Napínavé scény, tajomné zápletky a parádne herecké výkony inšpirované švajčiarskym bankovníctvom zaujali nejedného fanúšika krimitrilerov. Švajčiarske bankovníctvo je natoľko zaujímavé, že sa stalo inšpiráciou nielen pre filmárov, ale aj pre „daniarov“. Obraz niekoľko storočí starého trezoru „strážiaceho“ nemalé množstvo peňazí zo zahraničných fondov. Vitajte v tajomnom svete švajčiarskeho bankovníctva.
Takéto scenáre boli v tejto brandži na dennom poriadku, až kým nedostali červenú. Stalo sa tak presne 5. októbra 2018. Postarala sa o to Federálna daňová správa, ktorá si oficiálne po prvýkrát začala vymieňať dáta o bankových účtoch s daňovými úradmi v iných krajinách.
Dali tak zbohom tajnému bankovníctvu, čo znamenalo koniec tajných bankových operácii na švajčiarskych účtoch. Všetko bolo kontrolované úradmi v domovských krajinách.
Ako sa teda pasujú švajčiarske banky s novodobým svetom transparentnosti?
„Skvelé“ výročie
Možno sa zdá, že všetko šlo ľahko, ale opak je pravdou. Ešte pred týmto razantným krokom Švajčiari čelili silnému tlaku. V roku 2007 sa táto alpská krajina vyjadrila, že uvoľní prostriedky patriace bývalému konžskému diktátorovi, Mobutu Sese Seko – stálemu zákazníkovi švajčiarskych bánk.
Nedávno boli švajčiarske banky nútené zmraziť účty patriace ruským osobám, ktorým boli udelené sankcie USA a EU.
Švajčiarsko, častokrát idealizovaná krajina, prežívala za posledných 12 mesiacov turbulentné obdobie. Jánošik by povedal „Bohatým brať, chudobným dávať“, no švajčiarska banka si to pozmenila na „Chudobným brať, bohatým dávať“. V pozícii chudobných je v tomto prípade Švajčiarsko, ktoré muselo zaplatiť začiatkom tohto roku mastnú pokutu vo výške 4,5 miliardy dolárov za ich „solidaritu“. Pomáhali bohatým francúzskym klientom vyhýbať sa plateniu daní. Pranie špinavých peňazí mala na svedomí najväčšia banka Švajčiarska – UBS, na čele s Markom Haefelom, považovaným za jedného z najväčších bankárov sveta.
Zdá sa, že odhalenie veľkého daňového úniku bolo spúšťačom ďalších udalostí. Švajčiarske daňové orgány následne začali konať vo veci prania špinavých peňazí na základe nových opatrení týkajúcich sa transparentnosti. V novembri minulého roku podal rezort spravodlivosti žalobu proti banke UBS. Dôvodom obvinenia banky bolo podozrenie z predaja hypotekárnych cenných papierov.
Neskôr, vo februári 2019, švajčiarska súkromná banka Julius Baer Group, zaplatila 547 miliónov dolárov za urovnanie prípadu daňových únikov v USA.
Samozrejme, že tieto pokuty nehrali banke do karát, ale podľa finančných analýz na tom nie sú najlepšie ani ostatné konkurenčné banky vo Švajčiarsku. Aj napriek tomu, že neplatili žiadne pokuty, čísla ich ziskov klesajú. Zisky UBS klesli o 12%. Ukázali tak polročné výsledky za rok 2019. Nejde iba o poklesy na ziskoch v banke UBS, ale evidujú sa aj u bánk ako EFG, Pictet a ďalšie.
Je tajnostkárstvu skutočný koniec?
Nedávne udalosti tak vniesli do povedomia otázku, či koniec švajčiarskeho bankového tajomstva je ozaj skutočný alebo ide iba o planý poplach.
V hlavnom finančnom meste tejto alpskej krajiny, Zurichu, bol prenasledovaný švajčiarsky bankár súkromnými detektívmi.
Bývalého šéfa oddelenia medzinárodných investícii spoločnosti Credit Suisse – Iqbala Khana, prenasledovali traja muži v Zurichu, až kým ich neodhalil.
Vyšetrovateľov najal bývalý prevádzkový riaditeľ Credit Suisse, Pierre-Olivier Bouée, aby sledovali bývalého kolegu Khana. Podľa interného vyšetrovania Bouée mal podozrenie, že by Khan mohol prevziať klientov banke Credit Suisse do konkurenčnej UBS. Podľa Bouéeho by tak nešlo iba o klientov, ale rovnako aj o zamestnancov. Potom, čo sa Bouée priznal, že špehoval Khana, niekdajšieho vedúceho oddelenia medzinárodných investícii, rezignoval.
Súvisiace: Koľko peňazí potrebujete na to, aby Vás bankári považovali za bohatého
Credit Suisse vo vyhlásení uviedla: ”Správna rada sa domnieva, že mandát Iqbala Khana v tejto spoločnosti nebol najlepším rozhodnutím a poškodil jej dobré meno, ako aj spôsobil určité nepríjemnosti.”
Aj napriek tomu, že poškodenie mena spoločnosti je vážna záležitosť, následky siahajú oveľa hlbšie ako je iba meno.
Švajčiarske banky sú si vedomé toho, že Ázia v porovnaní s Európou napreduje oveľa rýchlejšie ako by sa zdalo, a to sa netýka iba technológii, ale najmä bankovníctva. Celosvetové finančné centrum je sústredené práve v Singapure, ktoré má v súčasnosti veľký náskok pred Švajčiarskom, ktoré je jednotkou v európskom svete finančníctva. Švajčiari sa preto snažia rozhodiť svoje siete aj v tejto malej, no bohatej krajine za vidinou získania potenciálnych klientov.
Do budúcna už len transparentne. Švajčiarske banky disponujú v Ázii len niekoľkými zákazníckymi centrami, čo sťažuje získanie nových klientov, ktorými sú ázijski milionári. Sú tak odkázaní na svoju povesť a bezproblémovú správu majetku, ktorú vedia zaručiť.
Zdroj: Fortune, WSJ
