Podľa britského miliardára a podnikateľa Richarda Bransona, jedným z riešení nerovnosti v príjmoch je práve poskytovanie výplaty zadarmo (tzv. základný príjem).
Na otázku „Čo si myslíte, že by mali ľudia pri moci robiť, aby riešili sociálne problémy ako nerovnosť príjmov?“ Branson odpovedal: „V Európe a v Amerike by mal byť zavedený základný príjem.“
V správe zverejnenej v januári celosvetová charitatívna organizácia Oxfam zistila, že 82 percent z rastu svetového bohatstva v predchádzajúcom roku pripadlo vrchnému 1 percentu jednotlivcov (podľa príjmu).
Medzitým však spodných 50 percent obyvateľov svoje bohatstvo vôbec nezvýšilo.
Branson povedal: „Je hanba vidieť ľudí, ktorí spia na uliciach, zatiaľ čo vôkol nich je samé materiálne bohatstvo.“
Všeobecným základným príjmom, ako je známe, je platba v hotovosti vyplácaná rezidentom bez ohľadu na zamestnanecký štatút.
Podľa Bransona okrem toho existujú aj iné dôvody na zavádzanie univerzálneho príjmu.
Miliardár uviedol: „Myslím si, že s prichádzajúcou umelou inteligenciou jednoducho musí existovať istý základný príjem.“
Gelles sa spýtal, či je to preto, že roboty nahradia ľudskú pracovnú silu.
Branson vysvetlil: „Myslím si, že umelá inteligencia bude mať za následok obmedzenie pracovanej doby. Viete, trojdňové pracovné týždne a štvordňové víkendy. Potom budeme potrebovať spoločnosti, ktoré budú musieť počas týchto štyroch dní zabaviť ľudí a pomôcť im uistiť sa, že im je vyplatené slušné množstvo peňazí za oveľa kratší pracovný čas.“
Bill Gates, spoluzakladateľ spoločnosti Microsoft, tiež povedal, že umelá inteligencia nakoniec bude znamenať menej času stráveného prácou.
Gates pre televíziu FOX Business Network na Svetovom ekonomickom fóre v januári povedal: „Nepochybne sa môžeme tešiť na myšlienku, že dovolenky budú v určitom okamihu dlhšie. Strojové učenie a umelá inteligencia zároveň spôsobia, že ľudia budú produktívnejší. A to je vo všeobecnosti pozitívnou správou.“
Gates dodal: „Účelom ľudstva nie je len sedieť za pultom a predávať tovar. Viac voľného času prospeje každému.“
Toto nebolo po prvýkrát, čo Branson hovoril o automatizácii, ktorá si vyžiada zavedenie univerzálneho základného príjmu.
Súvisiace:
Vrchné 1% – demokracia či oligarchia?
Ako merať majetkovú nerovnosť: bohatí jedinci sú omnoho bohatšími, ako si uvedomujeme
Branson na svojom blogu napísal: „S akceleráciou vývoja umelej inteligencie a iných nových technológií … sa svet rýchlo mení. Budeme zavádzať veľké množstvo vzrušujúcich a nových inovácií, ktoré vytvoria rozsiahle príležitostí a bohatstvo, ale existuje reálne nebezpečenstvo, ktoré by tiež mohlo viesť k tomu, že príde k veľkému zníženiu počtu pracovných miest. To znamená, že v budúcich rokoch bude ešte dôležitejšie experimentovať s nápadmi, akým je základný príjem.“
Správa organizácie McKinsey Global Institute potvrdzuje myšlienku, že automatizácia spôsobí celosvetové narušenie trhu práce. Do roku 2030 bude až 75 miliónov pracovníkov po celom svete musieť kvôli automatizácii zmeniť pracovnú pozíciu. Podľa štúdie z decembra 2017 by mohlo byť potenciálne zrušených až 400 miliónov pracovných miest. Odhady spoločnosti McKinsey Global sú založené na analýze 46 krajín, ktoré zahŕňajú 90 percent globálneho hrubého domáceho produktu a stredného tempa prijímania automatizácie.
Zdroj: CNBC
