V roku 2016 Čína doviezla dve tretiny z celosvetového množstva plastových odpadov. Takže keď Čína prestala kupovať tento odpad, na svetových trhoch to vyvolalo zmätok. No táto skutočnosť vytvorila aj nové príležitosti.
Viac ako 25 rokov vyspelé štáty sveta posielali plastový odpad, ktorý vyprodukovali, do rozvojových krajín Ázie, ktoré často nemali kapacity a možnosti spracovať také množstvo odpadu.
Dovoz plastového odpadu v miliónoch ton za rok 2016:
Iba samotná Čína dovážala 45% vyprodukovaného plastového odpadu. Začiatkom tohto roka sa však vzbúrila a odmietla prijať ďalší odpad, pričom argumentovala lokálnymi problémami v oblasti životného prostredia. Tento nový postoj, ktorý Čína zaujala, priniesol so sebou nové problémy, keďže vyspelé krajiny zrazu nemali komu svoj odpad predať.
Tým, že Čína prestala prijímať odpad z celého sveta, odhalila pravdu o recyklovaní plastov, ktoré separujeme do kontajnerov, za ktoré platíme dane. Doteraz bolo lacnejšie zbaliť odpad a poslať ho za oceán, ako ho prepraviť v rámci krajiny kamiónmi či vlakom. Teraz, keď Čína zatvorila svoje brány, všetok ten recyklovaný odpad skončí na našich lokálnych skládkach. Do roku 2030 bude novou politikou Číny ovplyvnených približne 111 miliónov ton odpadu.
Zdroje dovezených plastových odpadov do Číny v miliónoch metrických ton za rok 2016:
Tieto depresívne štatistiky sú výsledkom štúdie uverejnenej v časopise Science Advanced, ktorá popisuje dopad tohto celosvetového kolotoča odpadu a zároveň poskytuje obraz toho, ako by mohla vyzerať budúcnosť recyklácie po rozhodnutí Číny. Autori štúdie apelujú na vyspelé krajiny, aby prerobili a rozšírili recykláciu odpadov na domácich trhoch a čelili faktu, že existujúci spôsob recyklácie odpadov nie je udržateľný a dostatočný vzhľadom na množstvo produkovaného odpadu.
Jenna Jambecková, spoluautorka štúdie a profesorka na univerzite v Georgii, povedala: „Ja si myslím, že to najskôr bude ťažšie, potom postupom času zas ľahšie. Trvá to nejaký čas. Potrebuje to čas, kým sa krajinám podarí vybudovať domáci systém a trh v tejto oblasti a prispôsobiť tomu dizajn produktov.“
Jambecková dodala: „Systém recyklácie v Spojených štátoch bol nejaký čas špeciálnou výzvou a bol ťažšie realizovateľný z ekonomického hľadiska.“
Náročná ekonomika
Recyklovanie plastov vzbudzovalo vždy dojem, že je to čosi komplikované a nudné. A naozaj je to výzva, hlavne vďaka rôznym prísadám a zmesiam, ktoré sa používajú na výrobu moderných plastov, ktoré autori štúdie nazývajú „zmesou produktov“. Po celom svete sa recykluje iba 9% plastov. Ostatné skončia na skládkach, v spaľovniach, alebo len tak voľne znečisťujú prírodu. Od roku 1992, keď bohaté krajiny začali vyvážať recyklovaný plast do chudobných ázijských krajín, tento obchod založený na exporte a importe narástol o 800%.
Iba v roku 2016 bola polovica plastov zo 123 krajín, ktoré mali byť recyklované, exportovaná do zahraničia. Z tohto množstva si väčšinu zobrala Čína, presnejšie odpad zo 43 krajín. Aby ste získali nejakú predstavu o tom, ako zmena politiky v Číne ovplyvní celý svet, predstavte si toto: od roku 1992 importovala Čína 106 miliónov metrických ton plastov, čo predstavuje 45% všetkého plastového odpadu.
Podľa štúdie tvoria 89% všetkých exportovaných plastov jednorazové potravinové obaly. Spojené štáty sú najväčším exportérom PVC (polyvinilchlorid). Nemecko je najväčším vývozcom PE (polyetylén) a Japonsko má prvenstvo vo vývoze PS (polystyrén).
Množstvo dovážaného plastového odpadu rastie vo Vietname, Indonézii, Malajzii a Thajsku. Ale žiadna z týchto krajín nemá také kapacity ako Čína. Tvrdí to Ted Siegler, výskumný ekonóm z Vermontu, ktorý síce nebol spoluautorom novej štúdie, ale špecializuje sa na pomoc vo vytváraní systému pre zber odpadov v rozvojových krajinách.
Siegler povedal: „Odpad sa nebude hromadiť na uliciach, ale recyklovanie sa zníži a bude vyvíjaný väčší tlak na americké firmy, aby používali recyklované plasty na výrobu svojich produktov.“
Mnoho amerických miest posiela svoj odpad, ktorý kedysi exportovali, na rôzne skládky. Ďalším sa stále darí exportovať, ale do menej lukratívnych krajín. Poplatky za recykláciu rastú. Webová stránka Wastedive, ktorá sleduje toto odvetvie, vytvorila zoznam toho, ako ovplyvnila zmena politiky Číny členské štáty USA.
Jenna Jambecková publikovala v roku 2015 prvú súhrnnú správu o celosvetovom množstve plastového odpadu, ktorá počítala so štyrmi až dvanástimi miliónmi ton plastov, ktoré každý rok skončia v oceáne. Táto nová štúdia, ktorú vypracovala spolu s Amy Brooksovou, doktorandkou na Univerzite v Georgii, naznačuje, že tento krok zo strany Číny prinúti zvyšok sveta, aby vytvoril nejaké „globálne myšlienky a akčné plány“ na spracovanie materiálu, ktorý vytvoril viac odpadu ako akýkoľvek iný materiál.
Autori štúdie napísali: „Historický nárast produkcie plastov predbehol takmer všetky ostatné vyrábané materiály. Kým množstvo používaných plastov rástlo veľmi rýchlo, len málo sa myslelo na dopad tohto veľkého využitia na spracovanie odpadov, ktoré muselo reagovať na príchod nových materiálov, ktoré sa objavili v oblasti recyklácie.“
Odpad ako príležitosť?
Ako sa Čína stala najväčším kupcom plastového odpadu? V 90. rokoch, keď sa Čína snažila stať svetovou veľmocou vo výrobe, začala kupovať recyklované plasty od USA, Japonska, z Európy a iných krajín. Čína si vytvorila možnosti, ako tento materiál zmeniť na tovar. Ale väčšina tohto odpadu bola nízkej kvality, čo sa odrazilo na zdravotných a environmentálnych problémoch Číny.
Export plastového odpadu za posledných 20 rokov vzrástol šesťnásobne:
Štúdia zároveň poukazuje na to, že Čína je stále bez plne rozvinutého systému spracovania odpadov. Predpokladá sa, že 1,3 až 3,5 milióna metrických ton odpadu sa dostáva ročne do oceánu z pobrežia Číny. Medzi rokmi 2010 a 2016 sa dovozom plastového odpadu do Číny zvýšil domáci odpad krajiny o 10 až 13%, čo prehlbuje problém spracovania odpadu v krajine.
Čína sa teraz snaží o riešenie rastúcich problémov v oblasti životného prostredia a tak vyhlásila, že končí s dovozom 24 druhov odpadov, vrátane recyklovaných plastov.
Autori štúdie vidia v tomto novom postoji Číny príležitosť pre ostatné krajiny na to, aby si vytvorili systém spracovania odpadov doma. Napríklad v Spojených štátoch predstavili novú „jednoprúdovú recykláciu“, ktorou sa zmieša papier, kov, sklo a plasty, aby ich oddelili na mieste spracovania, čo vedie k väčšiemu množstvu recyklovaného odpadu s nižšou kvalitou a cenou.
Jambecková povedala: „Jednoprúdová recyklácia prináša väčšiu kvantitu, ale menšiu kvalitu a samotné recyklovanie sa na istý čas stalo ekonomicky menej výhodným.“
Jambecková ďalej povedala, že tieto komplikácie by nemali odrádzať od ďalšieho rozvoja. Ak sa nepodarí vytvoriť efektívny systém spracovania plastov, zvýši to motiváciu k zníženiu používania plastov.
Bazilejský dohovor je medzinárodnou dohodou, ktorá kontroluje pohyb a spracovanie nebezpečného odpadu, a mohol by ovplyvniť ďalší vývoj. Jambecková a Brooksová povedali: „Ak by bol plastový odpad charakterizovaný ako odpad, ktorý potrebuje špeciálny prístup, potom by mohol byť jeho export regulovaný.“ Zároveň navrhujú, že importéri by mohli dovoz plastov zdaniť a peniaze použiť na zlepšenie infraštruktúry na spracovanie odpadov, aby ho lepšie zvládli.
Štúdiu zakončujú úvahou: „Kam teraz pôjde všetok ten plastový odpad? Bez nových nápadov a stratégií už nebudú dodržané stanovené množstvá v recyklovaní plastov a ambiciózne ciele a časové plány pre budúci nárast recyklácie budú neuskutočniteľné.“
Zdroj: StrategianScienceHeadlineScience, QZ
