Takmer v každej oblasti života je možné pozorovať, že život Američanov sa triešti čím ďalej, tým viac. Majetková nerovnosť v priebehu niekoľkých posledných desaťročí vystrelila do závratných výšin a v konečnom dôsledku tak viedla k výrazným rozdielom v prístupe k zdravotnej starostlivosti, kvalitnému vzdelaniu a stabilnému bývaniu. Zatiaľ čo v súčasnosti je možné pociťovať mnohé z dôsledkov koronavírusu, akým je napríklad strach o zdravie našich milovaných, či úzkosť z obyčajnej prechádzky do najbližších potravín, taktiež si môžeme všímať to, ako sa súčasné spoločenské rozdiely môžu stať otázkou života a smrti.
Nie je náhodou, že ľudia s nízkymi príjmami a tatiež aj tí, ktorí sú inej než bielej rasy, nesú ťarchu pandémie v tej najväčšej miere. V mestách, akými sú napríklad Chicago a Milwaukee, tvoria Afroameričania iba štvrtinu až tretinu celkovej populácie, no aj napriek tomu utrpeli v priebehu posledných týždňov viac ako dve tretiny úmrtí na koronavírus.
Väčšina pracovníkov, ktorá je počas pandémie považovaná za kľúčovú (ako napríklad administratívni pracovníci a predavači v potravinách, vodiči autobusov, či donáškari) sú ľudia inej, než bielej rasy. Až príliš veľká časť z nich nedisponuje rúškami a rukavicami, ktoré tak nutne potrebujú pre ochranu nielen seba, ale taktiež aj svojich rodín (nehovoriac pritom o flexibilite možnosti čerpať platenú dovolenku). Ako spoločnosť sme tak dospeli k tomu, že zatiaľ, čo ich pracovné miesta považujeme za základné, či dokonca až nevyhnutné – ich životy bohužiaľ nie.
Aj keď dopady vírusu sa nemusia týkať každého jedného z nás, zodpovednosť za výzor našej spoločnosti je kolektívna. Všetci pritom už dobre poznáme základné pravidlá súčasných dní: ostať doma, pravidelne si umývať ruky a povinne nosiť rúška na verejnosti a pri vychádzkach z domu, ktoré sú nevyhnutné. No tí z nás, ktorí môžu mať taktiež zodpovednosť, potrebujú zájsť ešte o niečo ďalej. Pri pochopení príčin rozdielov v počte obetí koronavírusu, potrebujeme zmeniť svoje správanie a zmýšľanie tak, aby sme v konečnom dôsledku zmenili svet k lepšiemu čo možno najväčšmi.
Súvisiace: Ako vyzerá ťažký boj kultúry s koronavírusom?
Myslím tým to, že v súčasnosti je nevyhnutné prispievať organizáciám v prvej línii, ako napríklad miestnym potravinovým bankám (dodávajúcim pokrmy pre pracovníkov, ktorí stratili prácu), neziskovým organizáciám poskytujúcim pomoc pri prenájme (vďaka ktorým ľudia nestratia svoje domovy), alebo organizáciám dodávajúcim osobné ochranné prostriedky nevyhnutným pracovníkom. Ak si nie ste istí, ako a kde s vhodnou pomocou začať, webová stránka s názvom „Giving Compass“ disponuje rozsiahlym zoznamom zodpovedajúcich fondov z celej krajiny, ktorý vám pomôže urobiť prvý krok.
No akonáhle pominie okamžitá hrozba tejto krízy, nemôžeme naďalej akceptovať tak hlboko neadekvátne systémy podpory, ktoré ponechali obrovské množstvo Američanov zraniteľnými. Dôsledky spoločenského rozdelenia boli v plnej miere odhalené a preto by naše budúce správanie malo položiť základy pre vznik sveta nového druhu.
Napríklad prostredníctvom našej nadácie s názvom Raikes Foundation sme spolu s manželom strávili už viac ako desaťročie pomáhaním v boji proti bezdomovectvu mládeže, ktorá je krízou ovplyvňujúcou milióny mladých ľudí ročne. Naučili sme sa, že kľúčom je práve náprava existujúcich spoločenských systémov, ktoré ovplyvňujú životy týchto ľudí ešte pred tým, než sa ocitnú na ulici. Financovanie prístreškov je nevyhnutné a samozrejme taktiež aj obdivuhodné. No dôležité je zabezpečiť to, aby sa mladí ľudia do týchto prístreškov nemuseli nasťahovať vôbec, a to znamená zmenu súdneho systému pre mladistvých, ktorý na dennej báze ukladá mladým ľuďom tmavšej pleti tvrdšie tresty a traumatickejšie pobyty v celách pri ich zadržaní. Rovnako dôležitou je však aj zmena školských systémov, ktoré posúvajú k úspechu iba vybraných jedincov, zatiaľ čo tí ostatní sú odsúvaní von dverami.
Najdôležitejším je však fakt, že to všetko sme sa naučili iba vďaka dôkladnému načúvaniu mladých ľudí, ktorým sa usilujeme pomôcť. Totižto ľudia, ktorí sa s takýmito systémami nikdy nestretli, majú vo zvyku obviňovať práve ich obete. Vinia ich z toho, že si svoju životnú situácu zapríčinili sami tým, že sú nezodpovední, zlí, či slabí. No problémom nie sú ľudia. Problémom sú systémy, ktoré im majú pomáhať a podporovať ich – no nerobia tak.
Žena, ktorú obdivujem – Eleanor Rooseveltová, bola jednou z prvých, ktorá pochopila silu tohto prístupu. Po tom, čo sa stala prvou dámou, publikovala svoj článok s nadpisom „Chcem, aby si mi napísal“, ktorý dodal odvahu viac ako 300 000 Američanom na to, aby jej napísali list o svojich problémoch. Jej pochopenie systémov, ktoré zaťažovali ľudí s diametrálne odlišnými životmi od toho jej, ju premenilo na jednu z najúčinnejších advokátiek svojho času.
Vy však nepotrebujete status prvej dámy alebo vlastnú nadáciu na to, aby ste mohli prispieť k pozitívnej zmene. Skutočne sa zasadiť o zmenu, miesto bezduchého prispievania na charitu, znamená nazerať za hranice vlastných skúsenosti a dôkladne načúvať ľuďom, ktorí vedú maximálne odlišné životy od toho vášho. Znamená to využívať rovnako ako svoje prostriedky, tak aj svoj hlas na to, aby ste vyžadovali iný a zároveň lepší svet.
Súvisiace:
Ako sa luxus dostáva k svojím konzumentom počas karantény
Bohaté a slávne osobnosti prispievajú obrovskými sumami na boj s ochorením COVID-19
V súčasnosti je v móde hovoriť, že koronavírus nediskriminuje. Nie je to však pravda. Vírus diskriminuje, ale iba preto, že naše systémy diskriminujú. V súčasnosti disponujeme prostriedkami na finančné pokrytie lekárskych nákladov na vyrovnanie sa s ochorením COVID-19, no už zajtra budeme potrebovať ďalšie finančné prostriedky na adekvátnu nápravu nášho systému zdravotnej starostlivosti, ktorý odsúva milióny ľudí bokom. Dnes si môžeme už bez problémov nakúpiť potraviny, či zakúpiť rúška. No zajtra budeme potrebovať napraviť systém, ktorý ponecháva obrovské množstvo ľudí závislých od potravinových bánk a správa sa k nevyhnutným pracovníkom ako k jednoducho nahraditeľnému tovaru.
Príspevkom k zmene (a nie na charitu) môžeme začať s premosťovaním našich rozdielov, čím začneme budovať aj lepšiu budúcnosť. Začnime preto už dnes.
Tricia Raikesová je spolu so svojim manželom Jeffom zakladateľkou nadácie Raikes Foundation. Nadácia sa usiluje o spravodlivú a inkluzívnu spoločnosť, v ktorej majú všetci mladí ľudia dostatočnú podporu na dosiahnutie svojho maximálneho potenciálu.
Zdroj: NYTimes, Fortune
