spomenuté obchody sú však iba vrcholom ľadovca – súhrnná hodnota všetkých čínskych akvizícií na území Nemecka totiž doteraz dosiahla pozoruhodnú úroveň 27 miliárd dolárov.
Jeremy Kelly, riaditeľ globálneho výskumného tímu spoločnosti JLL, povedal: „Prístup Číny k Nemecku sa zásadne odlišuje od spôsobu, ktorým táto krajina jednala s Londýnom alebo New Yorkom, kde vo veľkej miere investovala predovšetkým do trhu s nehnuteľnosťami. Nemecko je však namiesto toho bránou do Európy, pomocou ktorej sa čínske korporácie snažia získať prístup k inovatívnym technológiám, pokročilej výrobnej expertíze a vysoko kvalifikovaným pracovníkom. Je nadmieru pravdepodobné, že Nemecko bude v budúcnosti kľúčovým partnerom mnohých technologických a infraštruktúrnych projektov v rámci realizácie úžasnej čínskej iniciatívy s názvom Belt and Road Initiative (BRI), ktorá má vystupovať v úlohe takzvanej Novej hodvábnej cesty.“
Jedinečný potenciál Nemecka
Medzi jednotlivými európskymi veľmocami existujú zásadné rozdiely. V Spojenom kráľovstve a Francúzsku sa väčšina veľkých podnikov sústreďuje v hlavných mestách ako je Londýn a Paríž. Nemecko je však spolkovou republikou, čo znamená, že každé veľké mesto v tejto krajine má svoj jedinečný charakter a unikátny vzťah s Čínou.
Düsseldorf je napríklad destináciou, ktorá disponuje mimoriadne veľkou atraktivitou pre popredné čínske firmy. Analýza s názvom China12 od spoločnosti JLL dokladuje, že od roku 2010 bolo pre čínske spoločnosti v tomto meste vyčlenených prinajmenšom 35 000 metrov štvorcových kancelárskych a komerčných priestorov.
Toto mesto bolo z historického hľadiska atraktívne predovšetkým pre japonské spoločnosti, avšak obrovský objem nového talentu a vysoko kvalifikovaných mladých ľudí sem v poslednej dobe prilákal čínskych technologických gigantov, ako sú Huawei a ZTE. Tento región Nemecka je okrem toho dôležitým logistickým centrom s úzkymi prepojeniami na belgické a holandské námorné prístavy a priamym železničným spojením s Čínou.
Mesto Frankfurt, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za finančné centrum spolkovej republiky, sa medzitým stalo domovom niektorých z najväčších čínskych bánk, vrátane inštitúcií ako Bank of Communications, People’s Bank of China a Agricultural Bank of China. Frankfurt bol navyše prvým európskym zúčtovacím centrom s ohľadom na čínsku menu renminbi (ktorej jednotkou je juan), a doteraz už viac ako 20 čínskych spoločností vykonalo svoju počiatočnú verejnú ponuku akcií práve na nemeckej burze cenných papierov.
Frankfurt je okrem toho domovom technologických spoločností so zameraním na trh s finančnými technológiami (FinTech), medzi ktoré patrí napríklad popredná spoločnosť Inspur, ktorá je najväčším čínskym poskytovateľom serverov a operátorom služieb v oblasti cloudových systémov. Profil tohto mesta zvyšuje tiež skutočnosť, že tu má významné zastúpenie aj gigant elektronického predaja Alibaba.
Atraktivita tohto mesta je tiež umocnená jeho letiskom, ktoré je jedným z najrušnejších európskych letísk. Disponuje viacerými priamymi leteckými linkami do Číny ako ktorékoľvek iné mesto strednej Európy.
V južnejšie položenej časti Nemecka sa nachádza Mníchov, ktorý je centrom výrobného a automobilového priemyslu spolkovej republiky. Tomuto mestu sa vďaka dlhoročným skúsenostiam v týchto sektoroch podarilo upútať pozornosť čínskych automobiliek. V súčasnosti tu okrem iných sídli napríklad startupová spoločnosť NIO, ktorá sa venuje vývoju autonómnych elektrických vozidiel, ale aj spoločnosť Alibaba, ktorá v priebehu tohto roka potvrdila, že aktuálne testuje vlastné samoriadiace automobily.
McBryde povedal: „Mnohé z veľkých nemeckých automobilových spoločností, ako napríklad BMW, majú na čínskom trhu významné zastúpenie. Dáva teda dokonalý zmysel, že čínske firmy sa snažia preniknúť do srdca nemeckého automobilového priemyslu. To v konečnom dôsledku vedie k tomu, že medzi oboma národmi môže dochádzať k výmene nápadov a technológií.“
Nemožno zabúdať ani na Hamburg, ktorý má s Čínou historické vzťahy v úlohe popredného európskeho prístavného mesta. Takmer každý tretí lodný kontajner, ktorý sa objaví v tomto prístave, totiž pochádza priamo Číny. Vzťah medzi týmito dvoma aktérmi bol navyše posilnený v dobe, keď hamburské úrady uzavreli s čínskym konglomerátom zmluvu o vybudovaní nového špedičného terminálu.
Jednosmerné vzťahy?
Bola to predovšetkým spomínaná hamburská zmluva, ktorá vyvolala zásadné otázky o povahe čínskeho záujmu o Nemecko a vplyve tejto krajiny na nemecké spoločnosti.
McBryde vysvetlil: „Spoločnosti zo štátov mimo Číny čelia mnohým prekážkam, keď sa snažia presadzovať svoje pôsobenie v tejto krajine. V Európskej únii je medzitým vedených viacero diskusií o tom, ako by bolo vhodné pristupovať k narastajúcemu záujmu Číny o Nemecko.“
V súčasnosti je zatiaľ veľmi nepravdepodobné, že by akýkoľvek zahraničný subjekt mohol nadobudnúť väčšinový vlastnícky podiel v nejakej čínskej spoločnosti. Napriek tomu sa však na scéne začínajú objavovať náznaky toho, že medzi Čínou a Európou sa budú v blízkej budúcnosti budovať obojstranné vzťahy.
Spoločnosť Siemens nedávno v Pekingu založila kanceláriu zameranú na projekt Novej hodvábnej cesty, prostredníctvom ktorej budú môcť všetky zúčastnené krajiny „spoločne objavovať vzájomné podnikateľské príležitosti vyplývajúce z iniciatívy Belt and Road“.
Čína okrem toho nedávno vyhlásila, že zahraničným automobilových a leteckým spoločnostiam uľahčí rozvoj svojich operácií v krajine, pričom by mala byť eliminovaná požiadavka na zapojenie miestneho partnera, ktorá platí v súčasnosti. Prezident Xi Jinping sa medzitým zaviazal otvoriť čínsky finančný trh s cieľom uľahčiť zahraničné investície do Stredného kráľovstva.
Súvisiace: Najväčšie investičné spoločnosti na trhu s nehnuteľnosťami
Kelly uviedol, že vzťah medzi Nemeckom a Čínou v čoraz väčšej miere pripomína efektívnu symbiózu. Odborník zo spoločnosti JLL povedal: „Viacerí ľudia označujú súčasné prepojenie týchto dvoch národov ako jednosmerné, ale môžeme s istotou potvrdiť, že to tak nie je. Vzťah medzi týmito aktérmi sa bude v blízkej budúcnosti aj naďalej posilňovať. Nemecko totiž hľadá spôsoby, ktorými by mohlo vstupovať na obrovský čínsky trh, pričom čínske podniky sa na druhej strane snažia učiť od etablovaných nemeckých firiem.“
Keď sa na situáciu pozrieme z dlhodobého hľadiska, z prehlbujúcich sa čínsko-nemeckých vzťahov budú vo veľkej miere profitovať najmä nemecké logistické sektory a trhy s rezidenčnými nehnuteľnosťami.
Čínsky štátny investičný fond v priebehu roka 2016 investoval do nemeckej developerskej skupiny BGP, ktorá buduje obytné nehnuteľnosti najmä v okolí Berlína. Jedná sa o jednu z najväčších investícií Číny do nemeckého trhu s nehnuteľnosťami.
Kelly nakoniec dodal: „Priamy vplyv čínskej prítomnosti na trh s nehnuteľnosťami v Nemecku je v súčasnosti síce obmedzený, ale z dlhodobého časového horizontu v tomto smere existuje obrovský potenciál. Čína si totiž aj naďalej buduje svoju pozíciu v Európe a nemecký trh s nehnuteľnosťami je vhodne vybavený na to, aby začal pútať zvýšenú pozornosť zo strany čínskych korporácií a investorov.“
Zdroj: JLL
