Pojem mikroplasty označuje rôznorodé úlomky plastov, ktorých rozmery sa pohybujú od veľkosti sezamového semienka až po mikroskopické častice. Okrem toho sa nedá poprieť, že plastový odpad v tejto forme sa stále častejšie objavuje v našich oceánoch, vo vzduchu a na našich tanieroch, čo patrične znepokojilo aj vedcov z Európskej únie.
Skupina hlavných vedeckých poradcov Európskej komisie vydala 30. apríla vedecké stanovisko, v ktorom vyzdvihla mimoriadnu dôležitosť vhodnej legislatívnej reakcie založenej na dôkazoch, ktorá by mala prispieť k predchádzaniu neustále narastajúceho rizika znečistenia mikroplastmi.
Vyjadrenie tohto poradného orgánu upozornilo Európsku komisiu na to, že by mala pristúpiť k rozšíreniu existujúcej legislatívy zameranej na prevenciu a znižovanie znečistenia mikroplastmi a zároveň k zvyšovaniu medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu, monitorovania a hodnotenia rizík spojených s týmto problémom.
Carlos Moedas, európsky komisár pre výskum, vedu a inovácie, povedal: „Keďže zaznamenávame nárast znečistenia mikroplastmi, musíme pochopiť, ako tieto materiály interagujú s ľuďmi a planétou, aby sme mohli efektívne konať.“
Potenciálna hrozba mikroplastov pre ľudí
Štúdia vo vedeckom časopise Science, ktorá bola nedávno citovaná v správe Elizabeth Royteovej na portáli National Geographic dokladuje, že každý rok uniká do našich oceánov 5 až 14 miliónov ton plastov. Vedci navyše identifikovali 144 vodných živočíšnych druhov, ktoré doteraz skonzumovali aspoň nejaký objem mikroplastov. Royteová pritom napísala: „Viac ako polovica z týchto živočíchov skončí na našich tanieroch.“
Mikroplasty majú nezanedbateľné negatívne účinky na rôzne druhy živočíchov a na naše životné prostredie, no vedci ich v čoraz väčšej miere začínajú skúmať aj ako zdroj obrovských problémov pre ľudskú populáciu. Potenciálne totiž môžu nepriaznivo ovplyvniť celosvetové zásoby potravín a po požití pravdepodobne vážne mechanicky alebo chemicky poškodiť samotný ľudský organizmus.
Výskum dopadu mikroplastov na ľudské zdravie je síce iba v skorých fázach svojej realizácie, no zároveň sa zdá, že mnohí ľudia sú ochotní zapojiť sa do iniciatívy zameranej na znižovanie tohto typu znečistenia planéty. Dôkazom sú už dokonca prvé legislatívne kroky za týmto cieľom v krajinách ako Spojené kráľovstvo a Švédsko, ktoré v roku 2018 do určitej miery zakázali plastové mikroguličky, ktoré sa využívajú pri výrobe produktov, akými sú krémy na tvár, zubné pasty a sprchové gély.
Európske start-upy chcú riešiť problém s mikroplastmi
Ako sme už uviedli, do svetového oceánu ročne smerujú tony plastov. Medzi niektoré z efektívnych spôsobov, akými je možné bojovať proti tomuto problému, zdanlivo patrí recyklácia a opätovné používanie plastových produktov. Treba poznamenať, že mimoriadne inovatívne technologické riešenia tejto otázky pochádzajú z dielne start-upových spoločností, ktoré pracujú na zdokonaľovaní procesu recyklácie alebo jednoducho opätovného využívania plastového odpadu.
Dokonalým príkladom je spoločnosť Leitner Technologies z Bratislavy, ktorá využíva proces tepelnej depolymerizácie na recykláciu plastového odpadu a jeho transformáciu na olej s nízkym obsahom síry, známym ako „Plastoil“. Tento produkt je následne možné využívať ako palivo pre stroje alebo na vykurovanie.
Teplo a tlak, ktoré sa používajú na formovanie plastov v priebehu procesu recyklácie, deformujú ich molekulárnu štruktúru, čím sa obmedzuje schopnosť vytvárať recyklované produkty s rovnakou kvalitou ako originál, ktorý bol vyrobený s použitím živice. Spoločnosť APK z nemeckého mesta Merseburg, vybudovala recyklačné zariadenie, ktoré využíva inovatívnu technológiu na recykláciu plastového odpadu, pričom v dôsledku tohto procesu vznikajú plasty s novou kvalitou. Táto spoločnosť tak efektívne predlžuje životnosť recyklovaných plastov.
Holandský start-up s názvom Ioniqa, ktorý bol v roku 2018 súčasťou programu Plastic Free Ocean Accelerator v rámci siete Impact Hub, má v pláne recyklovať plasty podobným spôsobom. Depolymerizačná technológia tejto sľubnej spoločnosti odstraňuje nečistoty, eliminuje farbivá a recykluje PET plasty (teda bežnú termoplastickú polymérnu živicu) na jej pôvodné zložky, čím sa tento materiál stáva atraktívnejším pre opätovné použitie.
Prirodzene, ďalším účinným spôsobom, ktorým je možné zabezpečiť obnovu zdravia svetového oceánu pre nadchádzajúce generácie, je všeobecné znižovanie používania plastov. O tom je však omnoho ľahšie rozprávať, ako to skutočne dosiahnuť. Holandská start-upová spoločnosť Straw by Straw sa však snaží znížiť obrovský počet plastových slamiek na pitie – z ktorých sa iba v Európe každoročne použije 36,4 miliardy kusov. Spoločnosť za týmto cieľom plánuje využívať duté steblá obilnín, ktoré ostávajú nevyužité po zbere a spracovaní poľnohospodárskej úrody.
Vzhľadom na to, že plastová slamka váži menej ako jeden gram, takýmto spôsobom by bolo možné predchádzať produkcii viac ako 15 000 ton plastového odpadu ročne. Každý kus plastu, ktorý neskončí vo svetových oceánoch, je pre súčasnú spoločnosť veľkým úspechom. Napriek tomu však ostáva pravdou, že už aktuálne v oceánoch a moriach po celom svete pláva 14 miliónov ton plastov, čo znamená, že takéto opatrenia zamerané na jednotlivé produkty jednoducho nie sú uspokojivým dlhodobým riešením.
Európska únia už pred viac ako rokom rázne zakročila proti používaniu jednorazových plastov, medzi ktoré sa radia aj slamky, pričom nám ostáva iba dúfať, že najnovšie stanovisko Európskej komisie podnieti ďalšie diskusie týkajúce sa inovácií zameraných na znižovanie výskytu a v konečnom dôsledku úplnú elimináciu mikroplastov z nášho životného prostredia.
Problém mikroplastov v súčasnosti púta čoraz viac pozornosti vlád po celom svete, čo odzrkadľuje aj skutočnosť, že už 57 krajín sa zaviazalo pracovať na uchovávaní svetového oceánu v rámci projektu Clean Seas. Bez ohľadu na to je však veľmi pravdepodobné, že celý tento problém nebude možné úplne vyriešiť iba výhradne so zapojením verejného sektora. Do tejto iniciatívy sa budú musieť zapojiť aj občania a podniky, ktoré by mali znižovať využívanie a zdokonaľovať proces recyklácie plastov, aby sme sa nakoniec dopracovali k tomu, že budúcim generáciám po sebe zanecháme čo najčistejšie oceány.
Zdroj: NYTimes
