Len nedávno šéfkuchár Magnus Nilsson oznámil, že zatvára svoju reštauráciu Fäviken. Magnus premenil starú poľovnícku chatu v odľahlej oblasti Švédska na jednu z najlepších svetových reštaurácií. Každý večer tu podáva 30-chodové menu pre malú skupinu ľudí. Jeho sláva vzrástla ešte viac, keď sa zúčastnil v seriály Mind of Chef, produkovanej Anthonym Bourdainom a Davidom Changom, a tiež v prvej sérii prelomového hitu Chef’s Table na Netflixe.
Aj napriek sláve, vyznamenaniam a dvom Michelinským hviezdam Nilsson oznámil úmysel zavrieť svoju 28-miestnu reštauráciu. Ešte predtým, ako celému svetu odhalil svoje prekvapivé plány, urobili sme s ním rozhovor. V ňom nám vysvetlil skúsenosti so stolovaním, ktoré je podľa neho stále horšie.
Reštaurácie sa stali súťažným športom a to najmä s nástupom World’s 50 Best a Michelinských hviezd. A to nie iba pre šéfkuchárov, ale aj pre hostí. Nilsson bol nepríjemne prekvapený, že väčšina návštevníkov cestuje po svete, len aby si urobili ďalší ,,zárez do opasku,, teda miest, kde jedli.
Zaznamenali ste nárast počtu hostí, ktorých viac zaujíma, že môžu rozprávať o mieste kde jedli než to, aby sa tam skutočne najedli?
Áno, desí ma to. Myslím, že je to smutné. Jediný dôvod, prečo by ste mali chcieť navštíviť reštauráciu, je užiť si príjemné chvíle.
Čo robia hostia namiesto toho?
Vidím, ako sú ľudia posadnutí dokumentovaním stolovania do takej miery, že si v konečnom dôsledku stolovanie vôbec neužijú. Je hlúpe prísť do reštaurácie iba preto, aby ste mohli zdieľať fotku na sociálnej sieti.
Potom sú ešte reštaurácie ako Black Tap a ich shake, ktoré existujú na to, aby ste mohli na Instagram pridávať ich jedlá. Viete, tie kde z celého koláča trčí ešte malý koláčik. Úplná cukrovka v hrnčeku.
To je veľmi smutné.
Som už starý na koncerty, ale naposledy keď som na jednom bol, videl som enormný počet ľudí, ktorí držali v rukách smartfóny, a celý čas sledovali vystúpenie na ich maličkej obrazovke, aj keď sa koncert konal priamo pred nimi.
Tiež som bol prednedávnom na párty. Konala sa v USA a bola plná hudobných umelcov a iných slávnych ľudí. Bol tam aj John Legend, ktorý zahral tri piesne na klavíri. Sedel som veľmi blízko pri klavíri a užíval si ten moment, aj keď nie som jeho veľkým fanúšikom. Ale uznajte, ako často máte možnosť počuť spievať a hrať umelca tohto kalibru len pár metrov od Vás?
Súvisiace: Ľudia si plánujú výlety podľa fotiek z Instagramu a kazia si zážitok z cestovania
A potom som sa otočil a pozrel za seba. Bolo to ako stena telefónov. Presne, ako ste vraveli, všetci mali zážitok iba prostredníctvom telefónu. Je to veľmi smutné, pretože sa už pravdepodobne nedostanú do takej blízkosti umelca, ktorý spieva bez mikrofónu a hrá na klavíri naživo. Nikto z nich z toho nemal zážitok. Viete, nemyslím, že vôbec počúvali.
Čo myslíte prečo sa to deje?
Myslím, že ľudia sú posadnutí potrebou hovoriť ostatným čo práve robia. Ak sa to ešte zhorší, jedného dňa prestanem variť, pretože to už viac nebude prospešné.
Naozaj prestanete variť?
Jediným dôvodom, prečo by mal niekto pracovať v gastronómii tým spôsobom ako ja a v týchto typoch reštaurácií je to, že naozaj milujete poskytovanie pohostinnosti hosťom, sledujete ako s tým interagujú, ako sa im to páči, či ako ich to ovplyvňuje. Ak tento aspekt pominie, nikto to už viac nebude chcieť robiť a vymizne úplne. Budeme preplnení reštauráciami, ktoré sa starajú len o dav ako taký.
Zdroj: LATimes
