Valentino oslávil 88 rokov, z ktorých väčšinu trávil tak, že robil ľudí a miesta výnimočne krásnymi.
Bol len tínedžerom, keď v roku 1952 dostal svoju prvú prácu asistenta módneho návrhára Jeana Dessès, rodáka z Atén, ktorý v tom čase obliekal elitu európskej spoločnosti, od členov kráľovských rodín až po herečky. Jeho večerné róby boli precízne zhotovené a typické pre svoje bohaté, padavé, naskladané sukne. Dnes iba ateliéry Valentino haute couture v Ríme poznajú tajomstvo tohto umenia. Ako učeň u Dessèsa nakreslil Valentino z dlhej chvíle sériu návrhov okázalých “vysnívaných šiat”, ktoré odložil bokom. Ich čas však prišiel v roku 1991, kedy ich členovia jeho ateliéru ušili ako prekvapenie pre svojho majstra. Tieto šaty sa stali žiarivými bodmi výstavy, usporiadanej na počesť 30. výročia založenia Valentinovho epického módneho domu.
Dobre si ich pamätám: púzdrové šaty s výšivkou, inšpirovanou motívmi z čínskeho Míšeňského porcelánu, s kúskami žltého, fialového a popolavého šifónu, vinúcimi sa okolo tela, či tyrkysový saténový kabát so vzormi tyrkysových korálových vetvičiek na podklade čokoládového zamatu. Boli medzi nimi aj plysové šifónové šaty nevädzovo modrej farby, ktoré vyzerali, akoby pri ich navrhovaní myslel na Elizabeth Taylor. Pri pohľade na jeho modely bolo jasné, že už vo svojom mladom veku bol Valentino rozhodnutý, že v jeho šatách žiadna žena neunikne pozornosti.
Súvisiace: Ako Karl Lagerfeld spravil zo značky Chanel podnik s hodnotou $10 miliárd
V čase výstavy som bol redaktorom magazínu Harper’s & Queen v Londýne a zvykol som cestovať na módne prehliadky haute couture do Ríma, kde boli tieto šaty od Valentina stále vystavené v tanečnej sále, a do Paríža na prehliadky jeho konfekčných modelov, ktoré táto kolekcia pravidelne otvárala za tónov piesne Soul Coaxing v podaní Michela Polnareffa. Na záver prehliadok prišiel Valentino vždy na pódium, tlieskajúc končekmi prstov do svojich dlaní, akoby to boli kastanety, za tónov piesne New York, New York. Okrem toho, jeho módne šou vždy prinášali množstvo očarujúceho vzrušenia, tvoreného jeho charizmatickými modelkami, ako boli napríklad Dalma a Anna Bayle, ktoré sa kĺzali po móle, a pritom vyzerali ako zidealizovaná verzia ženy, ktorá si šaty v skutočnosti kúpi. Valentino chápal túžby ženskej duše. Ako sa mi zdôveril, “Je dôležité vedieť, čo si trh žiada. Šaty sa musia nosiť. Ja mám veľké šťastie – rozumiem týmto ženám.”
Valentino dobre poznal aj životný štýl, pre ktorý boli jeho šaty určené, pretože ho sám žil. Hneď ako to bolo možné, žil tak dobre ako väčšina jeho klientely, a aj dnes žije najlepšie, ako je len možné.
Už predtým som bol párkrát v Ríme, aby som urobil fotografie Valentína, obklopeného húfom rímskych princezien v jeho najromantickejších krinolínových šatách — výjav, ktorý pripomínal scénu z Viscontiho filmu Leopard. No všetky dámy boli priťahované Carlosom Souzom, nebezpečne atraktívnym brazílskym ambasádorom módneho domu Valentino, ktorý roky striedavo komunikoval a zručne manipuloval s tlačou, modelkami, celebritami a súkromnými klientmi z celého sveta.
V roku 1991 som však okrem fotenia, samozrejme pod prísnym dohľadom Carlosa, aj písal články a navštevoval večierky. S obavami som na jeden dorazil a našiel návrhára, ktorého som roky obdivoval, v jeho štúdiu v paláci Palazzo Mignanelli, ktorý mal v tom čase diskrétny vchod pre haute couture klientov, hneď vedľa Španielskych schodov. Hlavný vchod bol o 6. poschodí nižšie, dole na námestí. Skúšobná izba bola preplnená bezchybnými krajčírmi, stojanmi so žiarivými šatami, a to všetko uprostred vzrušujúceho prostredia, dotváraného fantastickými látkami, vzorkami výšiviek, gombíkov a rôznymi ozdobami. Valentino práve upravoval svoju kolekciu “Night”, jednu z jeho 22 závratných kolekcií, ktoré potom vytvoril každý rok. Ako sa mi priznal, v to ráno sa zobudil o 5:30 len preto, aby si zapísal, čo chce v ten deň svojmu tímu povedať. Vyzeral presne ako dámsky krajčír z nejakého filmu: bezchybne upravený a oblečený v dokonale ušitom hnedom tvídovom obleku, ktorý zdôrazňoval jeho opálenie. Preskakoval z taliančiny, francúzštiny alebo angličtiny, v závislosti od toho, s kým práve rozprával, a pri tom ani raz nezaváhal. “Je táto žena vačkovec?” pýtal sa a v zápätí s pohŕdaním dolaďoval vlnu na živôtiku, počas toho, ako sa jeho poddajná pomocníčka zúfalo snažila napraviť svoju chybu.
Po skúške ma pozval do svojej vnútornej svätyne, jeho súkromnej pracovne, ktorá pôsobila ako skleník v štýle Prousta, s leopardmi a kobercami zelenej lesnej farby, čalúnením z čias druhého impéria, množstvom mandlovozelených orchideí, s červenými a bielymi kockovanými vzormi, výnimočným porcelánom z 18. storočia a silnou vôňou gardénií. Valentino sedel pod portrétom Eleonóry z Toleda od talianskeho umelca Bronzina a oproti mal obraz z čias Belle Époque, znázorňujúci elegantnú ženu v luxusných čiernych šatách s klobúkom s bielym perím. Na stolíkoch pod obrazmi boli fotografie krások 20. storočia, ktoré Valentino obliekal; legendárne najlepšie oblečené ikony, pri ktorých stačí povedať krstné meno: Diana, Margaret, Elizabeth, Noor, Jackie, Nancy, a o ktorých hovoril rýchlo a s úctou. Atmosféra opäť pripomínala jeden z filmov od Visconta, v dramatickom kontraste so susednou pracovňou Giancarla Giammettiho, kde raz pôvodní majitelia paláca privítali pápeža, ktorý bol členom ich rodiny. So svojou zbierkou malieb Scuola Romana rokov 30-tych a nábytkom empíru, pôsobila táto pracovňa nepopierateľne elegantným dojmom, ktorý možno opísať len ako diktátorský. Palác bol práve zrenovovaný dvomi mladými anglickými architektmi, Petrom Moorom a Petrom Kentom zo spoločnosti David Davies. Schody boli zo žiarivého bledého mramoru so zábradlím z leštenej ocele, a pergamenové steny dekorovali moderné diela od Francesca Clemente a iných. Celý interiér nenechával nikoho na pochybnostiach o tom, že hoci Valentino a Giancarlo uznávajú minulosť, sú zároveň mostom do prítomnosti aj budúcnosti. (Valentino a Giancarlo mysleli nad svoju značku. Založili AIDS nadáciu, ktorú pomenovali L.I.F.E. – Lottare Informe Formare Educare: bojovať, informovať, trénovať a vzdelávať.)
Do svojho článku som odfotil niektoré z archívnych modelov z Valentínovej skorej tvorby aj v jeho peknom dome marhuľovej farby na starovekej rímskej ceste Appia. Interiér tohto domu vytvoril Valentino v spolupráci s legendárnym Lorenzom Mongiardinom, a bol to mix Číny a Orientu, hodvábneho zamatu, a kockovaných vzorov na hodvábnom tafte, alebo obrovských vzorov ruží. Dom bol plný vzácnych predmetov, a to až do takej miery, že sa dokonalý brazílsky sluha pohyboval v bezpečnej vzdialenosti, aby sa vyhol akémukoľvek kontaktu s nimi. (V tom čase vlastnil Valentino ďalšie impozantné domy vo švajčiarskom meste Gstaad, Londýne, na Manhattane, a na talianskom ostrove Capri, a taktiež 43-metrovú jachtu, TM Blue One.)
Súvisiace: 7 módnych návrhárov, ktorí rúcajú hranice a myslia celosvetovo
Pri príležitosti výstavy sa konali večierky v budove Capitoline, ktorej schody boli osvetlené horiacimi fakľami a samotnú výstavu si bolo možné prezrieť v slávnej Akadémii, niekdajšej sochárskej škole patriacej Vatikánu. Výstava dostala názov Trent Anni di Magia, teda 30 rokov mágie, a bola navrhnutá Jean-Paulom Scarpittom , ktorý do nej zakomponoval aj niekoľko slávnych červených šiat, vystavovaných na pozadí hudby z opery Carmen.
Gala večer sa konal vo vile Medici za hojnej účasti amerických Glamazóniek toho večera, ktoré sa počas vystupovania zo svojich limuzín vyhýbali kvapkám dažďa. Susan Gutfreund mala na sebe Valentinove čierno biele krinolínové šaty, Lynn Wyatt si obliekla ustricové, čierno – ružovo – béžové krinolínové šaty (obidvoje šaty mám dnes vo svojej zbierke, @hamishbowlescollection). Ivana mala na sebe úzke čierne saténové šaty, ktoré vyzerali, akoby boli ušité priamo na nej. O polnoci nakrájal modrý markíz Valentino tortu s marcipánovou maketou budovy Palazzo Mignanelli na vrchu; Claudia Schiffer tancovala s bulharským princom Kyrilom; Dalma s Michailom Baryšnikovom, Linda Evangelista poletovala okolo v horúcich ružových šantungových šatách, ktoré pristali jej novej farbe vlasov, ktoré si práve zafarbila na ohnivú červenú. Čoskoro ohňostroj striebornej a zlatej rozsvietil všetku tú krásu a Rím nám ležal pri nohách. A Valentino? Pretancoval celú noc s Elizabeth Taylor, ktorú obliekol do bieleho šifónu a mesačného svitu a priadol ako mačka nad šľahačkou, keďže prežíval práve sen, ktorý sa mu prvýkrát sníval ako malému chlapcovi.
Ďakujem za spomienky, Valentino. Všetky sú magické. A všetko najlepšie k narodeninám!
Zdroj: Yahoo
